„Robert Fico je pre Rusov zradca,” tvrdí novinár Arpád Soltész. Rusi chcú vraj späť svoje impérium

Za hranicou: Arpád Soltész

V najnovšej epizóde diskusnej relácie Za hranicou privítal moderátor Samuel Drozda známeho slovenského novinára a politického komentátora Arpáda Soltésza. Otvorená časť rozhovoru, priniesla nekompromisný a priamy pohľad na aktuálnu geopolitickú situáciu, spochybňovanie spojeneckých záväzkov v rámci Severoatlantickej aliancie, psychológiu ruskej moci, no i na varovné signály z nemeckej politickej scény, kde v krajinských voľbách bodujú radikálne a antisystémové strany.

Prestrelka Fico vs. Pavel a spochybňovanie článku 5 NATO

Diskusiu odštartovala téma nedávnych výrokov slovenského premiéra Roberta Fica, ktorý vyhlásil, že odmieta, aby sa Slovensko stalo súčasťou vojenského konfliktu kvôli článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Na jeho slová kriticky reagoval český prezident Petr Pavel, ktorý ich označil za mimoriadne závažné spochybnenie kolektívnej obrany. Fico na to kontroval poznámkou, že Pavel ako bývalý generál NATO by zrejme najradšej bojoval.

Arpád Soltész v relácii zdôraznil, že postoj slovenského predsedu vlády k Aliancii nie je žiadnym prekvapením, ale len logickým vyústením jeho dlhodobej domácej politiky. Pripomenul, že Fico svoju súčasnú rétoriku vystaval na kritike západných spojencov a dohody o obrannej spolupráci s USA už pred parlamentnými voľbami. Po personálnej a voličskej premene svojej strany sa orientuje na voličskú skupinu, pre ktorú je Západ vnímaný nepriateľsky a Rusko ako prirodzený partner.

Na margo reakcie českého prezidenta Soltész poznamenal, že generál Pavel ako vojak veľmi dobre rozumie mechanizmom obrany a vie, že pri napadnutí existujú len dve možnosti – buď sa štát bráni, alebo podľahne. Slovenská vládna reprezentácia sa však podľa neho tvári, že pred hrozbou stačí uhnúť či kapitulovať bez boja. Tento postoj Soltész označil za prejav typického oportunizmu a historického alibizmu, ktorý sa snaží vyhnúť akejkoľvek obeti, aj za cenu straty vlastnej suverenity.

Moskva nezabúda: Prečo je Fico pre Kremeľ stále zradcom

Komentátor sa podrobne venoval aj ilúzii, ktorú si podľa neho časť slovenskej politickej scény pestuje o vzťahoch s Kremľom. Premiér si podľa neho predstavuje, že v prípade úspechu ruských imperiálnych ambícií by sa zopakoval scenár normalizačného Československa po roku 1968 – teda formálna štátnosť s dosadeným miestnym vládcom poslušným Moskve.

Realita moderného Ruska je však podľa Soltésza diametrálne odlišná. Ruská federácia oficiálne požaduje návrat bezpečnostných hraníc NATO pred rok 1997, čo v praxi znamená snahu opätovne získať stratené satelitné štáty strednej a východnej Európy ako svoje kolónie. Pre Kremeľ navyše bývalé krajiny sovietskeho bloku nie sú partnermi, ale zradcami, ktorí impérium podrazili v momente jeho rozpadu.

„Slovenská republika je preňho jeden zo zradcov, ktorí podrazili Sovietsky zväz, keď skrachoval, a otočili sa mu chrbtom. A Robert Fico je pre nich zradca,“ podotkol Soltész.

Pripomenul, že Fico sa po anexii Krymu priklonil k západným partnerom, podporil reverzný tok plynu na Ukrajinu a sám sa štylizoval do role nadšeného lídra „tvrdého európskeho jadra“. Jeho terajší obrat vníma ruské vedenie pragmaticky – ako dočasne užitočnú podvratnú činnosť vnútri nepriateľského tábora, no nie ako skutočné priateľstvo.

Fraška namiesto volieb: Prejav spokojnosť alebo zmizni

V ďalšej časti rozhovoru prišla reč na ruské parlamentné voľby, ktoré skončili očakávaným drvivým víťazstvom vládnej strany Jednotné Rusko. Na otázku moderátora, či sú bežní Rusi s Putinovým vládnutím reálne spokojní, Soltész odpovedal, že v autoritárskom a diktátorskom režime nemá takto položená otázka zmysel.

„Rus môže prejavovať spokojnosť so svojou vládou alebo môže zmiznúť. To sú jeho dve opcie,“ zdôraznil novinár s tým, že nezávislá voľba v Rusku prakticky neexistuje a volebný akt slúži iba ako rituálne potvrdenie legitimity vládnuceho režimu.

Soltész vysvetlil, že ruská spoločnosť nemá s funkčnou demokraciou žiadnu reálnu historickú skúsenosť. Po páde cárizmu nasledovala krvavá boľševická diktatúra a turbulentné 90. roky minulého storočia si väčšina obyvateľov spojila s chudobou, chaosom a rozpadom štátu, nie so slobodou. Kremeľ preto nepozná kompromisný jazyk diplomacie a západné výzvy na mierové rokovania chápe ako prejav slabosti.

„Oni nechcú rokovať, oni chcú späť svoje impérium, a buď sa im to podarí, alebo pri tom zgegnú,“ zhrnul ruskú mocenskú doktrínu Soltész.

Varovné memento z Nemecka: Úspech extrémov a podcenenie rizík

Záver otvorenej časti relácie patril situácii v Nemecku, kde nedávne krajinské voľby v spolkových krajinách priniesli historický úspech krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD) a radikálnych ľavicových zoskupení.

Podľa Soltésza ide o priamy dôsledok nezvládnutej integrácie niekdajšej NDR, prehlbujúcich sa hospodárskych problémov a dlhodobej naivity berlínskej politiky, ktorá celé desaťročia stavala svoj blahobyt na lacných ruských energiách. Bývalé východné Nemecko nesie odlišné mentálne a politické nastavenie, v ktorom ľahko rezonuje antisystémová propaganda a volanie po radikálnych riešeniach.

Komentátor zároveň varoval pred zjednodušovaním celého fenoménu len na nemecký problém. Ústup demokracie a nástup extrémistických prúdov je podľa neho širším globálnym trendom, ktorý prichádza po dlhom období mieru a prosperity, keď spoločnosti stratili ostražitosť voči totalitným tendenciám a zabudli na skutočnú cenu slobody.

Pre viac rozhovorov so zaujímavými osobnosťami sleduj aj ďalšie epizódy Za hranicou.