Bratislavu sleduje 10 rokov a má 180-tisíc followerov: Pomenovala skryté poklady mesta, ktoré prehliadajú aj domáci

Michaela Labudová sleduje Bratislavu cez objektív viac ako 10 rokov. Z fotografického projektu, ktorý rozbiehala ešte pod priezviskom Tlapová, postupne vybudovala najväčší instagramový profil venovaný hlavnému mestu. Účet @bratislava_ dnes sleduje vyše 143-tisíc ľudí a spolu s TikTokom a Facebookom má jej obsah viac než 180-tisíc followerov.

Celý projekt pritom popri práci v marketingu na plný úväzok tvorí sama. Fotí, pripravuje obsah, komunikuje s partnermi a rieši aj spolupráce so značkami ako Kempinski, Porsche, Canon či ERSTE.

Bratislavu preto nevníma len ako niekto, kto v nej žije. Roky ju cielene sleduje, hľadá miesta mimo hlavných turistických trás a porovnáva, čo sa v meste zlepšilo a čo, naopak, zaostáva. Jej pohľad je o to aktuálnejší, že sama čaká prvé dieťa a profil postupne rozširuje aj o tému rodinného života v hlavnom meste.

Najväčšou výhodou Bratislavy je, že ešte stále nie je preplnená

Ak má Bratislava podľa Michaely jednu výhodu oproti Viedni, Prahe či Budapešti, je to jej kompaktnosť. „Človek môže vybaviť prakticky všetko a všade pešo, na bicykli či MHD.“

Zároveň podľa nej zostáva Bratislava v mnohom stále „neobjaveným mestom“. V historickom centre sa dá nájsť ulica, na ktorej človek nestretne davy turistov, čo je vo veľkých stredoeurópskych metropolách čoraz vzácnejšie.

Ako príklad spomína Kapitulskú ulicu. „Je mimoriadne pekná historická ulica a ešte sa mi nestalo, že by som tam stretla húfy turistov.“

Silnou stránkou hlavného mesta je podľa nej aj príroda. Bratislava má rieku, lesy, kopce aj vinice prakticky priamo v meste. K tomu sa pridávajú parky a záhrady, ktoré majú domáci často na dosah ruky a pritom ich nevnímajú ako turistickú atrakciu.

Medzi jej obľúbené patria Sad Janka Kráľa, Prezidentská záhrada, Námestie slobody, Medická záhrada, komornejšia Kochova záhrada, cintorín Kozia brána aj záhrada Bratislavského hradu.

Súčasnú Bratislavu by ukázala cez Riverpark, Klubovňu aj street food

Ak by mala vybrať tri podniky, ktoré zachytávajú dnešnú Bratislavu, prvým by bolo Olive You v Riverparku.

„Aktuálne je to moje obľúbené miesto, ktoré ponúka netradičné chute v modernom twiste.“

Na jednom menu sa podľa nej stretávajú ázijské vplyvy s klasickými jedlami, ako je mäso s tarhoňou či palacinky. Lokalita pri Dunaji tomu pridáva atmosféru, ktorú prirovnáva k dovolenkovej.

Druhým tipom je Ventúrska Klubovňa. Oceňuje tradičné jedlá v modernejšom spracovaní, streetfoodovú ponuku a vlastné pivá. Práve cena piva je podľa nej v centre Bratislavy na dnešné pomery mimoriadne priaznivá.

Tretím je Street Food Park, ktorý sa niekoľko dní v mesiaci objavuje na Kamennom námestí alebo Námestí SNP a prináša lokálne chute, burgre aj ázijské jedlá.

Najlepší výhľad nemusí byť z UFO

Michaela medzi svoje obľúbené výhľady radí vežu Michalskej brány a vežu Starej radnice. Stará radnica je podľa nej výnimočná najmä počas vianočných trhov podvečer alebo večer, keď je centrum osvetlené a človek sa naň pozerá zhora.

Ďalším tipom je Stará Vinárska pod Slavínom. Práve odtiaľ odporúča sledovať západ slnka s výhľadom na Bratislavský hrad.

Aj pri takzvaných skrytých pokladoch sa vracia k rovnakým miestam. No 9 alebo veže v centre sú podľa nej stále dostatočne mimo hlavného záujmu návštevníkov na to, aby si zachovali pokojnejšiu atmosféru.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa BRATISLAVA, SLOVAKIA (@bratislava_)

Najviac sa zmenili Nivy a nábrežie

Za časť Bratislavy, ktorá sa za posledných desať rokov zmenila najviac k lepšiemu, označuje Nivy a pás mesta od Sky Parku po Eurovea Tower. Podľa nej tam pribudla moderná výstavba, služby, parky, kaviarne aj menšie podniky a vzniklo územie, ktoré pred rokmi pôsobilo úplne inak.

Na druhej strane kriticky vníma viaceré časti Starého Mesta. Spomína chátrajúcu nemocnicu na Zochovej, budovu Najvyššieho súdu pri Župnom námestí a Staromestskej, pomaly realizovanú Vydricu aj zanedbané historické objekty na Panenskej a Františkánskom námestí.

Ak by mohla v Bratislave jednu vec zmeniť okamžite, práve historické budovy by boli na prvom mieste. „Zrekonštruovala by som chátrajúce historické budovy a nedovolila ich vlastníkom nechať ich takto chátrať celé desaťročia.“

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa BRATISLAVA, SLOVAKIA (@bratislava_)

Cyklisti aj chodci stále narážajú na rovnaký problém

Za jednu z najväčších slabín Bratislavy považuje bezpečnosť a komfort chodcov a cyklistov.

