Alzheimer sa dá odhaliť skôr, než sa objavia prvé príznaky. Nová diagnostika mení možnosti včasného záchytu

Zabudneš, kam si položil okuliare, nevybavíš si meno človeka, ktorého si nedávno stretol, alebo chvíľu premýšľaš, čo si robil minulý víkend. Podobné situácie ešte automaticky neznamenajú, že sa u teba rozvíja Alzheimerova choroba. Pri tomto ochorení však existuje problém, ktorý medicínu dlhé roky výrazne obmedzoval – zmeny v mozgu sa môžu začať dávno predtým, ako ich človek alebo jeho okolie spozoruje.

Práve diagnostika preto prechádza výraznou zmenou. Lekári už nemusia sledovať iba vonkajšie prejavy ochorenia. Krvné biomarkery, moderné zobrazovacie metódy a umelá inteligencia postupne prinášajú možnosť zachytiť biologické procesy v mozgu skôr a získať informácie, ktoré môžu pomôcť pri ďalšom klinickom rozhodovaní.

Alzheimerova choroba totiž nezasahuje iba pamäť. Postupne môže ovplyvniť orientáciu, schopnosť samostatne sa rozhodovať či osobnosť človeka. Zároveň mení život jeho najbližších, ktorí často preberajú čoraz väčšiu časť starostlivosti a každodenných povinností.

Počet ľudí s demenciou môže výrazne narásť

Rozsah problému bude v nasledujúcich desaťročiach pravdepodobne rásť. Podľa odhadov neziskovej organizácie Alzheimer Europe žije na Slovensku takmer 76-tisíc ľudí s demenciou.

V celej Európskej únii ich je v súčasnosti viac ako 9 miliónov. Najnovšie odhady počítajú s tým, že do roku 2050 by sa ich počet mohol dostať nad 14,3 milióna. V porovnaní so súčasnosťou by to znamenalo nárast o 58,1 %. Medicína sa preto čoraz viac snaží odhaliť, čo sa v mozgu odohráva ešte pred rozvojom výraznejších príznakov.

„Pri Alzheimerovej chorobe sme sa dlho sústredili na vonkajšie prejavy ako zabúdanie či stratu orientácie. Z pohľadu modernej medicíny je však dôležité pozerať sa na ochorenie inak. Prioritou sa stáva zistenie, čo sa v mozgu deje ešte predtým, než sú zmeny viditeľné navonok, prostredníctvom modernej zobrazovacej technológie,“ vysvetľuje Anežka Požgayová, odborníčka na PET/CT a molekulárne zobrazovanie zo spoločnosti Siemens Healthineers Slovensko.

Zmeny sa môžu začať roky pred prvými príznakmi

Pri Alzheimerovej chorobe sa v mozgu postupne hromadia dva druhy poškodených bielkovín – amyloid a tau. Amyloid vytvára medzi nervovými bunkami zhluky označované ako plaky. Tie narúšajú komunikáciu medzi jednotlivými bunkami. Tau proteín sa zase zhlukuje vo vnútri nervových buniek, kde narúša vnútrobunkový transport potrebný na ich správne fungovanie.

Postupne tak nervové bunky prestávajú správne pracovať, odumierajú a mozgové tkanivo sa zmenšuje. Dôležité pritom je, že tieto biologické procesy môžu prebiehať roky predtým, ako človek zaznamená výraznejšie príznaky.

Informácie môže priniesť aj vzorka krvi

Kým v minulosti diagnostika zachytávala najmä následky ochorenia, nové technológie umožňujú lekárom pozorovať aj biologické procesy, ktoré s Alzheimerovou chorobou súvisia.

Vývoj diagnostiky smeruje k prepájaniu viacerých zdrojov údajov. Lekári tak môžu skombinovať informácie z krvi so zobrazovacími vyšetreniami a vytvoriť komplexnejší obraz o stave konkrétneho pacienta.

Významný posun predstavujú krvné biomarkery. Výskum sa venuje napríklad proteínu pTau217, ktorý dokáže signalizovať patologické procesy v mozgu už zo vzorky krvi. Krvný test však predstavuje iba jednu časť skladačky. Ďalšie informácie prinášajú magnetická rezonancia a PET vyšetrenie.

„Zobrazovacie metódy, ktoré dnes pri podozrení na Alzheimerovu chorobu bežne využívame, nám poskytujú dva rozdielne pohľady na mozog. Magnetická rezonancia zobrazuje jeho štruktúru a pomáha odhaliť alebo vylúčiť iné príčiny, napríklad cievne zmeny alebo nádorové ochorenie. PET vyšetrenie nám naopak umožňuje sledovať konkrétne biologické procesy, ktoré v mozgu prebiehajú,“ objasňuje Požgayová.

Lekári dokážu sledovať amyloid priamo v mozgu

Jednou z možností modernej diagnostiky je amyloidové PET/CT zobrazovanie. Pacient pri tomto vyšetrení dostane rádiofarmakum, ktoré sa v mozgu naviaže na amyloidové plaky. Následne môže PET vyšetrenie ukázať, či sa amyloid v mozgu nachádza, kde sa nachádza a ako je distribuovaný.

„Pri amyloidovom PET vyšetrení dostane pacient rádiofarmakum, ktoré sa v mozgu naviaže na amyloidové plaky. PET vyšetrenie potom dokáže zobraziť, či a kde sa amyloid v mozgu nachádza a ako je distribuovaný. Na ich zobrazenie sa využíva PET/CT technológia, napríklad unikátny systém Biograph Vision, ktorý sa využíva na 6 pracoviskách nukleárnej medicíny na Slovensku. Takto získaná informácia môže byť dôležitou súčasťou diagnostického procesu pri podozrení na Alzheimerovu chorobu,“ dodáva odborníčka.

Moderná diagnostika teda nesleduje iba to, či pacient začína zabúdať. Lekári môžu získať informácie o procesoch, ktoré sa odohrávajú priamo v jeho mozgu.

Do diagnostiky vstupuje umelá inteligencia

Dôležitú úlohu začína zohrávať aj umelá inteligencia. V praxi môže pomôcť rýchlejšie spracovať veľké množstvo údajov, porovnávať výsledky jednotlivých vyšetrení v čase a upozorniť lekára na zmeny, ktoré si vyžadujú jeho pozornosť.

Cieľom nie je nahradiť lekára, ale pomôcť mu dostať sa k relevantným informáciám rýchlejšie. Práve čas patrí pri Alzheimerovej chorobe medzi dôležité faktory.

Skoršie odhalenie biologických známok ochorenia však prináša aj zásadnú otázku: ak dokážeme Alzheimerovu chorobu zachytiť skôr, dokážeme proti nej aj skôr zasiahnuť? Jednoduchá odpoveď zatiaľ neexistuje. Alzheimerova choroba zostáva komplexným ochorením a samotné vyšetrenie, jedna technológia ani jeden liek ju nedokážu vyriešiť.

Možnosti medicíny sa však rozširujú. Odborníci dnes lepšie rozumejú procesom prebiehajúcim v mozgu, väčšiu pozornosť venujú prevencii a dokážu prepájať včasný záchyt s presnejšou diagnostikou, novými možnosťami liečby a sledovaním toho, ako na ne pacient reaguje.