Brusel zadržal Slovensku 62,5 milióna eur. Opozícia viní z problémov Tarabu
Štát môže prísť o desiatky miliónov eur z Bruselu. Kritika smeruje na zonácie a ochranu starých lesov. Pozri sa, akú rolu v celom spore zohral Tomáš Taraba.
Súlad zonácií s kritériami mal zabezpečiť exminister životného prostredia a dnes nezaradený poslanec Národnej rady SR Tomáš Taraba. Ochranu hlucháňa a starých lesov v zonáciách sám vyrokoval. Na tlačovej konferencii to v pondelok vyhlásila opozičná poslankyňa Tamara Stohlová (PS). Dodala, že celkovo hrozí prepadnutie približne 63 miliónov eur.
Taraba sa podľa nej vyhovára na minulú vládu, keď hovorí, že problematické zonácie Veľkej Fatry a Muránskej planiny schválila ešte bývalá vláda. Podmienky, ktoré dané zonácie údajne nespĺňajú, pribudli totiž v pláne obnovy za jeho vedenia ministerstva.
Taraba naviazal milióny eur na kritériá
„Tomáš Taraba je ten, kto naviazal desiatky miliónov eur na tieto kritériá. On mal teda zabezpečiť súčinnosť všetkých zonácií vypracovaných v rámci plánu obnovy s týmito svojimi vlastnými kritériami. A ja chcem naozaj zdôrazniť, že to je úplne normálny proces. Tie zonácie sa úplne bez problémov mohli otvoriť a mohla sa tam zabezpečiť súčinnosť s týmito kritériami,“ tvrdí.
Plán obnovy premrhanou príležitosťou
Poslanec Štefan Kišš (PS) dodal, že celý plán obnovy je v podaní aktuálnej vlády premrhaná príležitosť. Poukázal, že problémy boli aj s inými míľnikmi. „Jednoducho problém nie je Brusel, problém je táto vláda, ktorá stále niečo vymýšľa. Má nejaké iné priority, len nie peniaze, ktoré tu máme, ktoré sú z Bruselu a ktoré mohli dotiecť k občanom,“ vyhlásil.
Európska komisia v pondelok čiastočne schválila ôsmu žiadosť Slovenskej republiky o platbu vo výške 548 miliónov eur v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorý je súčasťou národného plánu obnovy, posudzuje však platby pre jeden míľnik a jeden cieľ. Podľa správy Komisie Slovensko uspokojivo splnilo 26 z 28 stanovených a schválených míľnikov a cieľov.
V rámci zonácií národných parkov neboli všetky ohrozené oblasti zaradené do najvyššieho stupňa ochrany a Slovensko nesplnilo cieľ pripraviť pilotnú zónu pre veternú energiu s potenciálom najmenej 300 MW výkonu.
Plán obnovy je zodpovednosťou vlády
Pozastavené peniaze z Plánu obnovy a odolnosti (POO) SR sa týkajú zonácií bývalej vlády. Okrem pozastavených 17 miliónov eur sú ostatné peniaze zachránené. Vo videu na sociálnej sieti to v reakcii na pozastavenie časti platby z plánu obnovy vyhlásil exminister životného prostredia a nezaradený poslanec parlamentu Tomáš Taraba. Bývalý štátny tajomník envirorezortu z predchádzajúceho volebného obdobia a súčasný podpredseda mimoparlamentnej strany Demokrati Michal Kiča vyhlásil, že súčasná vláda je zodpovedná aj za prípadné nedostatky pri zonáciách Muránskej planiny alebo Veľkej Fatry.
„Vzhľadom na to, že boli ohrozené naozaj stovky miliónov eur a zobrali sme si tú zonáciu pod seba, som garantoval, že zonácie, ktoré máme na starosti, urobíme tak, aby sme naozaj o žiadne významné sumy neprišli. To sa podarilo,“ vyhlásil Taraba.
Kiča poukázal na to, že vláda dostala zonácie ako záväzný míľnik z plánu obnovy až pri jeho revízii v lete 2025. Súčasná vládna koalícia tak nesie zodpovednosť za všetky zonácie. „Až súčasťou úplne nového míľnika z roku 2025 je aj podmienka, že zonácie národných parkov musia obsahovať prísnu ochranu pralesov, starých lesov a hlucháních lokalít. Predchádzajúce vlády žiadnu takúto povinnosť nemali. Metodika na zaraďovanie starých lesov vznikla tiež až v januári 2026,“ poukázal Kiča s tým, že ministerstvo pod Tarabovým vedením malo zonácie bývalej vlády zmeniť.
Taraba odmietol zodpovednosť aj za výhrady Európskej komisie pri vytýčení akceleračných zón veterných parkov. „Jediná otvorená vec, ktorá zostáva pri veternom parku na Zemplíne, je, že čisto na papieri Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, čo je spoločnosť, ktorej akcionárom nie je ministerstvo životného prostredia, ale hospodárstva, podľa Európskej komisie nevyrátala dostatočný počet vrtúľ na danú lokalitu,“ vyhlásil.
Európska komisia v pondelok čiastočne schválila ôsmu žiadosť Slovenskej republiky o platbu vo výške 548 miliónov eur v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorý je súčasťou národného plánu obnovy, posudzuje však platby pre jeden míľnik a jeden cieľ. Podľa správy komisie Slovensko uspokojivo splnilo 26 z 28 stanovených a schválených míľnikov a cieľov.
V rámci zonácií národných parkov neboli všetky ohrozené oblasti zaradené do najvyššieho stupňa ochrany a Slovensko nesplnilo cieľ pripraviť pilotnú zónu pre veternú energiu s potenciálom najmenej 300 MW výkonu.