Rastie takmer v každej záhrade, no Slováci ho považujú za burinu. V zahraničí ide o luxusnú sezónnu delikatesu

Chmeľ obyčajný (Humulus lupulus) je na Slovensku mimoriadne rozšírená popínavá rastlina, ktorú väčšina ľudí pozná najmä v súvislosti s výrobou piva.

V záhradách však často pôsobí skôr ako problém. Rýchlo sa šíri, obopína ploty, prerastá kríky a dokáže potlačiť ostatné rastliny. Práve preto ho mnohí záhradkári považujú za burinu a bez váhania ho odstraňujú.

Menej známe však je, že táto nenápadná rastlina má aj úplne inú stránku. Ako informuje SITA, v niektorých krajinách západnej Európy sa jej mladé jarné výhonky považujú za mimoriadne cennú sezónnu surovinu.

Objavujú sa v ponuke vybraných reštaurácií vo Francúzsku, Belgicku, Holandsku či Nemecku a v gastronómii sa im hovorí aj „divoká špargľa“.

Delikatesa, ktorú Slováci ignorujú

Zber týchto výhonkov je možný len veľmi krátke obdobie na prelome zimy a jari. Ide o náročnú ručnú prácu, keďže výhonky sa musia zbierať v presnom štádiu rastu a rýchlo podliehajú skaze.

Práve obmedzená dostupnosť, sezónnosť a pracnosť zberu spôsobujú, že ich cena môže v niektorých prípadoch dosahovať aj stovky eur za kilogram . Deje sa to najmä pri bielych výhonkoch rastúcich pod zemou, ktoré sú považované za najkvalitnejšie.

Tieto biele výhonky sú jemnejšie, krehkejšie a chuťovo výraznejšie než zelené nadzemné časti. Pripomínajú špargľu, no s jemnými orechovými a rastlinnými tónmi.

V kuchyni sa pripravujú veľmi jednoducho. Najčastejšie krátkym blanšírovaním v osolenej vode, rýchlym opekaním na masle alebo olivovom oleji, prípadne sa pridávajú do polievok, rizota či jemných omáčok.

Má bohatú históriu aj v bylinkárstve

Okrem kulinárskeho využitia má chmeľ aj dlhú históriu v bylinkárstve. Obsahuje viaceré biologicky aktívne látky vrátane flavonoidov a horkých kyselín, ktoré sa skúmajú pre ich antioxidačné vlastnosti.

Tradične sa spája aj s upokojujúcimi účinkami. Jeho šištice sa tiež využívajú v čajoch či prípravkoch na podporu spánku a nervovej rovnováhy.

Na Slovensku pritom rastie prakticky všade. Nájdeš ho pri potokoch, na okrajoch lesov, popri plotoch či v zanedbaných záhradách. Je mimoriadne odolný a nevyžaduje žiadnu starostlivosť, čo z neho robí rastlinu, ktorá sa šíri prakticky sama.

Paradoxom zostáva, že zatiaľ čo v Európe je chmeľová „divoká špargľa“ považovaná za luxusnú sezónnu ingredienciu, u nás zostáva väčšinou nepovšimnutá. Pritom ide o lokálnu rastlinu, ktorú má mnoho ľudí doslova za plotom. Len ju nepoznajú v inom než burinovom kontexte.

Poklady z babkinej špajze

Rok 2026 sa podľa mnohých stáva obdobím, kedy sa dôraz v zdravotníctve presúva od liečby k prevencii a každodennej strave. Do popredia sa dostávajú aj nenápadné potraviny zo špajze, najmä fazuľa a ďalšie strukoviny, ktoré sú lacné, no nutrične mimoriadne bohaté.

Obsahujú totiž vlákninu, rastlinné bielkoviny a mikroživiny podporujúce metabolizmus, činnosť srdca aj stabilnú hladinu cukru v krvi.

Ako sme nedávno informovali, výskumy naznačujú, že ich pravidelná konzumácia môže prispievať k zníženiu rizika civilizačných ochorení vrátane cukrovky 2. typu, kardiovaskulárnych problémov či neurodegeneratívnych porúch a môže podporovať aj zdravie mozgu a dlhovekosť.

Odborníci zároveň zdôrazňujú význam črevného mikrobiómu, ktorý vláknina zo strukovín výrazne ovplyvňuje. Rastie aj trend „fibermaxxing“, teda vedomého zvyšovania príjmu vlákniny z bežných potravín.

 Mnohí odborníci práve fazuľu ju označujú za jednu z najdôležitejších potravín pre modernú prevenciu ochorení a zdravé starnutie populácie naprieč celým svetom v oblasti výživy.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska