Bratislava má byť moderné európske mesto. Avšak svoj potenciál ako keby nevedela využiť

Bratislava má silnú ekonomiku, dobrú polohu aj talentovaných ľudí. Napriek tomu sa mnohé projekty realizujú pomaly a mesto často nevyužíva svoj potenciál naplno. S Martinom Winklerom sme sa rozprávali o tom, čo by sa muselo zmeniť, aby sa Bratislava posunula dopredu.

Bratislava sa často porovnáva s mestami ako Viedeň či Praha. V čom podľa vás zaostáva najviac?

Bratislava má v skutočnosti veľa vecí, ktoré jej mnohé mestá môžu závidieť. Má Dunaj, Malé Karpaty, kompaktné centrum, silné univerzity aj veľa šikovných ľudí. Navyše je to ekonomicky najdynamickejší región na Slovensku. Potenciál tu jednoducho je. Keď sa však porovnáme s mestami ako Viedeň alebo Praha, vidno jeden zásadný rozdiel. Tam je rozvoj mesta plánovaný veľmi systematicky a projekty sa realizujú v pomerne predvídateľnom čase. Keď sa rozhodne o nejakej dopravnej stavbe, novej štvrti alebo úprave verejného priestoru, má to jasný harmonogram a mesto to postupne realizuje. V Bratislave mám často pocit, že dobré nápady vznikajú náhodne, bez konceptu a ich realizácia sa potom naťahuje roky. Nie preto, že by chýbali peniaze alebo nápady, ale skôr preto, že procesy sú komplikované a rozhodovanie trvá veľmi dlho. A práve v tom podľa mňa Bratislava zaostáva najviac. Potenciál máme porovnateľný s mnohými európskymi mestami, ale zatiaľ ho nedokážeme využívať tak systematicky, ako by sme mohli.

Hovoríte o potenciáli, ale na druhej strane tvrdíte, že procesy sú zdĺhavé a komplikované. Ako je to možné, keď mesto je v podstate jedna veľmi veľká organizácia?

Presne preto, že mesto je veľká organizácia. Čím je organizácia väčšia, tým viac záleží na tom, ako má nastavené procesy a zodpovednosti. Ak nie je úplne jasné, kto za čo zodpovedá a ako sa projekty posúvajú dopredu, začnú sa prirodzene spomaľovať. Každý projekt musí prejsť viacerými oddeleniami, pripomienkami a schvaľovaniami. To je v poriadku, ale ak je ten systém príliš komplikovaný, rozhodovanie sa jednoducho naťahuje. V biznise je to pomerne jednoduché, každý projekt má človeka, ktorý zaň nesie zodpovednosť, má časový plán a priebežne sa kontroluje, či sa posúva dopredu. Mesto je samozrejme zložitejšie, ale princíp je veľmi podobný. Aj tu musí byť jasné, kto projekt vedie, aký má cieľ a dokedy sa má posunúť. Ak tieto veci fungujú poriadne, tak aj veľké organizácie dokážu byť prekvapivo efektívne. Ak nie, začnú sa hromadiť meškania a dobré projekty sa posúvajú pomalšie, než by mohli.

zdroj: Martin Winkler

Vy ste roky riadili úspešné firmy. Dá sa mesto riadiť podobným spôsobom ako veľká organizácia?

Mesto nie je firma, to je jasné (smiech).  V meste vstupuje do rozhodovania politika, verejný záujem, kontrola aj rôzne názory. A to je správne, pretože ide o verejné rozhodnutia. Ale jedna vec platí všade rovnako. Ak veľkú organizáciu nikto systematicky neriadi, začne sa spomaľovať. Vo firmách je úplne normálne, že projekt má človeka, ktorý zaň nesie zodpovednosť, má plán a má termín. Keď to tak nie je, projekt stojí a jednoducho sa vyvodia dôsledky. A keď sa dnes pozriete na Bratislavu, veľa vecí sa posúva príliš pomaly. O veľkých témach sa hovorí roky, ale výsledky prichádzajú veľmi pomaly. Ľudia to vidia každý deň v doprave, v stave verejného priestoru, v tom ako dlho trvá, kým sa veci naozaj pohnú. Moja skúsenosť z podnikania je práve o tom, že dobrý nápad nestačí. Projekt musí mať jasný plán, človeka ktorý zaň zodpovedá a termín dokedy sa má posunúť. Presne tento typ riadenia podľa mňa mestu často chýba. Ľudí totiž nezaujíma, čo všetko sa plánuje. Zaujíma ich, či sa veci naozaj urobia.

Kde podľa vás leží hlavná zodpovednosť za tento stav? U politikov, úradníkov, alebo je to systémový problém?

V politike je to v skutočnosti jednoduché. Politické vedenie mesta má mandát rozhodovať a zároveň nesie zodpovednosť za výsledok. Bratislavu vedie ten istý primátor už osem rokov. To je dostatočne dlhý čas na to, aby sa ukázalo, kam sa mesto posunulo a aké má priority. Ak je dnes veľa ľudí nespokojných s tým, ako Bratislava funguje, je prirodzené, že sa táto otázka vracia práve k vedeniu mesta. To je podstata politiky. Voliči dávajú mandát a po čase majú právo povedať, či sú s výsledkom spokojní alebo chcú zmenu.

Ak teda hovoríte, že zodpovednosť je najmä na politickom vedení mesta, čo by podľa vás muselo začať fungovať inak priamo na magistráte?

