Bratislavská kaviareň dáva prácu ženám z Afganistanu či Somálska. Ochutnáš tu netradičné kúsky, aké inde nenájdeš

Mareena café je neobyčajná kaviareň v priestoroch legendárneho Café Propeller na nábreží Dunaja. Môžeš tu ochutnať neobyčajné čaje, dezerty z rôznych kútov sveta a výbornú kávu, ktorú ti pripravia neobyčajné ženy.

Ide o ženy napríklad zo Somálska, Afganistanu, Iránu, Kamerunu či Ukrajiny. Na Slovensku našli svoj nový domov, no majú problém nájsť si v ňom dobrú a flexibilnú prácu.

Pasovať sa musia s zložitým procesom uznávania vysokoškolského vzdelania z iných krajín, jazykovou bariérou či diskrimináciou na základe vierovyznania či etnickej príslušnosti.

V iniciatíve prevádzkovať sociálnu kaviareň by OZ Mareena chcelo pokračovať aj naďalej, a preto hľadá pomoc. Ich kampaň na pokračovanie Mareena café môžeš podporiť na Startlabe. Projekt na svoju obnovu získal už takmer 8-tisíc eur.

zdroj: Mareena

„Vďaka príležitosti, ktorú sme dostali od mestskej časti Bratislava-Staré Mesto, sme si dočasne mohli vyskúšať, ako by prevádzkovanie našej Mareena café mohlo fungovať.“

zdroj: Mareena

Tím kaviarne zistil, že tento koncept nie je prospešný len pre ženy, ktoré zamestnali, ale aj pre návštevníkov kaviarne. Ak sem zavítaš, pri káve či čaji sa môžeš zoznámiť s ľuďmi a kultúrami, na aké by si inak natrafil len ťažko. 

Táto pop-up kaviareň momentálne funguje aj vďaka ľuďom a organizáciám, ktoré sa rozhodli projekt podporiť a požičať im časť vybavenia. Inak by nevedeli pripraviť napríklad afganský či somálsky čaj, domáce dezerty alebo Labneh croissant. 

zdroj: Mareena

„Na to, aby sme našu pop-up kaviareň mohli prevádzkovať naďalej, si potrebujeme zabezpečiť vlastné vybavenie.“

Pomoc migrantom

Organizácia stojaca za kaviarňou tiež upriamuje pozornosť verejnosti a kompetentných na tisíce ľudí, ktorí trpia v lesoch na území EÚ. Sú odkázaní na pomoc dobrovoľníckych skupín a aktivistov, tí sú však sami často atakovaní. Tisíce migrantov a utečencov sa už niekoľko týždňov pokúšajú dostať z Bieloruska do Poľska a pobaltských štátov. 

„To, že je pre mnohých ľudí možné odbiť obrovské utrpenie ľudí, od malých detí po seniorov, argumentami o bieloruskom režime, žiaľ, svedčí o dehumanizácii utečencov či migrantiek, ktorej svedkami sme už niekoľko rokov,“ upozorňuje Zuzana Weberová, komunitná manažérka Nadácie Milana Šimečku.

Slovenské organizácie venujúce sa migrácii sú schopné poskytnúť svoje odborné kapacity. „Nie je to však len otázka odbornosti. Je to otázka základnej ľudskej spolupatričnosti. Ak niekto umiera od hladu a zimy a my mu nepomôžeme, hovoriť o hodnotách ľudskej dôstojnosti a ľudských práv je absurdné,“ uzatvára Zuzana Weberová. 

zdroj: TASR/AP/Oksana Manchuk

Ľudia na hraniciach s Bieloruskom nie sú zbraňou ani stranou konfliktu, ani príčinou súčasnej situácie.

„Nemôžeme ich viniť za to, že uverili Bielorusku, že im sprostredkuje cestu do bezpečia, v situácii, keď žiadne iné legálne cesty pre utečencov, ako sa sem dostať, jednoducho nie sú,“ hovorí Zuzana Števulová, riaditeľka Ligy za ľudské práva.

Ľudia z Jemenu, Iraku či Afganistanu, majú podľa jej slov právo získať nejakú formu ochrany, ak by sa dostali na územie EÚ a mohli požiadať o azyl.

„V situácii, keď sú pred našimi bránami, kde trpia, sa im nemôžeme obrátiť chrbtom. Trestajme Lukašenka a pomôžme ľuďom na hranici dostať to, na čo majú právo: dôstojné zaobchádzanie a ochranu,“ dodáva Zuzana Števulová.

Napriek vážnemu napätiu, ktorý konflikt vyvoláva, je situácia zvládnuteľná, zdôrazňujú organizácie. „Niekoľko tisíc ľudí na hraniciach EÚ je situácia, ktorú vie akýkoľvek štát EÚ zvládnuť humánne aj v súlade so zákonom. Najmä, ak sú aj ostatné štáty ochotné pomôcť, čo sa aktuálne deje,” vysvetľuje Michaela Pobudová, riaditeľka Mareeny.

zdroj: Mareena

Pripomína, že vo svete je množstvo iných, nestabilnejších krajín, ktoré čelia zložitým problémom vysídľovania s geopolitickými a bezpečnostnými rozmermi, ktoré zahŕňajú oveľa väčší počet ľudí.  

„Vzhľadom aj na existujúce možnosti a kapacity, nemôžeme nechať ľudí na našich hraniciach trpieť a umierať,” dodáva Michaela Pobudová.