Bežný prvok v našej strave môže zastaviť Alzheimerovu chorobu. Chráni mozog pred starnutím, tvrdia vedci

  • Pre bunky je rovnako dôležitý ako železo alebo vitamín C
  • Spomaľuje starnutie a mohol by vyliečiť Alzheimerovu chorobu
Vedkyňa pri práci s mikroskopom, lítium, stará žena.
  • Pre bunky je rovnako dôležitý ako železo alebo vitamín C
  • Spomaľuje starnutie a mohol by vyliečiť Alzheimerovu chorobu
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Lítium sa už mnoho rokov spája s liečbou bipolárnej poruchy a ťažkých depresií. Jeho stabilizačný účinok na náladu pozná medicína už takmer storočie. Avšak novodobý výskum posúva hranice jeho využitia ešte ďalej.

Vedci zistili, že bunky vyžadujú lítium podobne ako železo alebo vitamín C. Najnovšie výskumy zároveň naznačujú, že práve lítium môže byť biologickým kľúčom k spomaleniu starnutia a hlbšiemu pochopeniu samotnej podstaty Alzheimerovej choroby.

Ochrana pred Alzheimerovou chorobou

Lítium sa v novej sérii experimentov, publikovanej v prestížnom časopise Nature, javí ako významný hráč v ochrane mozgu pred degeneratívnymi zmenami, ktoré sprevádzajú starnutie a Alzheimerovu chorobu. Tím vedcov z Harvardovej a Rushovej univerzity zistil, že keď myši stratili prísun lítia v strave, ich mozog zareagoval prudkým zápalom a známkami predčasného starnutia.

Myši, ktoré boli geneticky upravené na rozvoj patologických znakov Alzheimerovej choroby, reagovali na stratu lítia ešte výraznejšie. V ich nervovom tkanive sa začali hromadiť beta-amyloidy a tau proteíny, ktoré vytvárajú toxické plaky a narúšajú nervové spojenia.

Naopak, udržiavanie fyziologickej hladiny lítia zabránilo poškodeniu neurónov a zároveň podporilo mentálnu výkonnosť aj vo vyššom veku. Lítium by tak mohlo otvoriť cestu k liečbe Alzheimerovej choroby, ktorá spolu s ďalšími typmi demencie postihuje viac než 55 miliónov ľudí na celom svete, uvádza Alzheimer’s Disease Research.

„Lítium predstavuje potenciálneho kandidáta na spoločný mechanizmus, ktorý vedie k multisystémovej degenerácii mozgu predchádzajúcej demencii,“ cituje CNN vedúceho štúdie Dr. Bruce Yanknera. „Bude si to vyžadovať omnoho viac vedeckého výskumu, aby sme určili, či ide o univerzálnu cestu alebo len o jednu z viacerých ciest k Alzheimerovej chorobe. Dáta sú mimoriadne podnetné,“ doplnil.

Najúčinnejšia forma lítia

V jadre procesu pravdepodobne stojí jednoduchý, no zásadný biochemický konflikt. Beta-amyloid, bielkovina spájaná s Alzheimerovou chorobou, sa viaže na lítium a udržuje ho v „biologickej pasci“. Výsledkom je lokálne vyčerpanie lítia v okolí neurónov, ktoré najviac zasahuje imunitné bunky mozgu, tzv. mikroglie.

V zdravom mozgu mikroglie rozpoznávajú a odstraňujú beta-amyloid skôr, než stihne spôsobiť fatálne škody. Pri nedostatku lítia však strácajú túto schopnosť. Tím vedcov pozoroval, ako mikroglie myší so zníženou hladinou lítia nedokázali efektívne čistiť nervové tkanivo, eliminovať beta-amyloid a zamedziť jeho toxickému pôsobeniu.

Tím zároveň testoval rôzne formy lítia, pričom najvýraznejší účinok preukázal orotát lítny, ktorý beta-amyloid nedokáže na seba viazať. Keď ho vedci podali myšiam, vývoj Alzheimerovej choroby sa nielen zastavil, ale v mnohých prípadoch aj zvrátil. Myši opäť zvládali orientáciu v bludiskách, rozpoznávali nové objekty a preukazovali schopnosť učenia. Tie, ktoré dostávali placebo, zostali v stave kognitívneho útlmu bez známok zlepšenia.

Ako lítium ovplyvňuje dlhovekosť

Lítium predstavuje striebristo biely kov, ktorého zlúčeniny prenikajú takmer do každého ekosystému. V stopových množstvách ho nájdeme vo vode, pôde aj potravinovom reťazci. Epidemiologické dáta ukazujú, že komunity s vyšším prirodzeným obsahom lítia v pitnej vode vykazujú nižšiu mieru samovrážd, agresívneho správania či celkovej úmrtnosti.

Ako uvádza portál NMN, lítium podporuje činnosť mitochondrií a zvyšuje aktivitu sirtuínov, ktoré sú úzko spojené s dlhovekosťou a spomalením bunkového starnutia. Významným spôsobom zasahuje aj do procesu autofágie, ktorý umožňuje recykláciu poškodených bunkových štruktúr. Zároveň brzdí akumuláciu senescentných buniek, ktoré urýchľujú starnutie tkaniva a podporujú zápal.

Aj napriek týmto sľubným účinkom treba k lítiu pristupovať opatrne. Klinická prax kladie dôraz na presné dávkovanie a pravidelné monitorovanie hladín v sére. Prekročenie optimálnej dávky totiž môže spôsobiť toxicitu, s prejavmi ako nevoľnosť, tras, poruchy vedomia či poškodenie obličiek.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking

Zdroje: CNN, Nature, NMN, Alzheimer

Najnovšie videá

Trendové videá