Pred súdom je takmer 100-ročná babička, ktorá bola pri zverstvách koncentračných táborov. Pokúsila sa aj o útek

Deväťdesiatšesťročná bývalá sekretárka veliteľa SS v koncentračnom tábore Stutthof sa v utorok postavila pred súd, aby si oficiálne vypočula obvinenia proti nej. Obžalobu prečítali pred súdom v meste Itzehoe neďaleko Hamburgu.

Irmgard Furchnerová čelí obvineniam z viac ako 11-tisíc prípadov spoluúčasti na vražde. Minulý mesiac sa pokúsila útekom vyhnúť začiatku procesu. Polícia ju následne zadržala a na niekoľko dní umiestnila do väzby. V utorok ju do súdnej siene priviedli na invalidnom vozíku.

Ako sekretárka vraj o ničom nevedela

Podľa obžaloby Furchnerová „napomáhala vedeniu tábora pri systematickom zabíjaní väznených osôb v období od júna 1943 do apríla 1945 vo funkcii stenografky a pisárky v kancelárii veliteľa tábora“.

Dôchodkyňa skôr uviedla, že pracovala ako sekretárka dôstojníka SS Paula Wernera Hoppeho v Stutthofe. Tvrdila však, že nikdy nevkročila do samotného koncentračného tábora a nemala tušenie o vraždách, ktoré sa tam stali. Hoppeho v roku 1957 odsúdili na deväť rokov väzenia. Zomrel v roku 1974.

Nemecká verejnoprávna televízia NDR citovala Furchnerovej vyhlásenie z roku 1954, keď ako svedkyňa v súdnom procese uviedla, že celá Hoppeho korešpondencia s vyššou administratívou SS prešla cez jej stôl a veliteľ jej každý deň diktoval znenie listov. O popravách nariadených Hoppem si údajne myslela, že boli trestom za priestupky.

V Nemecku platí právny precedens, že každého, kto pomáhal pri fungovaní akéhokoľvek nacistického tábora, môžu stíhať ako spoluvinníka vrážd, ktoré tam spáchali. Nemku súdia ako mladistvú osobu, keďže v čase trestných činov mala menej ako 21 rokov, informuje SITA.

Súdy so starými ľuďmi sú skôr symbolické

Irmgard Furchnerová je prvá žena, ktorá sa v takto vysokom veku postaví pred súd kvôli napomáhaniu v holokauste. Posledné roky sledujeme viacero súdnych sporov so skoro storočnými ľuďmi, ktorí boli za podobné činy odsúdení. Mnohí sa však verdiktu už ani nedožili a do väzenia sa tak nikdy nedostali.

V poslednom rozsudku bol obvinený 93-ročný strážca SS Bruno Dey. Bol mu vymeraný dvojročný podmienečný trest. Dey sa neodvolal a svoje činy oľutoval. Je možné, že pre svoj vek by aj v prípade obvinenia Furchnerová do väzenia nešla.

Podľa The Guardian právni a historickí experti zaoberajúci sa touto problematikou pripomínajú, že ide zväčša o procesy symbolické.

Obete nechcú, aby sa na ich utrpenie zabudlo

Pre Deutsche Welle sa vyjadril aj bývalý väzeň tábora, v ktorom robila Furchnerová sekretárku. Spolu s jeho rodinou z Litvy prežil najprv prvé roky vojny v gete, neskôr boli presunutí do tábora. Jeho matka so šesťročným bratom bola po príchode deportovaná do Osvienčimu, kde obaja zahynuli v plynovej komore.

Podľa Abbu Naora súd prichádza neskoro a on tak odmietol vypovedať ako žalobca. Tvrdí, že v takto vysokom veku by ju už mali nechať na pokoji, pretože aj tak niektorí hlavní zodpovední vyviazli bez trestu.

„Žiť s pocitom, že ste inému urobili niečo zlé, je niekedy horšie, ako byť vo väzení,“ tvrdí.

Opačný podhľad má advokát obetí Onur Özata. Pre Deutsche Welle povedal, niektorí pozostalí vidia veci úplne inak ako Naor. 

Obete sa podľa neho nezúčastňujú na tomto procese, pretože túžia po pomste. Tvrdí, že najdôležitejšia vec pre pozostalých je vydať svedectvo na súde a porozprávať svoj príbeh. Nechcú totiž, aby sa na ich utrpenie zabudlo.