Bežné koreniny sú superpotravinou pre tvoje črevá. Väčšina ľudí ich však kombinuje nesprávne
- Tvoj mikrobióm je kľúčom k vitalite
- Bežné koreniny sú preň skrytý poklad
- Ich nesprávne užívanie môže škodiť
- Tvoj mikrobióm je kľúčom k vitalite
- Bežné koreniny sú preň skrytý poklad
- Ich nesprávne užívanie môže škodiť
Črevný mikrobióm ovplyvňuje našu imunitu, trávenie, energiu, náladu aj schopnosť sústrediť sa. Nie nadarmo sa hovorí, že je naším druhým mozgom, a preto si vyžaduje každodennú starostlivosť.
Fermentované potraviny ako kefír, kimchi či kyslá kapusta sú známe svojou schopnosťou posilniť tento komplexný systém. No len málokto vie, že aj bežné koreniny ukryté v kuchynskej poličke dokážu s črevným mikrobiómom doslova zázraky.
Koreniny ako prírodná podpora črevného mikrobiómu
Črevný mikrobióm reaguje aj na tie najjemnejšie podnety zo stravy, vrátane účinných látok, ktoré sa skrývajú v bežných koreninách, uvádza sa v Gastroenterology Insights.
Kurkuma, kráľovná ázijských kuchýň, patrí medzi najpreskúmanejšie rastliny s vplyvom na črevný mikrobióm. Vodné extrakty kurkumy potláčajú nežiaduce druhy ako Fusobacterium spp. či Clostridium spp. a podporujú rast prospešných rodov Bifidobacterium a Lactobacillus.
Podobne pôsobí aj zázvor. Okrem známych protizápalových vlastností vykazuje aj prebiotickú aktivitu. V klinickej štúdii so 123 zdravými dobrovoľníkmi sa ukázalo, že už krátkodobá konzumácia zázvorovej šťavy vedie k merateľným zmenám v zložení črevného mikrobiómu.
Zaujímavý vplyv má aj škorica, ktorá zďaleka nie je len voňavým korením. Vodné extrakty škorice pôsobia prebioticky, potláčajú Fusobacterium a Clostridium a podporujú rast prospešných druhov. Jej kľúčová zložka, cinnamaldehyd, urýchľuje regeneráciu črevnej bariéry.
Čierne korenie má vďaka obsahu piperínu harmonizačný účinok na črevný mikrobióm, zatiaľ čo kajenské korenie a čili papričky zvyšujú zastúpenie Akkermansie muciniphila – baktérie spojenej s metabolickým zdravím.
Oregano pôsobí na črevný mikrobióm cez silné fenolické zlúčeniny, najmä karvakrol a tymol. Rozmarín je zase zdrojom polyfenolov, ktoré pôsobia ako ochranný štít črevnej bariéry. V kombináciách s kurkumou, oreganom a škoricou potláča množenie škodlivých baktérií.
Posledné korenie spomínané v štúdii predstavuje bazalka posvätná, známa aj ako Tulsi, ktorá sa v tradičnej medicíne považuje za elixír vitality. Moderné výskumy potvrdzujú jej silnú prebiotickú aktivitu, najmä v kombinácii so zázvorom a čiernym korením. Esenciálny olej z Tulsi vykazuje široké antimikrobiálne pôsobenie, ktoré podporuje rovnováhu črevného mikrobióm.
Na čo si dať pozor pri užívaní korenín
Koreniny sú v bežných kulinárskych množstvách vo všeobecnosti bezpečné. Opatrnosť si však vyžadujú vo vysokých koncentráciách – najmä vo forme výživových doplnkov.
Kurkumín síce podporuje črevný mikrobióm, no zároveň zvyšuje záťaž na pečeň a pri dlhodobom užívaní vysokých dávok môže spôsobiť až jej zlyhanie. Podobne pôsobí aj kumarín obsiahnutý v škorici (Cassia). Pri dlhodobom užívaní extraktov je vhodné siahnuť po Cejlónskej škorici, ktorá ho obsahuje len v stopovom množstve.
Podľa odborných zdrojov by sa osoby, ktoré užívajú lieky ako warfarín, benzodiazepíny, statíny či antidiabetiká, mali pred užívaním doplnkov s piperínom poradiť so svojím lekárom alebo lekárnikom, keďže piperín môže ovplyvniť rýchlosť odbúravania niektorých liekov.
Pri koreninách ako zázvor, rozmarín či Tulsi sa odporúča opatrnosť najmä u ľudí s poruchami zrážanlivosti krvi alebo pri súbežnom užívaní antikoagulancií. Tieto rastliny totiž rozširujú cievy a ovplyvňujú proces zrážania krvi, čo zvyšuje riziko krvácania. Oregano by sa vo vyšších množstvách nemalo užívať počas tehotenstva, pretože má abortívny účinok.
Zázvor a kurkuma navyše stimulujú tvorbu a vylučovanie žlče, čo podporuje trávenie tukov, ale môže vyvolať ťažkosti u ľudí so žlčovými kameňmi alebo refluxom. Preto je dôležité všímať si individuálnu toleranciu a reakciu organizmu.
Ak sa objavia príznaky ako pretrvávajúca únava, tmavý moč alebo žlté sfarbenie pokožky, treba doplnok okamžite vysadiť a konzultovať situáciu s lekárom.
Tento článok má iba informačný charakter. Nenahrádza odborné vyšetrenie ani odporúčanie lekára.
Čítaj viac z kategórie: Lifehacking
Zdroje: MDPI, Pubmed, NIH