„Ak žena ochorie, môže sa o ňu postarať len ženská lekárka.“ Martin Navrátil o živote po návrate Talibanu

Afganistan sa stal symbolom najhoršej krízy ženských práv na svete. Po návrate Talibanu k moci v auguste 2021 sa životná situácia afganských žien dramaticky zhoršila. Martin Navrátil, cestovateľ, ktorý navštívil Afganistan deväťkrát vrátane obdobia pred aj po nástupe Talibanu, poskytuje unikátny pohľad na túto tragickú transformáciu.

Fakty z medzinárodných organizácií, ako aj svedectvá návštevníkov odhaľujú komplexný obraz utláčania, ktorý nemá v islamskom svete obdobu.

• Ako sa zmenilo postavenie afganských žien pred a po návrate Talibanu k moci v roku 2021.

• Aké konkrétne zákazy a obmedzenia Taliban zaviedol v oblasti vzdelania, práce a slobody pohybu.

• Rozdiely v živote žien v mestách a na vidieku a dopady na zdravotnú starostlivosť.

• Prečo talibanská politika nemá oporu v islame a ako ju kritizuje medzinárodné spoločenstvo.

Cesta od slobody k potlačeniu

Obdobie pred Talibanom (2014-2021)

Martin Navrátil spomína na svoj prvý pobyt v Afganistane v roku 2014, keď Taliban ešte nevládol: „Postavenie žien bolo také, aj dané zákonom, že si mohli samy rozhodnúť, či chcú mať alebo nechcú mať šatku. V tomto bola sloboda.“

Táto sloboda však mala geografické obmedzenia. Ako vysvetľuje: „Treba však povedať, že tá sloboda žien viac menej bola iba vo veľkých mestách, keď človek opustil veľké mesto. Napriek tomu, že to bolo zákonom dané, že každá žena sa môže rozhodnúť, v dedine tieto zákony častokrát vôbec neplatili.“

Sovietska éra a mýtus o zahaľovaní

Dôležité je uvedenie na správnu mieru historických faktov. Ako zdôrazňuje Navrátil: „V roku 1979 vstúpili sovietske vojská. Vtedy, keď vošli Sovieti, tam nebolo prikázané zahaľovať sa. Povolenie prichádza až nástupom Talibanu.“

Taliban vznikol v roku 1992 a k moci sa dostal v roku 1996. „Nikdy za posledných 60 rokov to nebolo prikázané, že ženy musia chodiť zahalené. Takže je to všetko dané len Talibanom,“ konštatuje cestovateľ.

Súčasná situácia: Systematické vylúčenie žien zo spoločnosti a postupné obmedzovanie práv

Taliban po návrate k moci v roku 2021 najprv tvrdil, že nezavedie rovnako reštriktívne pravidlá ako v období 1996-2001. Realita však bola odlišná. Martin Navrátil to charakterizuje slovami: „Taliban má len perfektný marketing na to, aby hovoril celému svetu, že nezaviedol tie isté pravidlá ako bolo 1996-2001, a zaviedol v priebehu dvoch rokov presne to, čo bolo medzi 96-2001 a už idú aj za hranicu toho, čo bolo.“

Taliban vydal najmenej 70 dekrétov a smerníc, ktoré priamo zasahujú do autonómie, práv a každodenného života žien a dievčat. Afganistan zostáva jedinou krajinou na svete, kde je dievčatám a ženám zakázané stredoškolské a vysokoškolské vzdelanie, pričom čelia aj značným prekážkam v zamestnaní a slobode pohybu, zhromažďovania a prejavu. Taktiež nemôžu opustiť okres alebo vlastniť pas bez súhlasu manžela. 

Aktuálne Taliban ženám prikazuje prekrývať si jedno oko pod kompletným zahalením klapkou na oko. Odôvodnením je, že jedno oko im stačí na to aby videli. 

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Hear Her Stories ? (@hearherstories)

Aktuálne obmedzenia v roku 2024-2025

V auguste 2024 Taliban vydal zákony zakazujúce prevážanie žien cestujúcich samotných a kontakt žien a mužov, ktorí nie sú príbuzní. Zároveň vydali zákony ustanovujúce, že ženy musia mať vždy zakryté telá na verejnosti, pričom zakrytie tváre je nevyhnutné a oblečenie nesmie byť nikdy krátke, tenké alebo tesné.

Afganská náboženská polícia má novú moc presadzovať zákaz žien zvyšovať hlas na verejnosti a pozerať sa na iných mužov ako na svojich manželov alebo príbuzných.