Podľa mňa by magistrát musel začať oveľa viac premýšľať o meste ako o celku. Dnes mám často pocit, že sa riešia jednotlivé témy oddelene, doprava zvlášť, verejný priestor zvlášť, rozvoj mesta zvlášť. Lenže Bratislava sa mení veľmi rýchlo a tieto veci spolu úzko súvisia. A keď sa pozriete na to, ako vznikajú nové projekty alebo celé štvrte, veľmi často je to výsledok iniciatívy developerov. A to je do istej miery prirodzené. Problém nastáva vtedy, keď mesto nemá dostatočne silnú víziu a len reaguje na to, čo prichádza. Úlohou vedenia mesta je pritom presný opak. Mesto má určovať pravidlá hry. Má povedať, kde má Bratislava rásť, ako majú vyzerať nové štvrte a čo všetko tam musí vzniknúť, aby to bolo dobré miesto pre život. Ak to mesto nerobí dostatočne aktívne, potom sa rozvoj mesta prirodzene začne riadiť skôr podľa záujmov jednotlivých projektov než podľa dlhodobej predstavy o Bratislave. A práve tu podľa mňa Bratislava potrebuje oveľa silnejšie vedenie mesta.

zdroj: Martin Winkler

Čiže vy tvrdíte, že mesto často pristupuje alibisticky k rozvoju. Viete teda povedať, aké dôsledky má podľa vás tento prístup k rozvoju mesta pre každodenný život Bratislavčanov?

Najviac sa to prejavuje v tom, že mesto pôsobí nesúrodým dojmom. V jednej časti vznikajú nové bytové domy, inde sa mení doprava, niekde sa upravuje verejný priestor. Potom sa stáva, že v jednej časti mesta pribudnú tisíce nových bytov, ale doprava, školy alebo verejný priestor sa tomu neprispôsobujú rovnakým tempom. Ľudia majú pocit, že mesto sa mení rýchlo, ale kvalita života sa nezlepšuje tak, ako by mohla. A práve to je podľa mňa dôsledok toho, keď mesto k rozvoju pristupuje alibisticky. A pre obyvateľov Bratislavy to potom znamená viac praktických problémov v každodennom živote. Vidno to napríklad na doprave, kde pribúdajú nové obmedzenia, nezmyselné cyklotrasy, ktoré končia v križovatkách alebo zmeny bez toho, aby mali obyvatelia pocit, že sa celková mobilita v meste zlepšuje. A najsmutnejšie na tom je, že magistrát rieši morálne otázky viac, než veci, ktoré Bratislavu posunú systémovo dopredu. Preto som presvedčený, že mesto sa musí vrátiť k praktickým riešeniam, ktoré ľudia reálne pocítia. Bratislava potrebuje dopravu, ktorá funguje, projekty, ktoré dávajú zmysel, a rozhodnutia, ktoré uľahčia každodenný život ľuďom v meste. Mesto nemá obyvateľom komplikovať život, ale ho zjednodušovať. A presne takýto prístup by som chcel priniesť aj do riadenia Bratislavy.

Ktoré európske mesto vás teda inšpirovalo v takomto prístupe?

Varšava ma v posledných rokoch veľmi zaujala. Pred dvadsiatimi rokmi to bolo mesto, ktoré sa ešte spamätávalo z historických zmien. Dnes je to jedno z najdynamickejších miest v strednej Európe. To, čo ma na Varšave inšpiruje najviac, je spôsob, akým dokázali spojiť víziu s realizáciou. Veľké dopravné projekty, nové štvrte alebo modernizácia verejných priestorov tam nevznikali len ako plány, ale postupne sa aj dokončili. Poliaci sa jednoducho naučili, že vízia bez realizácie je len PowerPoint. A práve schopnosť dotiahnuť projekty do konca je podľa mňa to, čo dnes Bratislave najviac chýba.

Dobre, poďme na posledné dve otázky. Ak by ste mali pomenovať jednu vec, ktorú by mala Bratislava začať robiť inak už zajtra, čo by to bolo?

Podľa mňa by mesto malo začať viac počúvať ľudí, ktorí v Bratislave žijú. A prvá konkrétna vec, ktorú by som urobil, je poriadne sa pozrieť na to, ako dnes funguje doprava v meste. Bratislava dnes potrebuje riešenia, ktoré ľuďom reálne uľahčia pohyb po meste, nie rozhodnutia, ktoré zhoršujú prejazdnosť ulíc alebo vytvárajú nové konflikty medzi vodičmi, cyklistami a chodcami. Doprava je vec, ktorú Bratislavčania riešia každý deň. Preto by mala byť absolútnou prioritou mesta. Chcel by som, aby sa dopravné opatrenia začali pripravovať s oveľa väčším dôrazom na to, aby mesto fungovalo pre všetkých, ktorí ho používajú.

Ako by mala podľa vás vyzerať Bratislava o desať rokov?

Bratislava by mala byť mestom, ktoré má poriadok vo vlastnom rozvoji. Mestom, kde je vidieť, že jednotlivé rozhodnutia na seba nadväzujú a že mesto vie, kam smeruje. Jednoducho mesto, ktoré má jasný plán rozvoja a drží sa ho bez ohľadu na politické zmeny. Bratislava je jedinečné mesto pri Dunaji, s históriou, ktorá sa nedá nahradiť. Rozvoj mesta by mal túto identitu posilňovať, nie ju postupne rozmazávať. A hlavne by to malo byť mesto, kde ľudia cítia, že sa v ňom žije dobre. Mesto, ktoré je upravené, funkčné a sebavedomé. Také hlavné mesto si Slovensko zaslúži.

Čítaj viac z kategórie: PR