Bežná aktivita znižuje návrat rakoviny hrubého čreva o 28 %. Štúdia priniesla revolučné výsledky

Po náročnej liečbe rakoviny hrubého čreva dostávaš recept, ktorý môže predĺžiť tvoj život o roky. Nie je to žiadny drahý liek ani komplikovaná terapia. Je to niečo, čo máš úplne vo svojich rukách – pravidelné cvičenie.

Kanadskí vedci po pätnástich rokoch výskumu prinášajú revolučné zistenia. Tieto zistenia môžu navždy zmeniť spôsob, ako pristupujeme k starostlivosti o pacientov po liečbe rakoviny. Informuje o tom štúdia uverejnená na portáli The New England Journal of Medicine.

Rakovina hrubého čreva je tretím najčastejším druhom rakoviny na svete. Zároveň predstavuje druhú najčastejšiu príčinu smrti na rakovinu. Každý rok sa s touto diagnózou stretne množstvo ľudí. Títo ľudia po operácii a chemoterapii hľadajú spôsoby, ako znížiť riziko návratu choroby.

Doteraz sme vedeli, že cvičenie je všeobecne zdravé. Ale či dokáže skutočne bojovať proti rakovine, to ostávalo otázkou bez presných odpovedí. Teraz ich máme.

Ako prebiehal revolučný výskum

Vedci počas výskumu s názvom CHALLENGE (Colon Health and Lifelong Exercise Change) sledovali 889 pacientov na 55 miestach počas pätnástich rokov. Prebiehal predovšetkým v Kanade a Austrálii. Všetci účastníci mali za sebou úspešnú operáciu rakoviny hrubého čreva. Zároveň dokončili adjuvantnú chemoterapiu.

Vedci náhodne rozdelili pacientov do dvoch skupín. Prvá skupina dostala len vzdelávacie materiály o zdravom živote. Toto je štandardná starostlivosť, ktorú dostáva väčšina ľudí po liečbe. Druhá skupina však dostala niečo navyše: trojročný štruktúrovaný program cvičenia. Tento program zahŕňal podporu certifikovaných konzultantov fyzickej aktivity.

Program nebol žiadny extrém. Cieľom bolo postupne zvýšiť aeróbne cvičenie aspoň strednej intenzity o 10 MET-hodín týždenne. To predstavuje približne 45 až 60 minút rýchlej chôdze trikrát až štyrikrát za týždeň. Alternatívou je 25 až 30 minút joggingu v tom istom rozvrhu. Nič, čo by bolo nad ľudské sily.

Štruktúra programu cvičenia

Prvých šesť mesiacov bolo najintenzívnejších. Pacienti absolvovali 12 povinných stretnutí s behaviorálnou podporou každé dva týždne. Zároveň absolvovali rovnaký počet cvičení pod dohľadom. Postupom času sa frekvencia stretnutí znižovala, ale podpora pokračovala celé tri roky. Každý si mohol vybrať typ cvičenia, ktorý mu vyhovoval.

V druhej fáze (ďalších šesť mesiacov) pacienti absolvovali 12 povinných stretnutí každé dva týždne. Tieto stretnutia mohli prebiehať osobne alebo na diaľku. V posledných dvoch rokoch sa stretnutia konali raz mesačne. Celkovo to predstavovalo 24 stretnutí s možnosťou cvičenia pod dohľadom pri osobnej účasti.

Vedci sledovali nielen výsledky cvičenia, ale aj dodržiavanie programu. Dodržiavanie povinných stretnutí sa pohybovalo od 83 percent v prvej fáze po 63 v poslednej fáze. Supervizované cvičenia mali menšiu účasť – od 79 percent v prvej fáze po 44 v poslednej.

Výsledky, ktoré môžu zmeniť tvoj život

Po mediálnom sledovaní takmer ôsmich rokov prišli výsledky. Ľudia, ktorí cvičili, mali o 28 percent nižšie riziko návratu rakoviny. Rovnako mali nižšie riziko vzniku nového nádoru alebo smrti z akejkoľvek príčiny.

Konkrétne čísla sú ešte pôsobivejšie. Po piatich rokoch žilo bez známok choroby 80,3 percenta ľudí z cvičiacej skupiny. Zo skupiny s iba vzdelávacími materiálmi to bolo 73,9 percenta. Rozdiel 6,4 percentuálneho bodu môže znieť málo. V skutočnosti však znamená, že cvičenie zachránilo život každému pätnástemu človeku.

zdroj: Unsplash/Alex McCarthy

Ešte dramatickejšie boli výsledky celkového prežívania. Cvičenie znížilo riziko smrti z akejkoľvek príčiny o úžasných 37 percent. Po ôsmich rokoch žilo 90,3 percenta ľudí z cvičiacej skupiny. Z kontrolnej skupiny to bolo 83,2 percenta. To je rozdiel 7,1 percentuálneho bodu. Cvičenie zachránilo život každému štrnástemu človeku.

Zaujímavé je, že krivky prežívania sa začali rozdeľovať pomerne skoro. Pri prežívaní bez choroby sa rozdiel prejavil už po roku. Postupne sa zväčšoval. Pri celkovom prežívaní sa skupiny začali rozdeľovať až po štyroch rokoch. Potom sa rozdiel neustále prehlboval.

Ako cvičenie bojuje proti rakovine

Možno sa pýtaš, ako je možné, že niečo tak jednoduché ako cvičenie dokáže bojovať proti rakovine. Vedci na to majú niekoľko vysvetlení. Cvičenie ovplyvňuje metabolické rastové faktory ako inzulín a inzulínu podobné rastové faktory. Tieto faktory podporujú rast rakovinových buniek. Zároveň cvičenie posilňuje imunitný systém. Znižuje zápal v tele a zlepšuje inzulínovú citlivosť.

Vedci zistili, že cvičenie predovšetkým chránilo pred recidívou rakoviny v pečeni. Rovnako chránilo pred vznikom nových primárnych nádorov. Osobitne to platilo pre rakovinu prsníka, prostaty a hrubého čreva. Toto naznačuje, že cvičenie skutočne bojuje proti rakovinovým bunkám. 

Dôležité je spomenúť, že cvičenie neprinášalo len zlepšenie prežívania. Prinášalo aj zlepšenie kvality života. Ľudia z cvičiacej skupiny hlásili výrazné zlepšenie fyzického fungovania. Toto zlepšenie pretrvávalo počas celého trojročného programu. Ich kardiorespiračná kondícia sa zlepšila. Dokázali prejsť väčšie vzdialenosti za šesť minút.

Samozrejme, cvičenie nebolo úplne bez rizík. Muskuloskeletálne problémy sa vyskytli u 18,5 percenta ľudí z cvičiacej skupiny. Z kontrolnej skupiny to bolo 11,5 percenta. Väčšina týchto problémov však bola mierna. Dala sa zvládnuť individuálnym prispôsobením cvičenia. Z 79 muskuloskeletálnych problémov v cvičiacej skupine iba 8 súviselo priamo s cvičením.

Možno najdôležitejším zistením je, že cvičenie nezmenilo telesnú hmotnosť ani obvod pása. To znamená, že benefit nepochádzal zo schudnutia, ale zo samotného cvičenia. 

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti