Bratislava sa za dva týždne stala druhým najchudobnejším mestom v Európe, tvrdí Vallo

Primátor mesta Bratislava Matúš Vallo vyhlásil, že posledné dva týždne v Národnej rade Slovenskej republiky hlavnému mestu poškodili financie ešte viac ako predchádzajúce dva roky krízy. Vallo tvrdí, že Bratislava je hneď po Sofii druhé najchudobnejšie európske hlavné mesto. Na základe toho žiada dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera (OĽANO) o nápravu.

„Od poslancov parlamentu počúvame, že výpadok financií samospráv v dôsledku daňového bonusu už vyriešili. No nevyriešili,“ skonštatoval na sociálnej sieti. Príjmy samospráv na budúci rok sa podľa jeho slov znížia o 544 miliónov eur. Pričom kompenzácie, ktoré pozmeňujúcim návrhom poslanci prijali, riešia sotva pätinu tejto sumy.

„Zavedenie daňového bonusu znížilo príjmy nášho mesta o 26 miliónov eur. Deväťdesiatpercentné zdanenie výrobcov energií a tepla spôsobí, že investícia do novej spaľovne odpadu, ktorá by umožnila firme Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) vyrábať teplo pre 1/3 domácností v Bratislave, sa stane nereálnou. Nebudeme mať z čoho splácať potrebný úver, keďže prakticky všetky príjmy z predaja tepla musíme odviesť štátu,“ uviedol bratislavský primátor.

Ako tvrdí, nešťastne vysoko nastavený cenový strop, nad ktorým bude štát kompenzovať ceny elektrickej energie, pomôže znížiť straty mestských podnikov z vysokých cien energií iba minimálne a ak vôbec. „Na poslednú chvíľu prijaté vyššie príplatky za prácu cez víkend a v noci zase zvýšia personálne náklady o viac ako jeden milión eur, a to najmä v mestskom Dopravnom podniku Bratislava (DPB),“ podotkol.

Pocítia to aj obyvatelia

Ak sa k tomu priráta aj povinná valorizácia platov a 30-miliónový dlh DPB z doteraz nepreplatenej kompenzácie za výpadky príjmov počas pandémie COVID-19, je podľa Valla hlavné mesto konfrontované potrebou znížiť svoje výdavky o viac ako 50 miliónov eur. „To už nie je možné bez toho, aby to nepocítili aj obyvatelia mesta,“ skonštatoval primátor.

V budúcom roku preto podľa neho nebude v mestskom rozpočte priestor na žiadne nové investície do cyklotrás, verejných priestorov či športovej infraštruktúry z vlastných zdrojov. Vallo, ktorý očakáva rozpočtovo ťažký rok, sa pred prípravou budúcoročného mestského rozpočtu obrátil na premiéra.

„Keď dokázali nájsť v koalícii podporu pre lyžiarske vleky, nevidím dôvod, aby ju nenašli napríklad pre bratislavskú MHD, ktorá ročne prevezie vyše 250 miliónov cestujúcich a tvorí jednu z najväčších položiek mestského rozpočtu,“ povedal primátor.

Bratislava začne rok 2023 v rozpočtovom provizóriu. Návrh budúcoročného rozpočtu má byť podľa Valla predložený na mestské zastupiteľstvo v prvom kvartáli 2023.

Vládna pomoc je v ohrození

Vládna pomoc s energiami pre domácnosti aj podniky je v súčasnosti ohrozená. Upozornil na to bývalý štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek z opozičnej SaS. Dôvodom sú stále nedotiahnuté pravidlá kompenzácií pre dodávateľov energií či chýbajúca zmluva so Slovenskými elektrárňami.

„Dodávatelia stále nemajú isté kompenzácie a upozorňujú, že budú musieť odberateľom fakturovať trhové ceny, inak im hrozí konkurz,“ vyhlásil v utorok na tlačovej konferencii v Národnej rade (NR) SR opozičný poslanec.

Argumentovanie neprijatým rozpočtom na budúci rok je podľa neho iba výhovorkou. Myslí si, že veľká časť pomoci sa dá zabezpečiť aj na základe tohtoročného rozpočtu, ktorý bol výrazne navýšený. Využiť sa dajú aj nevyčerpané eurofondy.

Pripomenul, že zmluva so Slovenskými elektrárňami (SE) o dodávke lacnej elektriny pre domácnosti už bola vyrokovaná a s jej podmienkami nemá problém ani Európska komisia (EK). Potvrdiť ju ešte musia akcionári SE. Z programu valného zhromaždenia minulý týždeň v piatok (16.12.) bol však tento bod vyňatý, podľa Galeka na podnet štátu, ktorý v elektrárňach vlastní 34 % podiel.

Môže za to minister financií

„Podľa mojich informácií je za týmto ministerstvo financií, ktoré s podpisom nesúhlasí a ohrozuje tak dodávku lacnej elektriny pre domácností od januára. Dôvodom má byť to, že ministerstvo financií by radšej túto elektrinu zdanilo,“ vyhlásil opozičný poslanec.

Upozornil pritom na nevýhodnosť tohto postupu. Ak by sa zdanenie realizovalo aj v maximálnom možnom rozsahu, prínos do štátneho rozpočtu by bol podľa neho 600 miliónov eur. Ak by mal štát potom nakúpiť a zadotovať elektrinu, ktorú by lacno dodal domácnostiam, pri súčasnej trhovej cene by to stálo 1,8 miliardy eur.

„Vyzývam preto zodpovedných, ministerstvo hospodárstva a ministerstvo financií, aby podpísali zmluvu so Slovenskými elektrárňami a bola zabezpečená elektrina pre domácnosti,“ doplnil Galek. Súčasne požiadal ministra hospodárstva Karla Hirmana, aby záväzne určil spôsob a termíny kompenzácií pre dodávateľov energií, ak majú dodávať energie za znížené ceny bez toho, aby im hrozil konkurz.

Ministerstvo financií (MF) SR v reakcii vyhlásilo, že rozhodne nekoná v neprospech podpísania zmluvy. Zároveň nerozumie mediálnym vyhláseniam bývalého štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva Karola Galeka.

„Je totiž všeobecne známe, že rezort financií nevykonáva výkon akcionárskych práv v Slovenských elektrárňach, a preto ministerstvo financií nemá možnosť ovplyvňovať rozhodnutie valného zhromaždenia SE. Navyše, znenie aj podpis príslušnej implementačnej zmluvy dohodlo ministerstvo hospodárstva ešte za pôsobenia štátneho tajomníka Karola Galeka, pričom tento podpis nie je viazaný na vyjadrenie valného zhromaždenia,“ dodal rezort financií.