Cyklotrasy síce pribúdajú, podľa nej sú však často riešené ako krátke samostatné úseky bez logického prepojenia. Výsledkom môže byť infraštruktúra, ktorá nepomáha cyklistom tak, ako by mala, zároveň obmedzuje automobilovú dopravu a ešte viac polarizuje diskusiu v meste.

Podobné problémy vidí u peších. Zdravý človek si mnohé bariéry nemusí všimnúť. Situácia sa však podľa nej úplne zmení vo chvíli, keď človek tlačí kočík, pohybuje sa na vozíku alebo má batožinu.

Ako príklady uvádza Zochovu či Židovskú ulicu. Nadchody, podchody, úzke ostrovčeky, schody a vysoké obrubníky dokážu z bežnej trasy urobiť komplikovanú cestu. Práve rodičovstvo jej pritom teraz otvára ďalší pohľad na mesto, ktorý chce postupne preniesť aj do obsahu profilu.

Bratislava zdražela rýchlejšie, ako sa zlepšila

Ďalšou slabinou sú podľa nej ceny. Netýka sa to len bývania. Spomína mestskú daň, služby ako kaderníctva či manikúry aj ceny v reštauráciách.

„Verejný priestor sa zlepšuje len veľmi pomaly, ale ceny neustále stúpajú.“

Má pocit, že časť podnikateľov sa čoraz viac orientuje na turistov, čo posúva ceny na úroveň, ktorú si domáci nemôžu dovoliť tak často ako kedysi.

Reštaurácie sa tak podľa nej pre veľa ľudí menia z bežného miesta na obed na záležitosť pre špeciálnu príležitosť. To je rozdiel oproti niektorým zahraničným mestám, kde sú každodenné obedy alebo happy hours omnoho dostupnejšou súčasťou života.

Miesta bez „bratislavskej prirážky“ ešte stále existujú

Aj napriek zdražovaniu však Michaela vidí miesta, kde pomer ceny a kvality zostáva dobrý. Ako prvé spomína Viechu. Viaceré jej prevádzky podľa nej dlhodobo držia kvalitu, ponuku aj ceny vína a drobného jedla. Pri káve a raňajkách odporúča KePs a novootvorený Metropol.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Michaela Labudova (@michaelabudka)

Najťažšie je podľa nej nájsť dostupné miesto na plnohodnotný obed či večeru. Stále však existujú menšie „hidden gems“ na Miletičovej.

Jedno z takýchto miest našla dokonca aj v Eurovei. Kaviareň Ventum podľa nej ponúka príjemnú atmosféru, talianske focaccie a panini, z ktorých sa človek dokáže najesť za cenu, ktorú považuje v centre za veľmi dobrú. Pre vegetariánov má ešte jeden tip z Ružinova – Vegan Pub. „Pre mňa je to comfort food comfort foodov.“

Napriek zašitej polohe ju prekvapuje, koľko turistov a cudzincov tam chodí.

Takto by vyzeralo 24 hodín v Bratislave bez klasických pamiatok

Ak by mala niekomu pripraviť deň v Bratislave bez Hradu, UFO a klasickej prechádzky Starým Mestom, začala by raňajkami v pekárni Vyskladaj. Potom by ukázala socialistické umenie a architektúru. Spomína napríklad UFO vo Vrakuni či Park Andreja Hlinku.

Nasledoval by krémeš alebo veterník v tradičnej cukrárni. Ako príklad dáva Ihro, ktoré si pamätá ešte z detstva a podľa nej sa prakticky nezmenilo. Obed by si dala pri Dunaji alebo na lodi s výhľadom na centrum. Potom by pokračovala na Devín alebo Kolibu a večer zakončila slovenskými vínami a tradičnými jedlami. Michaela zároveň rada odporúča aj cyklovýlety do okolia.

„Je skutočne jedinečné, že idete prakticky desať minút z centra a ste v inej krajine.“

Beer bike jej chýbať nebude

Pri otázke na preceňované zážitky má jasno aspoň v jednom prípade. „Beer bikes,“ odpovedá s úsmevom a pripomína, že v Bratislave už boli zakázané.

Sama nie je ani veľkým fanúšikom diskoték a nočného života, za ktorým do mesta prichádza časť turistov. Podľa nej môžu byť návštevníci sklamaní aj preto, že na takýchto miestach často stretnú najmä ďalších turistov a čoraz menej domácich. Pri ostatných turistických atrakciách je opatrnejšia. „Asi si budem musieť prejsť Bratislavu so sprievodcom, aby som vedela, čo sa vlastne ukazuje a čo ďalšie by som vynechala.“

Čo si môžeme zobrať z pohľadu Michaely

Prvou lekciou je, že Bratislava nemusí súperiť s Viedňou či Prahou tým, že ich bude kopírovať. Jej výhodou je práve menšia mierka, blízkosť prírody a fakt, že mnohé ulice, parky či výhľady ešte nie sú zahltené turistami.

Druhou je, že rozvoj mesta nemožno merať len novými budovami. To, ako sa človeku v meste žije, sa ukáže na chodníkoch, cyklotrasách, cenách služieb aj na tom, či sa s kočíkom dostane cez križovatku bez problémov.

A treťou je hodnota miestnych skúseností. Bratislava má stále množstvo podnikov, výhľadov a zákutí, ktoré nenájdeme v klasických turistických itinerároch. Práve tie podľa Michaely ukazujú mesto najlepšie.

„Páči sa mi, že je Bratislava kompaktná, bezpečná a stále má množstvo výhod neobjaveného mesta.“