Ceny potravín vzrástli kvôli vojne o 300 %. V Iráne prepukli nepokoje

V Iráne narastá nespokojnosť ľudí a vo veľkom vychádzajú do ulíc. Na protestoch polícia zadržala už desiatky ľudí, ktorých znepokojuje náhle a nečakané zvyšovanie cien základných potravín. Informuje The New York Times. Ceny oleja na varenie, kurčiat, vajec a mlieka rastú až o 300 %.

Ceny potravín na celom Blízkom východe aktuálne prudko stúpajú v dôsledku výpadkov v globálnom dodávateľskom reťazci a ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá je veľkým exportérom potravín.

Štátna tlačová agentúra IRNA spresnila, že k zadržaniu ľudí došlo v mestách v provinciách Chúzestán a Kohgílúje-va Bújer-Ahmad na juhozápade a juhu krajiny. Agentúra dokonca zverejnila fotografie prezidenta Ebráhíma Raísího, ako sa v teheránskych supermarketoch rozpráva s kupujúcimi o ich obavách v súvislosti s rastom cien.

NetBlocks.org – organizácia pre digitálne práva, monitorujúca blokovanie internetu v reálnom čase – uviedla, že pred protestami dostala z celej krajiny hlásenia o problémoch s internetovým pripojením. Predpokladá, že to mohla byť súčasť príprav vlády na možné nepokoje vyvolané zvyšovaním cien.

Sankcie im robia veľké problémy

Polovica objemu jedlého oleja, ktorý sa v Iráne spotrebuje, je dovezená z Ukrajiny. Takmer 50 % spotreby pšenice Irán vykrýva jej dovozom z Ruska. Iránsku islamskú republiku už dlho sužuje sucho a ďalšie ťažkosti jej spôsobujú západné sankcie uvalené v súvislosti s jadrovým programom.

Inflácia v Iráne sa vyšplhala na takmer 40 %, čo je najvyššia úroveň od roku 1994. Vysoká je i nezamestnanosť mladých ľudí. Pod hranicou chudoby žije v Iráne približne 30 % iránskych domácností, vyplýva zo zistení iránskeho štatistického úradu.

Obyvatelia Iránu majú v živej pamäti zvýšenie cien pohonných hmôt v novembri 2019, ktoré malo za následok rozsiahle protesty – najnásilnejšie od vzniku Islamskej republiky z roku 1979.

David Beasley z World Food Programme upozorňuje, že aktuálne sú sýpky obilia na Ukrajine plné. „Zároveň 44 miliónom ľudí na celom svete hrozí hladomor.“ 

If ports in the #Odesa region do not open up immediately, two things will happen:

First, we're going to have agricultural collapse across #Ukraine. Second, famines will be looming all over the world. Food needs to move, ports must reopen and this needs to happen NOW. pic.twitter.com/G3xIFShBjJ

— David Beasley (@WFPChief) May 6, 2022

Potravinová kríza

Organizácia G7 združujúca popredné svetové ekonomiky upozorňuje, že vojna na Ukrajine vyvoláva globálnu potravinovú a energetickú krízu, ktorá ohrozuje chudobné krajiny. Podľa organizácie sú potrebné naliehavé opatrenia na odblokovanie zásob obilia, ktoré pre ruskú inváziu nemôže Ukrajina exportovať.

„Ruská agresia vytvorila jednu z najvážnejších potravinových a energetických kríz v nedávnej histórii, ktorá teraz ohrozuje najzraniteľnejších po celom svete,“ uviedla organizácia vo vyhlásení na záver trojdňového rokovania na zámku Weissenhaus severovýchodne od Hamburgu.

Welcome to Weissenhaus!
Never since the end of the Cold War have we G7 partners been more profoundly challenged. Never before have we stood more united. Our common values are our strength. #G7GER pic.twitter.com/zGjILb3EVN

— Außenministerin Annalena Baerbock (@ABaerbock) May 12, 2022

„Sme odhodlaní zrýchliť koordinovanú multilaterálnu reakciu zameranú na zachovanie globálnej potravinovej bezpečnosti,“ dodala G7 vo vyhlásení. Organizácia zároveň vyzvala Čínu, aby Rusku nepomáhala, napríklad podkopávaním medzinárodných sankcií a ospravedlňovaním konania Moskvy na Ukrajine.

Členmi G7 sú USA, Veľká Británia, Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Japonsko.

Ukrajinský minister poľnohospodárstva Mykola Solskyj navrhol vytvorenie Organizácie krajín vyvážajúcich obilie. Tento krok by podľa neho pomohol vhodným spôsobom reagovať na ohrozenie potravinovej bezpečnosti. Informuje epravda.ua.

„Pre blokádu ukrajinských námorných prístavov sa na svetový trh nedostalo sedem miliónov ton pšenice, 14 miliónov ton kukurice, tri milióny ton slnečnicového oleja a tri milióny ton slnečnicového šrotu a iných plodín,“ poznamenal Solskyj, ktorý dodal, že to viedlo k rekordnému nárastu cien na svetovom trhu.

Reaguje aj India

India už s okamžitou účinnosťou zakázala export pšenice s odôvodnením, že je ohrozená jej potravinová bezpečnosť, čiastočne v dôsledku vojny na Ukrajine. Indické ministerstvo obchodu uviedlo, že potravinovú bezpečnosť krajiny ohrozuje prudký rast globálnych cien pšenice. Hlavným cieľom zákazu vývozu je kontrola domácich cien.

India is the 8th largest supplier of wheat in the world.

With Russian and Ukrainian wheat exports impacted by the ongoing war, this export ban from India creates further challenges.

The U.N World Food Programme was already warning a devastating food crisis before the ban. https://t.co/fp6c7T1rqG pic.twitter.com/YCPwO7LzIQ

— Avid Commentator 🇦🇺 (@AvidCommentator) May 14, 2022

Globálne ceny pšenice od začiatku roka stúpli o viac ako 40 %. Tretinu globálneho exportu pšenice a jačmeňa pred vypuknutím vojny na Ukrajine tvoril ukrajinský a ruský vývoz. Od začiatku vojny sú však ukrajinské prístavy zablokované a civilná infraštruktúra a sklady obilia sú ničené.