Bratislava má bicykle. Teraz treba to najdôležitejšie – cyklotrasy, aby sa ľudia nebáli o život

Už v roku 2011 iniciovala bratislavská Cyklokoalícia projekt bike-sharingu spolu s návrhom rozmiestnenia dokovacích staníc a  trasovania. V tom čase sa podarilo vtedajšiemu primátorovi obdržať cenovú ponuku od jednej z českých spoločností, no k realizácii nedošlo. Prvý oficiálny a dnes najväčší bike-sharing v Bratislave sa tak spustil až o 7 rokov neskôr, začiatkom septembra 2018.

Konečne v 21. storočí

Cyklokoalícia, ako aj verejnosť vyjadrila súhlas a nadšenie z prvých zdieľaných bicyklov. Do bike-sharingu v Bratislave sa za prvý mesiac od spustenia zaregistrovalo takmer 30 000 užívateľov, ktorí zrealizovali 70 000 jázd. Predchodcom Slovnaft bicyklov, a zároveň prvým tohto konceptu bol sharing na komunitnej úrovni White Bikes vedený pod záštitou Cyklokoalície a Cyklokuchyne.

Slovnaft bicykle sa po ich spustení najviac využívali medzi 7. a 9. a 17. a 22 hod. Najvyťaženejšia bola dokovacia stanica na Námestí SNP, kde sa týždenne požičalo takmer 800 bicyklov. Nasledovali dokovacie stanice na Šafárikovom námestí, Pribinovej ulici pri obchodnom centre a na Viedenskej ceste pod Mostom SNP, informujú Bratislavské noviny.

Stratené a utopené bicykle

Okrem radosti z využívania pre Bratislavu alteranatívneho spôsobu dopravy, však priniesol prvý mesiac aj dôkaz, že ľudia nevedia zaobchádzať s cudzím majetkom, pokiaľ im nehrozí sankcia. Vandalov neodradilo od ničenia bicyklov ani zabudované GPS.

„Najčastejšie sa ničia sedadlá, brzdy, zámky, pedále, svetlá, košíky, pneumatiky aj komunikačný panel. Nájdu sa aj takí dobráci, ktorí bicykle nevrátia na dokovacie stanice, nechávajú ich v lesoch, na ihriskách či v panelákoch. Bicykle pre bike-sharing boli skonštruované pre časté použitie rôznymi skupinami užívateľov a mali by odolať aj hrubšiemu zaobchádzaniu. Iste sa tým ale nemyslelo násilné rozoberanie bicyklov či „topenie“ vo vode,“ informovala Bratislava Dnes, portál ďalej uvádza, že v danom mesiaci nedošlo ani k udeleniu pokút za poškodzovanie, nakoľko bol projekt len v skúšobnej fáze.

Viac cyklistov znamená cyklotrasy

Pri spustení projektu Cyklokoalícia upozornila na chýbajúcu infraštruktúru, nedostatok vybudovaných cyklotrás, ktoré by umožnili neskúseným cyklistom bezpečnú jazdu, ktorou by neohrozovali seba, no ani nespomaľovali bežnú dopravu na cestných komunikáciách. „Sme radi, že po 7 rokoch Bratislava získa mestský bike-sharing, ktorý je osvedčeným riešením pre “poslednú míľu” v doprave ako doplnok k MHD. Zároveň je však takýto systém veľkým záväzkom pre budovanie hlavných aj vedľajších cyklotrás, ktoré dnes chýbajú.“

Od spustenia projektu Slovnaft bicyklov nezostávalo vtedajšiemu primátorovi Nesrovnalovi veľa času na naplnenie sľubov a očakavaní verejnosti. Začiatkom decembra 2018 vystriedal Iva Nesrovnala terajší primátor Matúš Vallo, pričom po začatí funkčného obdobia Bratislavčanom prisľúbil vybudovať v prvých 4 rokoch 25 km cyklotrás, v nasledujúcich 4 až 50 km, informuje Živé mesto. Jeho predchodcovi Nesrovnalovi sa podarilo vybudovať cyklotrasy v dĺžke 11,5 km, Ftáčnikovi len 2,1 km.

