Byť single vôbec nie je hanba. Do vzťahov nás tlačí spoločnosť

„A kedy nám už predstavíš priateľku?“ „Kedy budeme mať vnúčence?“ „Neboj sa, niekoho si určite nájdeš.“ Tieto a iné podobné frázy si už možno počul aj ty, či už od kamarátov, rodičov alebo príbuzných. Prečo je vlastne na ľudí vyvíjaný taký intenzívny nátlak nájsť si čím skôr partnera?

Stereotyp

Na jednu stranu nám takéto frázy môžu pripadať milé, vo väčšine prípadov sa za nimi neskrýva žiadny zlý zámer. No mnohých môžu aj nepríjemne zasiahnuť, najmä, ak ide o jednotlivca, ktorý je sám spokojný a necíti potrebu sa prispôsobovať sociálnym normám.

V dnešnej dobe ide o akýsi trend či stereotyp. Nájdi si partnera, kúp si dom, venuj sa stabilnej práci, sprav si deti, adoptuj psíka a šťastný život máš zaručený. Všetky tieto očakávania však môžu podľa BBC negatívne prispieť k rozvoju fenoménu nazývaného single-shaming. V preklade akési hanobenie slobodných ľudí.

Definícia znie: „Akt stereotypizácie, stigmatizácie a diskriminácie voči ľudom, ktorí sú slobodní.“ Tento negatívny názor či výsmech mierený na single ľudí pramení z predsudkov o ich povahe, vysvetľuje BBC.

Zjednodušene, keď je niekto sám, musí to predsa znamenať, že je smutný, osamelý a niečo s ním nie je v poriadku.

zdroj: Unsplash/Anthony Tran

Celý koncept pravdepodobne pochádza z histórie. „Byť slobodným bolo kedysi považované za prechodnú fázu, iba pokiaľ sa ľudia nezosobášili, poprípade, kým sa nezosobášili znovu,“ vysvetľuje pre BBC Bella DePaulová, autorka knihy venujúcej sa práve tejto problematike.

Rovnako hlboko je zakorenený aj v kultúre, vysvetľuje ScadConnector. Stačí sa pozrieť na všetky romantické komédie, klasické rozprávky, zaľúbené frázy typu „moja druhá polovička“, aplikácie na „randenie“ a mnoho ďalšieho, v ľuďoch to evokuje akýsi pocit nekompletnosti, pokiaľ po svojom boku nemajú partnera.

Nebezpečný koncept

Single-shaming sa týka rovnako žien ako mužov, tvrdí opäť portál ScadConnector. Nežné pohlavie si najčastejšie zažíva predsudky typu „tá musí byť vyberavá“ alebo „je šialená a žiarlivá, preto ju nikto nechce“.

Situácia sa ešte zhorší po dosiahnutí „vyššieho“ veku, čo v preklade znamená 30 rokov. Vtedy ich veľká časť okolia odsúdi na život plný samoty a kŕmenia túlavých mačiek.

Muži sú, naopak, väčšinou označovaní za nezodpovedných, príliš divokých či, jednoducho, neschopných oddanosti a lojality. V mnohých prípadoch si vyslúžia prezývky ako sukničkár či playboy. Podobné názory a predsudky pritom môžu byť škodlivé, dokonca nebezpečné.

Ide totižto o formu zahanbenia. A zahanbenie, v akejkoľvek podobe, na ľudský mozog vplýva veľmi negatívne. Vedie k narúšaniu psychiky, podkopávaniu osobných úspechov či k znižovaniu sebavedomia, vysvetľuje pre portál Psychology Today psychologička Allison Abramsová.

Tieto faktory môžu dokonca prerásť do vážnych problémov, akým je napríklad klinická depresia.

zdroj: Unsplash/Priscilla Du Preez

Zopár rád

Vyššie spomínaná autorka DePaulová má však pre ľudí, ktorí sa stretnú s podobným osočovaním, zopár rád. Na otázky typu „Prečo ešte nie si vydatá?“ radí odpovedať podobne absurdnou otázkou. Uvádza konkrétne otázku: „Prečo nie si vianočný stromček?“

Hlavnou pointou však je, že vzťah či manželstvo nie je žiadnou obligáciou či prirodzenou povinnosťou. A vôbec nezáleží na tom, čo spoločnosť alebo vaša vlastná mama vravia.

Podľa Abramsovej svet potrebuje nový kultúrny naratív, v ktorom romantický vzťah nie je konečným cieľom a požiadavkou pre šťastný život.

Odporúča sa namiesto toho sústrediť na osobný rozvoj a na akceptáciu samého seba. Na konci svojho článku uvádza veľmi zaujímavú myšlienku: „Čo keby namiesto svadobných sľubov, radšej sľúbime sami sebe, že budeme žiť najlepšie verzie našich životov, v zdraví aj v chorobe, v bohatstve aj chudobe, a hlavne vo vzťahu aj osamote?“