Cesta vlakom je pre nepočujúcich peklom. Na staniciach má pribudnúť avatar, ktorý všetko zmení

Na každej vlakovej stanici to vyzerá približne rovnako. Ľudia sa náhlia do všetkých strán a ty napínaš uši, aby ti nič neušlo. Na neznámy hlas na stanici sa úplne spoliehaš, povie ti, že tvoj vlak už ide, kam príde a či mešká aj kde približne máš čakať, aby si si našiel miesto k svojej miestenke. Povie ti aj, ak sa niečo narýchlo zmení.

Ide o dôležité informácie, ku ktorým sa dostaneš nech si kdekoľvek v okolí, nemusíš hľadať žiadnu tabuľu ani sa nikoho pýtať. Znie to strašne jednoducho a pre tých, čo počujú, to jednoduché aj je. Experti z Univerzity v Amsterdame však myslia aj na tých, ktorí také šťastie nemajú. Vyvíjajú technológiu, ktorá bude oznamy prekladať do znakovej reči, informuje web Railway technology.

Obyčajná rutina počujúcich môže byť pre nepočujúcich hororom

„Ticho je všetko, čo je počuť, keď sa všetci zrazu začnú uberať úplne iným smerom. Ľudia si pozerajú telefóny, iní sa navzájom hádajú, no všetko, čo počuješ, je hrobové ticho,“ píše spomínaný portál.

Opisujú tak skúsenosť z vlakovej stanice, ktorú bežne zažívajú nepočujúci. Taká situácia je pre nich plná neistoty a úzkosti, pretože nemajú tušenie, aké informácie práve dostali ľudia stojaci na nástupišti hneď vedľa nich.

Neostáva im vtedy nič iné, len rýchlo hľadať tabuľu s informáciami, ktoré by nečakaný ruch opodstatnili a dúfať, že im medzitým vlak neujde. Navyše, nie na všetkých staniciach Slovenska podávajú informácie aj vizuálne, niekde tabule nie sú vôbec.

Práve takýmto situáciám má zabrániť nová technológia. Na staniciach by mal byť avatar, ktorý bude v animácii hovorené slovo prekladať do znakovej reči.

zdroj: TASR /Štefan Puškáš

Technológiu už skúšali, pomáhala počas pandémie

Projekt je zatiaľ vo fáze prototypu, v jednoduchosti ide o online postavičku, ktorá by dokázala prekladať jednoduché vety a pokyny do animácií. Na staniciach ju ešte nenájdeš, no niektorí nepočujúci sa s ňou už stihli zoznámiť.

Predtým, ako novú technológiu zavedú na vlakové stanice, ju skúšali zdravotníci a pacienti. Niektorí nepočujúci si počas pandémie so sebou do karanténneho centra nemohli vziať aj asistentov. Pomocou avatara sa aj napriek tomu dokázali ako-tak dohovoriť s lekárom, do znakovej reči prekladal otázky ako: „Kde cítiš bolesť?“ a podobne.

Nechcú nahradiť živých tlmočníkov, len pokryť dieru na trhu

Novinka je súčasťou projektu SignLab v Amsterdame, ktorá sa zameriava práve na prekladanie písaného a hovoreného textu do znakovej reči. Sú len na začiatku, časom chcú okrem iného svojou prácou pomáhať rodičom nepočujúcich detí a asistovať aj na letiskách.

Upozorňujú, že ich cieľom nie je nahradiť živých tlmočníkov do posunkovej reči, chcú pomôcť v situáciách, pri ktorých nie je možné, aby bol prítomný ľudský tlmočník.

Na niektorých staniciach informačné tabuľky chýbajú

Téme sa len nedávno venovala aj verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová. Zrealizovala prieskum, ktorý sa týkal práve na prístupnosť osobnej železničnej dopravy. Nepočujúci v prieskume poukazovali práve na informácie, ktoré sú podávané len vo zvukovej forme a ku ktorým sa teda nemusia ani dostať.

„Na niektorých staniciach či vo vlakoch chýbajú informačné tabuľky, na ktorých by sa zobrazovali aktuálne informácie o zmenách. Problémom je, že nie vo všetkých prípadoch je k dispozícii aj písomná alebo vizuálna forma podania informácie,“ píše Patakyová na sociálnej sieti.

Zástupkyňa hovoriacich osôb so sluchovým postihnutím poukázala v prieskume na komunikačné bariéry, s ktorými sa na stanici bežne stretávajú. Všade je ruch z vlakov, ľudia sa rozprávajú, do toho niečo hovorí aj rozhlas a po novom majú všetci na ústach aj rúško. Navyše si kupujeme lístok od niekoho za sklenenou prepážkou. Všetky tieto faktory dokopy sluchovo postihnutým komunikáciu na stanici takmer znemožňujú.