 Infraštruktúra mešká, bicyklov pribúda

Vďaka Vallovi sa Bratislava mení na zelenšiu, zväčšujú sa trávnaté plochy, zvyšuje výsadba stromov aj transparentnosť výstavby developerských objektov, no s niektorými vecami si, zdá sa, poradiť nevie. Nehľadiac na dôvod meškania výstavby cyklotrás faktom ostáva, že sľub, ktorý Vallo verejnosti dal, možno nebude časovo splniteľný.

Podľa primátorových slov pre Rozhovory ZHK pred nástupom do funkcie netušil, v akom biednom stave sa nachádza oddelenie magistrátu zaoberajúce sa cyklistikou v hlavnom meste. V „zásuvke“ neležal jediný projekt plánovaných úprav a oddelenie pozostávalo z jedného človeka. Meškanie cyklotrás však v spojitosti s rozrastajúcim sa bike-sharingom môže viesť k vyššiemu riziku dopravných nehôd a gradujúcemu napätiu u verejnosti.

Pribudlo 200 ružových bicyklov

Aktuálne sa v našom hlavnom meste nachádza viacero bike-sharingov. Prvým vôbec boli White Bikes pod záštitou Cyklokoalície, ktoré fungujú dodnes, následne sa oficiálne prvým stali žlté Slovnaft BAjk, ktoré tvoria najväčší podiel zdieľaných bicyklov v Bratislave s dokovacími stanicami rozmiestnenými v celom meste.

Máj 2020 priniesol do Rače bicykle spoločnosti Antik Telecom a ako posledné pribudli do mesta ružové bicykle Rekola, v oboch prípadoch platí, že bicykle už nie je potrebné odstaviť v dokovacej stanici, stačí ich priviesť do ružového štvorca zobrazeného v aplikácii (Rekola), či nechať kdekoľvek v cieli jazdy (Antik Telecom).

Najnovšie Rekola bicykle od českej spoločnosti sú ľahšie, vhodnejšie pre menej skúsených cyklistov, a hlavne, ich použitie sa cenovo rovná Antik Tecelom bicyklom, ktoré sú lacnejšie, ako Slovnaft žlté bicykle. Jazda stojí 1 euro, mesačné predplatné na neobmedzený počet jázd je počas prvého týždňa prevádzky zlacnené iba na 4,50 eura. Navyše, ak si vlastníkom Multisport, máš 2x denne hodinovú jazdu zadarmo. Jediné, čo potrebuješ je stiahnuť si aplikáciu, verifikovať kartu zaslaním 1 centa a môžeš jazdiť.

Zvýšené riziko nehôd na cestách

Po spustení projektu zdieľaných bicyklov sa zdvihla vlna protestov, ktorá bola sústredená na vodičov či cyklistov neschopných rešpektovať druhú stranu.

Objavilo sa značné množstvo prípadov poukazujúcich na bezohľadnosť jazdenia na oboch prostriedkoch v podobe nebezpečného obchádzania cyklistu motorovým vozidlom, nedostatočné osvetlenie cyklistu či jazdy v strede pruhu blokujúcej motorové vozidlá. Tie poukázali na neochotu kompromisov, ktorá sa odrazila na reakciách protestujúcich skupín, tiež neschopnosť reagovať na nové podmienky a využívať ich benefity namiesto nekonečného vzpierania sa im.

V Bratislave je už funkčná bicyklová MHD, hovorí sa o revolúcii v doprave. Otestovali sme ju

Bike-sharing funguje v rôznych metropolitných mestách na celom svete a jeho cieľom je znížiť emisie, zlepšiť kvalitu ovzdušia, dopriať ľuďom prirodzený pohyb, vďaka ktorému sa vyhnú nekonečným zápcham, a tak sa odľahčí aj dopravná situácia v centre mesta.

Taktiež ponúka alternatívu rýchlych presunov pre koncepty kompaktného mesta, ktorým sa Bratislava pokúša byť. V neposlednom rade, taktiež, zvyšuje reprezentatívnosť mesta. Aby však nedochádzalo k prevýšeniu jeho benefitov negatívami, je nutné, aby bol jeho rast kontrolovaný a nenapredoval rýchlejšie, ako samotná výstavba infraštruktúry.