Bratislavský kraj má priemernú mzdu 2 012 eur, Prešovský len 1 359 eur. O rozdiele rozhoduje tento faktor

Slovenský pracovný trh sa mení. Firmy naďalej potrebujú kvalifikovaných zamestnancov, pri zvyšovaní platov sú však opatrnejšie a uchádzači čoraz viac zvažujú aj iné podmienky než výšku výplaty. Najnovšie údaje navyše ukázali, že rast miezd už nedokázal pokryť infláciu. O téme informoval web Kariéra info. 

Výplaty stúpli, ich reálna hodnota však klesla

Podľa údajov Štatistického úradu SR dosiahla priemerná hrubá mesačná mzda na Slovensku v druhom štvrťroku 2026 sumu 1 707 eur. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka vzrástla o 3,2 percenta, čo predstavuje približne 53 eur navyše.

Tento nárast však nestačil na vykompenzovanie inflácie. Po zohľadnení rastu cien sa reálna mzda znížila o 0,5 percenta. Ide o prvý pokles po dva a pol roku, počas ktorých reálne zárobky nepretržite rástli. Nominálny rast miezd bol zároveň najpomalší za posledných šesť rokov.

Situácia sa líšila podľa odvetvia. Hrubé mzdy medziročne stúpli v 16 z 19 sledovaných oblastí ekonomiky, no reálny rast, ktorý zohľadňuje infláciu, zaznamenalo iba 12 z nich. Priemerná mzda vo finančných a poisťovacích službách či v energetike presiahla 2 900 eur. Na opačnom konci zostali ubytovacie a stravovacie služby, kde dosiahla 974 eur.

Za prvý polrok 2026 predstavovala priemerná hrubá mesačná mzda 1 659 eur. V tomto období ešte reálne zárobky medziročne vzrástli o 0,9 percenta.

Firmy potrebujú odborníkov, plošné zvyšovanie platov však brzdia

Mzdový prieskum personálnych agentúr Grafton a Gi Group, ktorý mapuje viac ako 400 pracovných pozícií v ôsmich sektoroch a vo všetkých krajoch Slovenska, poukazuje na opatrnejší prístup zamestnávateľov k odmeňovaniu.

Firmy sa častejšie rozhodujú, pri ktorých pozíciách dokážu zvýšiť mzdy širšiemu okruhu zamestnancov a kde potrebujú ponúknuť individuálne podmienky. Najmä pri nedostatkových odborníkoch zostáva tlak na odmeňovanie vysoký.

„Pri nedostatkových profesiách, napríklad v inžinieringu, údržbe, kvalite, IT alebo projektovom riadení, musia firmy často pristupovať k odmeňovaniu individuálne,“ uviedol Martin Malo, riaditeľ personálnych agentúr Grafton a Gi Group.

Zamestnávatelia sa preto snažia zatraktívniť ponuky aj inými spôsobmi. Vo výrobe môžu zavážiť náborové príspevky, bonusy za dochádzanie či pomoc s dopravou a ubytovaním. Pri administratívnych a odborných pozíciách zohráva väčšiu úlohu flexibilný pracovný čas, práca z domu alebo možnosť ďalšieho vzdelávania.

Bratislava ponúka vyššie mzdy, regióny majú rozdielne podmienky

Rozdiely v zárobkoch zostávajú výrazné aj medzi jednotlivými krajmi. V druhom štvrťroku 2026 dosiahla priemerná hrubá mzda v Bratislavskom kraji 2 012 eur. V Prešovskom kraji to bolo iba 1 359 eur. Bratislavský kraj tak ako jediný prekročil celoslovenský priemer.

V Nitrianskom a Žilinskom kraji ovplyvňuje pracovný trh najmä priemysel, automobilová výroba a dopyt po technických odborníkoch. Košický kraj kombinuje priemysel s IT a centrami zdieľaných služieb. V Prešovskom kraji je zase významným faktorom dostupnosť stabilného zamestnania a lepšie platených pracovných príležitostí.

Pri výbere práce rozhoduje aj vzdialenosť pracoviska. Podľa prieskumu Graftonu a Gi Group sú uchádzači pri bežných pozíciách často ochotní dochádzať približne 30 až 45 minút. Pri špecializovaných či manažérskych miestach môžu akceptovať aj dlhšie cesty, ak im to vyváži mzda alebo flexibilita.

IT aj výroba menia požiadavky na zamestnancov

V IT pretrváva záujem najmä o skúsených vývojárov, odborníkov na cloudové technológie, kybernetickú bezpečnosť a dátovú analytiku. Náročnejšia situácia je pre juniorov a absolventov bez praxe, ktorí čelia väčšej konkurencii. Niektoré rutinné úlohy navyše preberá automatizácia a umelá inteligencia.

Vo výrobe zvyšujú modernizácia a automatizácia dopyt po procesných inžinieroch, odborníkoch na riadenie výroby, PLC špecialistoch a pracovníkoch kvality. Firmy majú problém nájsť ľudí, ktorí dokážu spojiť technické znalosti s orientáciou v nových technológiách.

Zmeny zasahujú aj financie, logistiku, marketing či administratívu. Zamestnávatelia čoraz viac oceňujú prácu s dátami, digitálne zručnosti a schopnosť prispôsobiť sa novým nástrojom.

Pri výbere práce už nerozhoduje iba výplata

Podľa prieskumu sa najvyššia fluktuácia naďalej objavuje vo výrobe, logistike, maloobchode a zákazníckom servise. Zamestnanci v týchto oblastiach citlivejšie reagujú na rozdiely v mzde, zmenový režim aj vzdialenosť pracoviska.

Pri špecializovaných, technických, IT či manažérskych pozíciách býva fluktuácia nižšia. Väčšiu úlohu tu zohráva odborný rozvoj, dlhodobá perspektíva a vzťahy na pracovisku.

Zamestnávatelia zároveň čoraz viac riešia transparentnosť odmeňovania. Jasné pravidlá, podľa ktorých sa určujú mzdy a ich ďalší rast, môžu posilniť dôveru zamestnancov a pomôcť firmám udržať si ľudí.

Pre uchádzačov tak zostáva dôležité nielen to, koľko dostanú na výplatnej páske. Rozhodovať môže aj čas strávený cestovaním, stabilita zamestnávateľa, pracovné podmienky a možnosť posunúť sa v kariére ďalej.