Biden má mať pochybnosti o absolútnom víťazstve Ukrajiny. Biely dom potichu mení stratégiu

Čoskoro pre Ukrajinu môžu nastať ťažké časy. Ak zákonodarcovia v americkom Kongrese neschvália v prvej polovici januára ďalšiu vojenskú pomoc pre Ukrajinu, môže Kyjevu postupne dôjsť munícia. Istá zatiaľ nie je ani pomoc z Európskej únie a Veľkej Británie.

Zmeny sa dejú aj v Bielom dome, ktorý podľa amerického portálu Politico potichu mení stratégiu. Americký prezident Joe Biden a jeho tím majú mať pochybnosti o tom, či Ukrajina môže dosiahnuť absolútne víťazstvo, teda vyhnanie Rusov z celého okupovaného územia. Rusko dnes okupuje približne 20 % územia nášho suseda.

Biely dom podľa Politico radí Ukrajincom, aby sa sústredili na svoju obranu. Médiu to potvrdili viaceré zdroje z Bieleho domu a tiež európski predstavitelia.

Cieľom už nie je oslobodiť všetky územia, ale zaistiť Kyjevu čo najsilnejšiu pozíciu pri vyjednávaniach. To chcú v Oválnej pracovni dosiahnuť práve posilnením obranných pozícií.

Posilnenie obrany má zahŕňať investíciu do systémov protivzdušnej obrany, budovaní opevnení akými sú bunkre, protitankové priekopy alebo ostatné ploty.

Budovanie opevnení by sa malo uskutočniť na východe a severe krajiny, vrátane hraníc Ukrajiny s Bieloruskom.

Okrem toho sa Bidenova administratíva pokúša rýchlo „vzkriesiť“ ukrajinský obranný priemysel, ktorý bol poškodený vojnou. Rusom sa naopak podarilo zbrojársky priemysel posilniť a dnes produkuje ešte viac zbraní ako pred začiatkom vojny.

„Chceme, aby boli v silnejšej pozícii, aby si udržali svoje územie. Nejde o to, že by sme ich odrádzali od akejkoľvek novej ofenzívy,“ uviedol zdroj z Bieleho domu. Zmena z Bieleho domu prichádza po ukrajinskej ofenzíve, ktorej sa nepodarilo oslobodiť veľa územia. Taktiež po čoraz väčšej opozícii amerických zákonodarcov, pričom nie je istá ani politická situácia v Európe. Starý kontinent čaká séria volieb, očakáva sa zisk populistov.  

Vojna skončí za rokovacím stolom, myslia si v Bielom dome

Dodal však, že táto vojna skončí, pravdepodobne, za vyjednávacím stolom. Ukrajina preto potrebuje získať čo najsilnejšiu pozíciu. Ak by Rusi pochopili, že získanie ďalšieho územia je nemožné, mali by väčšiu motiváciu začať vyjednávať.

„Je veľmi pravdepodobné, že prechod do obranného postoja by Ukrajincom umožnil šetriť zdroje a zároveň by budúci ruský pokrok vyzeral nepravdepodobne,“ uviedol spravodajský expert Anthony Pfaff, ktorý pôsobí na U.S. Army War College.

Pre Ukrajinu by to, pravdepodobne, znamenalo stratu území.

Belgický admirál varuje: Rusko môže napadnúť krajinu NATO, nevylučuje protiútok. Znepokojuje ho jeden fakt

Biely dom tvrdí, že Ukrajinu do ničoho netlačí. No zmenu stratégie naznačuje aj nedávne vyjadrenie prezidenta Bidena. Ten v minulosti tvrdil, že Spojené štáty budú Ukrajinu podporovať, dokiaľ to bude potrebné. Nedávno však uviedol, že Kyjev bude Washington podporovať, kým bude môcť. Biden uviedol, že Ukrajina už teraz vyhrala, keď sa jej podarilo zabrániť ruským silám, aby ovládli celú krajinu. Putin tak nedokázal naplniť svoje ciele.

„Tieto diskusie (o mierových rozhovoroch) sa začínajú, ale (administratíva) nemôže verejne ustúpiť kvôli politickému riziku,“ povedal o Bidenovej administratíve predstaviteľ Kongresu.

Experti upozornili, že Rusko nejaví záujem o seriózne jednania 

 Viacerí analytici, medzi nimi aj experti z Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), tvrdia, že ruský prezident Vladimir Putin zatiaľ nejaví záujem začať vyjednávať. Rusi môžu k takýmto jednaniam pristúpiť, aby zavádzali Západ, o serióznosti však nemôže byť ani reč.

Podľa odborníkov si Putin myslí, že situácia sa môže budúci rok obrátiť v jeho prospech. Pravdepodobne tak bude chcieť vyčkať, ako sa situácia vyvinie a tiež kto sa stane budúcim americkým prezidentom. Republikánsku nomináciu má podľa prieskumov našliapnuté získať Donald Trump, je však otázne, či dokáže presvedčiť aj nezávislých a stredových voličov, keďže ho vnímajú negatívne. Popularitou ale u týchto voličov neoplýva ani súčasný prezident Biden.

zdroj: SITA/AP, Evan Vucci

Ak by bol Trump znovuzvolený, existujú obavy, čo by jeho víťazstvo znamenalo pre Ukrajinu, pretože o vojne sa vyjadruje nejednoznačne. Bývalý prezident tiež tvrdí, že konflikt by ukončil za 24 hodín.

Ukrajina navyše čelí aj domácim problémom, čoraz viac sa zmenšuje aj ochota Ukrajincov bojovať. Náborové strediská zívajú prázdnotou a nedostatok regrútov vyvoláva napätie medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym a generálom Valerijom Zalužným.

Z vojenského hľadiska tiež existuje riziko, že ak sa neschváli pomoc pre Ukrajinu, medzi prvými jej dôjdu rakety pre protivzdušnú obranu, ktoré chránia ukrajinské mesta. V tom prípade by Rusko mohlo využiť túto zraniteľnosť, a na Ukrajinu nasadiť masívne aj letectvo. Tomu sa doteraz Kremeľ vyhýbal.