Blíži sa ďalšia invázia v Karibiku? Trumpove slová a Rubiove odkazy neveštia pre Kubu nič dobré

Napätie okolo Kuby sa v posledných týždňoch opäť dostáva do centra americkej zahraničnej politiky. Podľa serveru Axios prezident Donald Trump zvyšuje tlak na Havanu a jeho opakované vyjadrenia o možnosti vojenského zásahu vyvolávajú otázky, či nejde iba o politickú rétoriku, alebo o prípravu na tvrdší krok. Kuba je zároveň oslabená sankciami, palivovou krízou a stratou časti podpory z Venezuely.

Podľa portálu Newsweek Spojené štáty pritvrdili voči kubánskym predstaviteľom diplomaticky, ekonomicky aj vojensky. Washington uvalil nové sankcie, pokračuje v takmer úplnom tlaku na dodávky palív a podľa analýzy letových dát sa zvýšili aj americké spravodajské lety pri kubánskom pobreží.

Trumpove slová znejú ako varovanie

Axios upozorňuje, že definitívne znaky bezprostredného útoku na Kubu zatiaľ neexistujú. Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva dokonca povedal, že Trump mu na uzavretom stretnutí v Bielom dome súkromne tvrdil, že nemá v úmysle Kubu napadnúť.

Problémom je však tón verejných vyjadrení. Trump podľa Axiosu opakovane naznačil záujem o vojenskú operáciu a spomínal aj možnosť, že americká lietadlová loď vracajúca sa z Iránu by mohla zastaviť pri kubánskom pobreží. Prezident povedal, že by mohla „prísť, zastaviť asi sto yardov od pobrežia a oni povedia ďakujeme veľmi pekne, vzdávame sa“.

Rubio pritvrdzuje voči Havane

Tvrdú líniu podporuje aj minister zahraničných vecí Marco Rubio, syn kubánskych prisťahovalcov. Podľa Axiosu povedal, že kubánsky ekonomický systém nefunguje a nedá sa opraviť. O vládnucej strane vyhlásil, že problém nie je len v komunizme. Dodal, že ide o „neschopných komunistov“ a že „jediná vec horšia ako komunista je neschopný komunista“.

Biely dom pre Newsweek uviedol, že Kuba je „zlyhávajúci štát, ktorý bol mnoho rokov strašne riadený“. Predstaviteľ administratívy zároveň pripomenul Trumpove slová, podľa ktorých Kuba „padne“ a Spojené štáty jej potom „pomôžu“.

zdroj: X/TheNewDawnNews

Sankcie a palivová kríza zvyšujú tlak

Kuba už pred najnovším napätím čelila vážnym problémom. Podľa Newsweeku krajinu oslabuje desaťročia trvajúce americké embargo, výpadky elektriny, úpadok cestovného ruchu a nedostatok palív. Ostrov bol silno závislý od venezuelskej ropy, no po zajatí Nicolása Madura sa táto podpora výrazne zhoršila.

Washington zároveň ohlásil ďalšie sankcie voči podnikateľskému impériu riadenému kubánskou armádou a voči spoločnému projektu s Kanadou. Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel tieto opatrenia označil za „jednostrannú agresiu proti národu a obyvateľstvu, ktorého jedinou ambíciou je žiť v mieri“. Kuba tvrdí, že nové opatrenia ešte zhoršujú už aj tak náročnú situáciu v krajine.

Spravodajské lety živia obavy

Najcitlivejším signálom sú americké spravodajské operácie pri Kube. Podľa Newsweeku americká armáda od začiatku februára uskutočnila viac než dve desiatky letov vrátane misií prieskumných lietadiel a dronov. Časť letov sa sústredila na Havanu a Santiago de Cuba.

Analytici pripomínajú, že podobné zintenzívnenie sledovania predchádzalo americkým operáciám vo Venezuele a útokom v Iráne. Zároveň však podľa Newsweeku zatiaľ nevidno taký rozsiahly vojenský presun, aký by bol pravdepodobne potrebný pre veľkú operáciu s pozemnými silami.

Sebastian Arcos z Inštitútu pre kubánske štúdie pri Florida International University pre Axios povedal, že priamy zásah bol podľa neho možný po januárovom označení Kuby za bezprostrednú hrozbu, no vojna v Iráne odsunula túto tému nabok. Teraz podľa neho vidno opätovné sústredenie na Kubu. Nemyslí si však, že Trump pošle vojakov na pevninu. Skôr očakáva možnú vzdialenú vojenskú akciu, ktorá by mala „šokovať režim, narušiť vedenie a možno vytvoriť príležitosť pre nástup nového vedenia“.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie