Boj o vesmíru dominanciu eskaluje: Čína plánuje postaviť na Mesiaci jadrovú elektráreň

Čína zvažuje postaviť na svojej budúcej lunárnej výskumnej stanici, ktorú plánuje spoločne s Ruskom, jadrovú elektráreň, píše dnes agentúra Reuters s odkazom na predstaviteľov čínskej lunárnej misie. Peking v posledných tridsiatich rokoch značne rozvinul svoje vesmírne programy a investoval do nich v prepočte miliardy eur v snahe stať sa hlavnou vesmírnou veľmocou. Do konca dekády má ambície pristáť s ľuďmi na Mesiaci, o čo opäť usilujú i Spojené štáty.

Okrem jadrovej energie by mohla energetická sieť budúcej Medzinárodnej lunárnej výskumnej stanice (ILRS) závisieť na solárnej farme, uviedol dnes na prezentácii v Šanghaji Pchej Čao-jü, technický šéf misie Čchang-e 8 plánovanej na rok 2028. Jej cieľom je položiť stavebné základy ILRS.

Čínske a americké plány

O plánoch umiestniť jadrové elektrárne na Mesiaci informovala tiež minulý rok ruská kozmická agentúra Roskosmos. Tieto plány počítali s jej vybudovaním medzi rokmi 2033 a 2035.

Po viac než 40-ročnej pauze sa Mesiac v novom tisícročí opäť dostal do popredia záujmov svetových mocností. Po prvýkrát od roku 1976 na mesačnom povrchu pristála v decembri 2013 čínska sonda Čchang-e 3 s lunárnym robotickým nosičom Nefritový zajac. V posledných rokoch sa o dosiahnutie mesiaca so svojimi sondami úspešne i neúspešne pokúsilo niekoľko vládnych agentúr i súkromných firiem, naposledy sa to na začiatku tohto marca podarilo modulu Blue Ghost americkej spoločnosti Firefly Aerospace.

Čínsky harmonogram lunárneho dobývania sa do určitej miery zhoduje s plánmi programu Artemis amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA). Ten podľa posledných vyjadrení z minuloročného decembra počíta s pristátím posádky na prirodzenej družici Zeme v roku 2027. Peking plánuje vyslať svojich astronautov na Mesiac do roku 2030.

Poslední astronauti vstúpili na povrch Mesiaca v rámci amerického programu Apollo v rokue 1972.

Čítajte viac z kategórie: Veda a vesmír