Každodenný život afganských žien

Mestské vs. vidiecke prostredie

Rozdiel medzi mestom a vidiekom je zásadný. Navrátil vysvetľuje súčasnú situáciu v mestách: „Tie, ktoré pracovali, teraz nech si čitateľ predstaví, že by mal nejakú robotu ako žena, chodil do roboty, mal nejaké koníčky, mal nejakú zábavu. Toto všetko skončilo. Žena má byť doma, sedieť a čakať na manžela.“

Na vidieku je situácia čiastočne odlišná: „Taliban nemôže byť až taký striktný, že nemôžu pracovať, lebo tiež tam sa tí ľudia musia sami sa postarať o svoje živobytie, čiže tam aspoň na poli niečo robia.“

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Martin Navratil (@martin_travelistan)

Zdravotná starostlivosť: Paradox medzi potrebou a zákazom

Jedným z najabsurdnejších aspektov talibanských pravidiel je zdravotníctvo. Ako upozorňuje Navrátil: „Ak žena ochorie, môže sa o ňu postarať len ženská lekárka. Teraz, keď Taliban zakázal ženám úplne študovať, nevedia to samozrejme vyštudovať. Sú tam teraz samozrejme nejaké ženské lekárky, ale tie keď potom odídu, už prestanú pracovať, nebude ich mať kto nahradiť.“

Taliban taktiež vydal nové nariadenie zakazujúce ženám a dievčatám navštevovať verejné a súkromné lekárske inštitúty v Afganistane, čím ohrozuje zdravie celej krajiny.

Od prevzatia moci Talibanom sa prístup k zdravotnej starostlivosti pre afganské ženy stal čoraz ťažším. Strach, obmedzenia mobility, zákazy vzdelávania a systémová diskriminácia bránia ženám a dievčatám získať potrebnú starostlivosť. Atmosféra strachu drží mnohé ženy od toho, aby vôbec opustili svoje domovy.

Rozdiel medzi mestom a vidiekom

Mestské ženy strácajú nádej

Navrátil opisuje psychologický dopad na mestské ženy: „Ženy, keď sú v mestách, oni sa nadýchali tej slobody. Teraz sú z toho absolútne smutné. Nevedia, čo majú robiť. Nevidia žiadnu budúcnosť, nevidia žiaden zmysel života.“

Vidiecke ženy sú kontinuálne utláčané 

Pre ženy na vidieku sa situácia príliš nezmenila: „Keď sa však dostaneme na dedinu, tam sa im viac menej absolútne nič nezmenilo. A oni hovoria, že tam je náš život rovnaký, ako bol pred Talibanom, ako je za Talibanu. Všetko pokračuje ako má.“

Komunikácia cudzincov so ženami: prakticky nemožná 

Navrátil opisuje, ako vyzerala komunikácia so ženami: „So ženami som vedel komunikovať, ale jedine ako som s nimi vedel komunikovať, bolo v meste prostredníctvom mužov a niekedy to boli veľmi otvorené krásne rozhovory.“

Po nástupe Talibanu sa situácia dramaticky zmenila: „Aj keď nastúpil Taliban, tak tá žena sa pozerá okolo seba, či ju niekto náhodou odpočúva alebo len sa prihovára, alebo sa rozprávať. Predstavovať si, že idem po ulici a budem sa rozprávať so ženou ako povedzme niekde ja neviem v Thajsku, tak to je úplne bláznivá predstava.“

Pohľad mužov na postavenie žien sa rôzni 

Navrátil pozoroval rôzne postoje afganských mužov:  „Afganský fixer*,  má ženu, ktorá študovala v zahraničí, ovláda päť jazykov, mala veľmi vysoké postavenie. Veľmi šikovná a mal som s ňou krásne rozhovory. A on je z toho smutný, že odrazu musí byť doma.“

Na druhej strane stretol aj „Talibancov, ktorí keď sa nadýchli nejakého zahraničia“. „Napríklad, tak jeden Talibanec, keďže nevedel ani čítať, ani písať a videl, ako sú v Iráne vzdelané ženy, tak povedal, že ak Taliban nezmení tieto zákony, že ženy nesmú chodiť do školy, tak zoberie zbraň a začne bojovať za vzdelanie nielen žien, ale aj svojich dcér,“ hovorí.

Existujú však aj tradicionalisti: „Ale sú zase Taliban, ktorý hovorí, že to tak proste má byť, lebo najvyšší predstaviteľ mulla to tak povedal.“

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Martin Navratil (@martin_travelistan)

Interpretácia Islamu Talibanom: politika verzus náboženstvo 

Kľúčové je rozlíšenie medzi islamom ako náboženstvom a jeho perverznou interpretáciou. Navrátil zdôrazňuje: „Toto postavenie žien nemá nič spoločné s islamom, pretože v samotnom Koráne sa hovorí jedna vec, že prvý, kto rozpoznal, že prorok Mohamed je prorokom, bola práve žena. Prvým nasledovníkom bola žena, takže ono to s islamom nemá nič spoločné, len perverzný výklad islamu a Koránu predstaviteľmi Talibanu.“

Porovnanie s inými islamskými krajinami

Rodinné práva a osobné statusové kódexy v arabských a moslimských krajinách síce obmedzujú práva a slobody žien, ale alternatívne interpretácie Koránu spochybňujú tieto tvrdenia o mužskej dominancii založenej na náboženských textoch.

