Česká televízia aj rozhlas štrajkujú. Zamestnanci varujú pred škrtmi a väčším vplyvom politikov

V Českej televízii a Českom rozhlase sa v pondelok 22. júna začal 24-hodinový výstražný štrajk. Zamestnanci oboch verejnoprávnych inštitúcií protestujú proti vládnemu návrhu, ktorý má zrušiť doterajšie koncesionárske poplatky a nahradiť ich financovaním zo štátneho rozpočtu.

Ako upozornila samotná Česká televízia, štrajk sa prejavuje priamo vo vysielaní aj v digitálnych službách. Niektoré spravodajské relácie, publicistické programy a športové štúdiá začínajú s krátkym oneskorením. Obmedzený je aj rozsah informácií na weboch, sociálnych sieťach či v teletexte.

Zamestnanci tvrdia, že plánovaná zmena môže oslabiť finančnú stabilitu médií verejnej služby a vytvoriť priestor pre politické tlaky. Vláda naopak argumentuje tým, že ide o splnenie programového sľubu a úsporné opatrenie.

Prvé správy sa začali s minútovým oneskorením

Prvé viditeľné prejavy štrajku prišli krátko po polnoci. Správy na spravodajskom kanáli ČT24 sa začali s minútovým oneskorením. Dovtedy sa na tmavej obrazovke zobrazovali hodiny odpočítavajúce čas a vysvetlenie dôvodu výpadku.

Česká televízia avizovala, že s minútovým posunom odvysiela aj niektoré ďalšie programy. Týka sa to spravodajstva, publicistiky aj štúdií k majstrovstvám sveta vo futbale.

Obmedzenia zasiahli aj digitálne kanály. Na internetových stránkach, v teletexte, aplikáciách a na sociálnych sieťach sa má počas dňa objavovať stručnejší obsah, než na aký sú diváci a čitatelia bežne zvyknutí.

Výstražný štrajk sa dotýka všetkých staníc Českej televízie s výnimkou detského kanála Déčko. Podobná výnimka platí v prípade Českého rozhlasu pre Rádio Junior.

Rozhlas prerušil program pred hlavnými časmi

V Českom rozhlase sa štrajk prejaví spoločným vysielaním dve minúty pred 8.00, 12.00 a 18.00 hodinou. Zmeny sa dotknú aj viacerých nespravodajských relácií počas celého dňa.

Vedenie rozhlasu uviedlo, že rešpektuje právo zamestnancov vyjadriť svoj postoj, zároveň však chce zabezpečiť základný spravodajský servis a služby vo verejnom záujme.

Generálny riaditeľ Českého rozhlasu René Zavoral zdôraznil, že inštitúcia musí aj počas protestu plniť svoje zákonné poslanie voči poslucháčom. „Rešpektujeme právo zamestnancov vyjadriť svoj postoj k otázke, ktorá sa bezprostredne dotýka budúcnosti verejnej služby,“ uviedol.

Organizátori zároveň deklarovali, že zásahy do vysielania neporušia zákon ani záväzky, ktoré majú verejnoprávne médiá voči verejnosti.

Zamestnanci vyšli do práce v čiernom

Súčasťou výstražného štrajku sú aj protestné zhromaždenia v Prahe. Uskutočňujú sa pred budovou Českého rozhlasu na Vinohradskej ulici aj pred sídlom spravodajstva Českej televízie na Kavčích horách.

Štrajkujúci zamestnanci prišli do práce v čiernom oblečení. Rovnaké gesto odporučili aj ľuďom, ktorí ich chcú podporiť.

Protest sprevádza slogan „Pre vás. Nie pre politikov.“ Organizátori ním poukazujú na obavy, že verejnoprávne médiá by po zmene systému mohli byť viac závislé od rozhodnutí politickej moci.

Štrajk vyhlásila iniciatíva Veřejnoprávně, ktorú podporili odborové organizácie. Do akcie sa majú zapojiť aj ľudia pracujúci mimo kamier a mikrofónov, ktorí zabezpečujú chod redakcií, techniky, digitálnych služieb či výroby programov.

Zrušenie poplatkov môže znamenať výrazné škrty

Česká vláda schválila návrh zákona o financovaní médií verejnej služby 15. júna. Podľa návrhu majú Česká televízia a Český rozhlas od budúceho roka dostávať peniaze zo štátneho rozpočtu namiesto doterajších poplatkov od domácností a firiem.

Podľa zástupcov Českej televízie a Českého rozhlasu by nová podoba financovania znamenala zníženie ich rozpočtov približne o 15 percent, čo predstavuje spolu asi 1,4 miliardy českých korún.

Obe inštitúcie upozornili, že by v takom prípade museli obmedziť výrobu programov a prepustiť 450 až 700 ľudí z celkového počtu približne 4 250 zamestnancov.

Vláda odmieta, že by zmenou chcela zasahovať do redakčnej nezávislosti. Zamestnanci a vedenia médií však žiadajú, aby financovanie zostalo stabilné, predvídateľné a čo najmenej závislé od aktuálnych politických rozhodnutí.

Podobný výstražný štrajk zažilo aj Slovensko

Podobný výstražný štrajk sa uskutočnil aj na Slovensku v júni 2024. Zamestnanci a spolupracovníci vtedajšej RTVS prerušili prácu na tri hodiny a zorganizovali verejné zhromaždenie v Bratislave. Pochodovali od budovy Slovenského rozhlasu na Mýtnej ulici k Ministerstvu kultúry SR na Námestí SNP.

Ako sme vtedy informovali, protestovali proti návrhu zákona, ktorý mal zrušiť RTVS a nahradiť ju Slovenskou televíziou a rozhlasom. Pracovníci žiadali stiahnutie alebo prepracovanie zákona, zachovanie nezávislosti pri práci novinárov, lepšie financovanie a ukončenie útokov politikov na zamestnancov verejnoprávneho média.

Zamestnanci RTVS organizujú 3-hodinový štrajk: Na vládu majú konkrétne požiadavky

Členovia štrajkového výboru vtedy upozorňovali, že „zrušenie rešpektovanej značky RTVS navyše prinesie chaos a zbytočné finančné náklady“. Kritizovali aj to, že verejnoprávne médium krátko predtým prišlo o časť plánovaného rozpočtu, čo prinieslo škrty a zastavenie plánovaného rozvoja.

Slovenský protest sa od aktuálneho českého štrajku líšil hlavnou príčinou. V Česku zamestnanci protestujú najmä proti plánovanému zrušeniu koncesionárskych poplatkov a prechodu na financovanie zo štátneho rozpočtu. Na Slovensku sa spor týkal najmä zrušenia RTVS, vzniku STVR a obáv z možného politického vplyvu na verejnoprávne médium.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta