Biznis s nesmrteľnosťou: Startup ponúka zmrazenie tela s vidinou budúceho oživenia
- Môžeme si uchovať naše spomienky navždy?
- Vďaka kryonike je to možné
- Vedci zmrazia náš mozog a oživia ho o pár rokov so zachovanými spomienkami
- Môžeme si uchovať naše spomienky navždy?
- Vďaka kryonike je to možné
- Vedci zmrazia náš mozog a oživia ho o pár rokov so zachovanými spomienkami
Technológia a veda napredujú raketovou rýchlosťou. Dlhovekosť sa zaradila na popredné priečky výskumov, ktoré sa usilujú o dosiahnutie čo najdlhšieho života. Podarí sa nám zostať navždy mladí? Na túto otázku sa snažia odpovedať desiatky výskumov a niektoré z nich už postupne prichádzajú s čiastočnými odpoveďami.
Jednou z nich je aj kryonika. Ide o vedeckú disciplínu zameranú na konzerváciu ľudských tiel pri extrémne nízkych teplotách. Jej cieľom je v budúcnosti rozmraziť a vyliečiť pacientov trpiacich v súčasnosti nevyliečiteľnými chorobami.
Predstava, že si jedného dňa budeme môcť nechať zmraziť telo alebo len samotný mozog, aby sme boli v budúcnosti opäť oživení, znie ako science fiction. No technológia kryoniky, ktorá sa zaoberá uchovaním orgánov pri extrémne nízkych teplotách, napreduje rýchlym tempom. Najnovšie štúdie naznačujú, že zachovanie mozgových buniek a spomienok po kryogenickom zmrazení môže byť realitou.
Prečo uchovávať mozog?
Vedci sa zhodujú v tom, že mozog je kľúčovým orgánom, ktorý definuje našu identitu, uchováva spomienky a umožňuje nám rozmýšľať či učiť sa. Každá skúsenosť, ktorú prežijeme, sa doň zapisuje prostredníctvom zložitých synaptických prepojení, ktoré vytvárajú jedinečnú sieť neurónov.
Práve preto sa v oblasti kryoniky čoraz viac diskutuje o možnosti dlhodobého uchovania mozgu v neporušenom stave. Ak by sa podarilo eliminovať poškodenie tkaniva pri extrémne nízkych teplotách, budúca medicína by mohla otvoriť nové perspektívy – od regenerácie poškodených častí mozgu až po jeho potenciálny prenos do nového tela či syntetického nosiča.
Podľa nedávnej štúdie vedci experimentálne preukázali, že neuróny v mozgu myší zostali po kryogenickom zmrazení a následnom rozmrazení neporušené. Navyše si zachovali dôležité synaptické spojenia, ktoré sú nevyhnutné pre prenos informácií medzi nervovými bunkami.
Ak by sa takáto technológia ďalej zdokonalila, mohla by jedného dňa viesť k oživeniu zmrazených pacientov alebo dokonca k uchovaniu ľudskej mysle v digitálnej podobe.

Kryonika ako obchodný model
Zatiaľ čo vedecký výskum napreduje, startupy ako Timeship v USA sa snažia vybudovať zariadenia schopné uchovávať stovky či dokonca tisíce tiel v stave „pozastavenia života“. Tieto spoločnosti investujú do pokročilých technológií, ktoré by umožnili dlhodobé zmrazenie ľudského tela bez poškodenia buniek.
Tento biznis už dnes ponúka majetným klientom možnosť kryogenického zakonzervovania po smrti s nádejou, že budúca medicína ich dokáže oživiť a vyliečiť. Niektoré spoločnosti sa zameriavajú výlučne na uchovanie mozgu. Predpokladajú, že ak sa podarí zachovať jeho neurónové štruktúry, osobnosť a spomienky človeka by sa mohli obnoviť.
Realita vs. sci-fi kryonika
Súčasné ambície o dosiahnutie večného života sú ešte stále vzdialené. Vedci však pripúšťajú, že technológie kryoniky sa za posledné desaťročia výrazne zdokonalili. Napriek tomu zostáva zásadným problémom bezpečné rozmrazenie organizmu bez fatálneho narušenia jeho biologických štruktúr.
Vedci predpokladajú, že budúci pokrok v regeneratívnej medicíne, nanotechnológiách a biotechnológii by mohol priniesť riešenia, ktoré dnes ešte nepoznáme. Ak by sa podarilo vyvinúť metódy na obnovu poškodených buniek a tkanív, kryonika by sa mohla stať nielen teoretickou možnosťou, ale aj reálnou cestou k predĺženiu života.
V súčasnosti tak kryonika zostáva fascinujúcim experimentom na pomedzí vedy a špekulácie, ktorý vyvoláva množstvo etických aj technologických otázok. Hoci ju mnohí považujú za kontroverznú, jej potenciál v budúcnosti môže zmeniť naše chápanie hraníc medzi životom a smrťou.
Čítaj viac z kategórie: Inovácie a Eko
Zdroje: Tomorrow Bio, Medical News Today, The Times