Čaká nás hladomor a peklo na Zemi, tvrdí OSN. Rusko z toho obviňuje Západ

Organizácia Spojených národov varovala, že vojna na Ukrajine napomohla globálnej potravinovej kríze, ktorá môže trvať roky, informuje The Guardian. Prežívame náročné roky a do veľkej miery skomplikujú aj našu budúcnosť.

Generálny tajomník OSN António Guterres upozornil na nedostatok obilia a hnojiva. Dôvodom je vojna, globálne otepľovanie a tiež problémy s dodávkami, ktoré boli spôsobené pandémiou. Hrozí, „že sa desiatky miliónov ľudí dostanú za hranicu potravinovej neistoty“.

Rusko musí spolupracovať

António Guterres na stretnutí OSN o globálnej potravinovej bezpečnosti v New Yorku povedal, že nás v budúcnosti môže čakať „podvýživa, masový hlad a hladomor v kríze, ktorá môže trvať roky“.

Krátko po silných predpovediach apeloval na Rusko. Žiada, aby opätovne spustili ukrajinský vývoz obilia. Povedal, že je v súčasnosti v intenzívnom kontakte s Ruskom a ďalšími krajinami, aby sa pokúsili nájsť spoločné riešenie. Spolupráca je v tomto prípade nevyhnutná, poznamenal.

„Bude to peklo na Zemi,“ povedal v Davose pre tlačovú agentúru The Associated Press výkonný riaditeľ Svetového ekonomického programu OSN David Beasley.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj informoval, že Ukrajina rokuje o vytvorení potravinových koridorov na vývoz obilia. Zelenskyj vyhlásil, že na prepravu zásob potravín by sa mohli využiť prístavy v Baltskom mori, pričom zopakoval obvinenia, že Rusko na okupovaných územiach Ukrajiny kradne tisíce ton obilia.

Ukrajina navrhuje vytvoriť medzinárodnú organizáciu zodpovedných vývozcov potravín, aby sa tak zabránilo hladu v mnohých krajinách.

„Hlad treba zastaviť preventívne, keď sa ešte nezačal. Teraz svet takýto nástroj nemá. Preto navrhujeme vytvoriť organizáciu zodpovedných a demokratických štátov vyvážajúcich potraviny, ktoré môžu konať s rešpektom k ľudským právam a pravidlám svetového obchodu,“ uviedol Zelenskyj.

Ukrajina obviňuje Rusko, že z dočasne okupovaných území Ukrajiny – Záporožskej, Chersonskej, Doneckej a Luhanskej oblasti – vyviezlo už asi 400 000 ton obilia. Okrem toho ruské jednotky svojimi raketovými útokmi v iných regiónoch krajiny ničia obilné silá a sklady, prepravné pásy, poľnohospodárske stroje i ďalšiu infraštruktúru. Narúšajú aj sejbu obilnín.

Predpokladá sa, že Ukrajina kvôli blokáde svojich prístavov Ruskom nemôže vyviezť 90 miliónov ton obilia. Denne tak prichádza o asi 170 miliónov dolárov.

zdroj: Instagram/Zelenskyj

Pred vojnou…

Putinova invázia na Ukrajinu a medzinárodné ekonomické sankcie voči Rusku narušili dodávky hnojív, pšenice a iných komodít z oboch krajín. Bojujúce národy spolu produkujú 30 % svetovej pšenice.  

V praxi sa skutočnosť odzrkadlila na vysokých cenách potravín a palív, ktoré zaznamenávame aj na Slovensku. Najciteľnejšie rozdiely však hlásia rozvojové krajiny, informuje CBC.

Podľa OSN sa 36 krajín vo svete spolieha na Rusko a Ukrajinu s viac ako polovicou ich dovozu pšenice, pričom sú medzi nimi jedny z najchudobnejších štátov ako Jemen, Libanon, Sýria, Somálsko a Konžská demokratická republika.

Medzinárodný menový fond varoval, že katastrofálny nedostatok pšenice môže v najchudobnejších regiónoch sveta spôsobiť migráciu miliónov ľudí, ktorí sa vydajú na cestu za potravinami.

Pred februárovou inváziou bola Ukrajina vnímaná ako svetový chlebník. Cez svoje prístavy vyvážali 4,5 milióna ton poľnohospodárskych produktov mesačne. Išlo o 12 % všetkej pšenice na planéte, 15 % kukurice a polovicu slnečnicového oleja.

Ukrajina je tiež významným vývozcom jačmeňa a repkového oleja, zatiaľ čo Rusko a Bielorusko, na ktoré sú tiež uvalené sankcie, sú zodpovedné za viac ako 40 % globálneho exportu uhličitanu draselného, ktorý poskytuje živiny pre plodiny.

Ukrajinské prístavy sú však v súčasnosti odrezané od sveta. Blokujú ich ruské vojnové lode. Planétu tak môžu zásobovať len po preplnených pozemných trasách, čo nie je efektívne.  

„Povedzme si to jasne: bez reintegrácie ukrajinskej výroby neexistuje žiadne účinné riešenie potravinovej krízy,“ uviedol Guterres. Rusko musí povoliť bezpečný vývoz obilia, skonštatoval.

zdroj: Unsplash/Paz Arando

Rola Slovenska

Kľúčovým hráčom v možnom riešení by mohlo byť aj Slovensko. V Bruseli to naznačila štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí SR Ingrid Brocková, po zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci. S obilím pomáhame už dnes.

Európska únia sa snaží Ukrajincom pomôcť vyviezť milióny ton obilia a iných produktov do tretích krajín. Slovensko ocenilo návrhy Európskej komisie zriadiť takzvané koridory solidarity a logisticky umožniť vývoz obilia na svetové trhy.

„Povedala som, že Slovensko je logisticky pripravené pomôcť. Sme pripravení zvýšiť kapacity na to, aby mohlo byť prepravované obilie. Jednak po cestách, kde sme už odstránili nejaké administratívne prekážky, aby táto preprava bola možná, a aj prostredníctvom železníc. Od 1. marca už bolo vypravených 35 vlakov a asi 75 000 ton obilia. V rámci svojich kapacít robíme všetko, čo je možné,“ opísala situáciu Brocková.

Kapacity Slovenska sú však obmedzené, zatiaľ čo sú súčasné potreby Ukrajiny enormné. Podľa slov Brockovej je preto nevyhnutné hľadať spoločné európske riešenie.

Rusko: Za krízu môže Západ

Rusko má, ako zvyčajne, svoju verziu. Kremeľ vyhlásil, že globálnu potravinovú krízu vyvolali krajiny Západu, keď na Rusko uvalili najsilnejšie sankcie v modernej histórii.

Dmitrj Peskov, hovorca Kremľa, povedal, že zdrojom problému nie je Rusko, keďže boli vždy pomerne spoľahlivým vývozcom obilia. „Zdrojom problému, ktorý vedie k svetovému hladu, sú tí, čo na nás uvalili sankcie a sankcie samotné,“ vyhlásil podľa spravodajského portálu Sky News Peskov.

Ruský prezident Vladimir Putin podľa Kremľa súhlasil s posudkom OSN, že svet čelí potravinovej kríze, ktorá by mohla spôsobiť hladomor.