Navrátil porovnáva: „Sú len dve krajiny na tomto svete, ktoré prikazujú, aby žena mala na hlave nejakú šatku – Irán, Afganistan a žiadna iná krajina nie je. Napríklad najväčšia moslimská krajina na svete Indonézia. Ľudia tam cestujú. Tam sa ženy môžu rozhodnúť, ako chcú chodiť oblečené.“

Dokonca aj Irán, napriek svojmu autoritatívnemu režimu, poskytuje určité práva: „V Iráne, keď tam aj ženy musia chodiť zahalené, majú napríklad to, čo napríklad nemáme na Slovensku. Ženy musia mať rovnaký plat ako muži na tej istej pozícii.“

Kritika zo strany moslimských krajín

„Mnohé, než mnohé všetky moslimské krajiny kritizujú to, čo robí Taliban. Takéto zákony nemá žiadna islamská krajina,“ konštatuje Navrátil, čím potvrdzuje, že talibanské praktiky sú extrémne aj v kontexte islamského sveta.

Afganistan prežíva ekonomickú krízu, ktorá zanechala 23 miliónov ľudí odkázaných na humanitárnu pomoc, pričom ženy a dievčatá sú neprimerane zasiahnuté.

Údaje z Afganistanského rodového indexu UN Women z roku 2024 ukazujú, že prehlbujúca sa kríza ženských práv tiež urýchľuje úpadok krajiny – rozširuje nerovnosti v oblasti zdravia, vzdelávania, práce, bezpečnosti a rozhodovania.

Medzinárodná reakcia a označenie „rodový apartheid“

Bezpečnostná rada OSN skúmala dopady čoraz represívnejších politík de facto autorít, ktoré predstavujú „rodový apartheid“, pričom rečníci vyzvali Taliban, aby zmenil kurz.

Misia OSN v Afganistane (UNAMA) vo svojej najnovšej správe o ľudských právach uviedla, že talibanskí vládcovia Afganistanu naplnili dekréty zamerané na vymazanie žien z verejného života v krajine a obmedzenie ich slobody pohybu.

Potenciál pre zmenu v budúcnosti?

Na otázku o potenciáli islamu pre zmenu postavenia žien Navrátil odpovedá jasne, že „vidí v islame potenciál pre zmenu postavenia žien“ a že ide „skôr o otázku politiky a spoločnosti“ než náboženstva.

Odolnosť a boj žien

Afganské ženy čelia najhoršej kríze ženských práv na svete pod vládou Talibanu, ale stále bojujú za svoje práva. Napriek extrémnym obmedzeniam mnohé ženy pokračujú v tajných formách odporu a vzdelávania.

Najextrémnejšie utláčanie žien v islamskom svete

Situácia žien v Afganistane pod vládou Talibanu predstavuje najextrémnejšiu formu rodovej diskriminácie v súčasnom svete. Ako dokumentuje Martin Navrátil na základe svojich deviatich návštev krajiny, talibanské obmedzenia nemajú precedens ani v islamskom svete ani v histórii Afganistanu.

Kľúčové je pochopenie, že „toto postavenie žien nemá nič spoločné s islamom“, ale ide o „perverzný výklad islamu a Koránu predstaviteľmi Talibanu“. Táto skutočnosť je potvrdená aj faktom, že „mnohé všetky moslimské krajiny kritizujú to, čo robí Taliban“.

Útlačené prostredie viedlo k výraznému zhoršeniu kvality života afganských žien, pričom rozdiely medzi mestským a vidiecky prostredím ukazujú, že ide o systematické politické rozhodnutie, nie o prirodzenú evolúciu spoločnosti.

Svedectvo Martina Navrátila spolu s aktuálnymi údajmi medzinárodných organizácií dokumentuje tragickú transformáciu krajiny, kde sa ženy z aktívnych účastníčok spoločenského života stali prakticky neviditeľnými. Tento „rodový apartheid“ predstavuje nielen tragédiu pre afgánske ženy, ale aj pre celú krajinu, ktorá sa tým pripravuje o polovicu svojho ľudského potenciálu.

Otázka ženských práv v Afganistane tak nie je len otázkou rodovej rovnosti, ale aj otázkou ľudských práv, ekonomického rozvoja a budúcnosti celej krajiny. Ako upozorňuje Navrátil, „v dnešnej dobe ten bežný deň afganskej ženy“ v mestách znamená život v domácom väzení, zatiaľ čo medzinárodné spoločenstvo hľadá spôsoby, ako tlačiť na Taliban, aby zmenil svoje extrémne politiky.

Čítaj viac z kategórie: Ľudské práva