Bill Gates chce do roku 2045 rozdať celý svoj majetok. Chce inšpirovať ďalších, aby robili to isté
- Bill Gates daruje takmer celý svoj majetok na charitu
- Jeho nadácia má minúť všetko do roku 2045 a následne ukončiť činnosť

- Bill Gates daruje takmer celý svoj majetok na charitu
- Jeho nadácia má minúť všetko do roku 2045 a následne ukončiť činnosť
Bill Gates, vizionár, ktorý zmenil svet osobných počítačov a neskôr aj globálneho zdravotníctva, na svojich webových stránkach oznámil rozhodnutie, ktoré prepisuje dejiny filantropie. Chce rozdať prakticky celý svoj majetok – približne 100 miliárd dolárov (88,5 miliardy eur) – nadácii Bill & Melinda Gates Foundation.
Je to najväčší súkromný filantropický záväzok modernej histórie.
Gates týmto krokom zdvojnásobí rýchlosť práce svojej nadácie, ktorá sa zameriava na elimináciu chorôb ako malária, tuberkulóza či AIDS, a na zlepšenie vzdelávania a zdravotnej starostlivosti v najchudobnejších častiach sveta. Súčasne oznámil, že nadácia bude ukončená do 20 rokov – všetkých 200 miliárd dolárov (177 miliárd eur) (vrátane aktuálneho majetku a predpokladaného rastu) musí byť minutých do roku 2045. Potom nadácia navždy zatvorí svoje brány.
„Tým, že peniaze minieme skôr, môžeme byť oveľa ambicióznejší,“ povedal Gates v rozhovore pre Fortune. Verí, že takto dokáže nadácia udrieť rozhodujúce údery proti najničivejším chorobám sveta – podobne ako v minulosti eradikovala pravé kiahne. Jeho cieľom je odstrániť ďalšie štyri až päť chorôb z povrchu Zeme.
Nadácia, ktorá mení pravidlá hry
Za 25 rokov fungovania rozdelila Gatesova nadácia vyše 88 miliárd eur. Len v roku 2024 to bolo 7,25 miliardy eur – viac ako zahraničná pomoc väčšiny štátov. Zamestnáva vyše 2 000 ľudí, má centrálu v Seattli a kancelárie v deviatich krajinách.
Hlavnou oblasťou je verejné zdravie, kde podporuje vývoj a distribúciu vakcín, zdravotnícke inovácie a reformy v zdravotníctve. Nadácia stojí za organizáciou Gavi, ktorá už zaočkovala 1,1 miliardy detí a pomohla znížiť detskú úmrtnosť na polovicu oproti roku 2000. Okrem toho podporuje aj poľnohospodárstvo, výživu, finančné systémy či rovnosť pohlaví v najchudobnejších krajinách sveta.
Gates verí, že technokratický prístup založený na dátach, inováciách a spolupráci medzi vládami, firmami a mimovládkami dokáže priniesť najväčší dopad. Tento prístup – známy ako „Gatesov model“ – inšpiroval desiatky ďalších nadácií po celom svete.
Veľký cieľ, ale aj veľké obavy
Gates otvorene priznáva, že jeho ambície môžu naraziť na prekážky. Hoci je ochotný darovať celý svoj majetok, varuje, že to nebude stačiť. „Naše zdroje samy osebe nemôžu dosiahnuť to, čo by mal svet chcieť dosiahnuť,“ hovorí. Významnú úlohu zohráva aj zahraničná pomoc bohatých štátov – a tá je v súčasnosti pod tlakom. Spojené kráľovstvo znížilo rozpočet na zahraničnú pomoc o 40 %, Francúzsko o 37 %, Holandsko o 30 %.
Bez týchto partnerov, varuje Gates, môžu dosiahnuté pokroky nielen zastaviť, ale sa dokonca obrátiť späť. Zároveň však zostáva optimista a dúfa, že nové generácie filantropov a lídrov prevezmú štafetu, keď sa nadácia v roku 2045 uzavrie.
Gatesov prístup: inovácia bez zisku
Na rozdiel od svojho obdobia v Microsofte, kde išlo o inovácie poháňané ziskom, Gates dnes vedie organizáciu, kde je cieľom zachraňovať životy. „Bol som šokovaný, ako málo zdrojov ide do najchudobnejších krajín. Keď tam investujete aspoň trochu, viete mať dvadsaťnásobný dopad oproti bohatým krajinám,“ vysvetľuje.
Príkladom je poľnohospodárska iniciatíva v Afrike: nadácia pomohla vyvinúť odolné druhy hydiny, kukurice či ryže, ktoré lepšie znášajú sucho a záplavy – problém, ktorý sa zhoršuje s klimatickými zmenami. Takéto riešenia pomáhajú miliónom drobných farmárov, z ktorých polovicu tvoria ženy žijúce pod hranicou chudoby.
Kritika aj obdiv
Gatesov prístup však nemá len priaznivcov. Niektorí kritici tvrdia, že jeho model podporuje korporácie na úkor miestnych riešení – napríklad v oblasti poľnohospodárstva. Iní sa obávajú, že súkromné nadácie ako tá jeho oslabujú dôveru vo verejné inštitúcie a koncentrujú príliš veľa moci v rukách jednotlivcov.
Taktiež však tvrdí, že víta konštruktívnu kritiku – najmä pri otázkach, ako čo najefektívnejšie bojovať s chorobami. No odmieta kritiku samotnej myšlienky veľkej filantropie. „Len málo ľudí by povedalo: Nie, radšej nech si kúpi jachtu. Svet by na tom bol lepšie,“ poznamenáva s dávkou irónie.
Filantropia ako komunita
Nechce len rozdávať peniaze – chce inšpirovať ďalších, aby robili to isté. Spolu s Melindou French Gates a Warrenom Buffettom založil v roku 2010 iniciatívu The Giving Pledge, ktorú podpísalo už 244 miliardárov. Zaviazali sa darovať aspoň polovicu svojho majetku počas života alebo po smrti.
Verí, že v roku 2045, keď jeho nadácia zavrie brány, budú pripravení noví filantropi, ktorí preberú žezlo a budú pokračovať v práci, ktorú začal. „Vtedy budú mať prístup k lepším dátam, budú lepšie rozumieť svetu, a dúfam, že budú mať chuť pokračovať v tom, čo sme my nestihli dokončiť,“ uzatvára.
Čítajte viac z kategórie: Zo sveta
Zdroje: Fortune, Gates Notes