Chladné privítanie v Bruseli: Zelenskyj v objatí s lídrami EÚ, Fica obišiel

Na samite Európskej rady v Bruseli zaujal moment pri príchode ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, informuje Politico. Zelenskyj sa s viacerými európskymi lídrami vítal podaním ruky či objatím. Slovenského premiéra Roberta Fica však obišiel bez pozdravu.

Vzťahy medzi Bratislavou a Kyjevom sú dlhodobo napäté. Slovensko sa zároveň pripravuje na obnovenie fóra spolupráce s Moskvou, pričom stretnutie je plánované na koniec tohto mesiaca. Krok prichádza v čase pokračujúcej vojny na Ukrajine a rozdielnych postojov európskych krajín k ďalšiemu smerovaniu vzťahov s Ruskom.

Finančný tlak a urgentná prosba z Kyjeva

Odstup voči slovenskému premiérovi prišiel v citlivom období pre Ukrajinu. Zelenskyj na samite apeloval na európskych lídrov v súvislosti s ďalšou finančnou a vojenskou podporou krajiny. Kyjev potrebuje zabezpečiť financovanie aj dodávky potrebné na pokračovanie obrany.

Na vážnu finančnú situáciu Ukrajiny upozornila aj dánska premiérka Mette Frederiksenová. Podľa jej slov Ukrajine v podstate už teraz došli peniaze, čo jej drasticky obmedzuje možnosti nákupu aj vlastnej výroby kľúčovej vojenskej techniky. Najväčšie nebezpečenstvo pred nadchádzajúcou zimou predstavujú výpadky v systémoch protivzdušnej obrany. Frederiksenová preto opätovne vyzvala na využitie zmrazených ruských aktív, ktoré označila za najprirodzenejší zdroj financovania európskej bezpečnosti aj kompenzácie vojnových škôd.

Spory o zmrazené ruské milióny a obavy Belgicka

Diskusia o využití ruských peňazí však naráža na vážne právne a ekonomické prekážky. Proti tomuto zámeru sa naďalej ostro stavajú predstavitelia Belgicka na čele s premiérom Bartom De Weverom. Drvivá väčšina zmrazených ruských aktív sa nachádza v bruselskom finančnom depozitári Euroclear. Belgická vláda požaduje neobmedzené štátne aj medzinárodné garancie pre prípad, že by Moskva po vojne spustila masívne právne či odvetné kroky. Opatrný postoj zastáva aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý varuje pred možným porušením medzinárodného práva, hoci v zákulisí pripúšťa hľadanie kompromisu.

Tlak z Washingtonu 

Problémy pre Ukrajinu sa navyše nekopia len v Európe, ale prichádzajú aj z druhej strany Atlantiku. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová pred novinármi priznala, že vzťahy s americkými partnermi sú v poslednom období mimoriadne zložité. Dôvodom sú najnovšie ekonomické a geopolitické kroky Bieleho domu pod vedením Donalda Trumpa, ktorý sa dohodol na nákupe ruskej nafty. 

Dopad na fungovanie ukrajinskej armády majú aj obmedzenia vojenského satelitného systému Starshield, ktorý je vojenskou verziou siete Starlink. Americká strana zaviedla neohlásené rýchlostné limity, ktoré podľa dostupných informácií skomplikovali ukrajinskej armáde dronové misie a koordináciu v reálnom čase. Satelitné spojenie pritom zohráva dôležitú úlohu pri komunikácii a ďalších vojenských operáciách na fronte. Lotyšský premiér Andris Kulbergs v tejto súvislosti zdôraznil význam satelitného pripojenia pre Ukrajinu počas zimy a upozornil, že Európa ho zatiaľ nedokáže nahradiť vlastnými kapacitami.

EÚ uviazla vo vlastných sporoch

Samotný samit v Bruseli ukázal výrazné rozdiely medzi členskými krajinami aj v iných oblastiach. Predseda Európskej rady António Costa čelí kritike za to, že maratónske 14-hodinové rokovania nedokázal efektívnejšie usmerniť. Vo štvrtok diskusiu na celé tri hodiny zablokovala vyhrotená debata o zdanení automobilových emisií, čo narušilo plánovaný harmonogram. Rokovania o novom sedemročnom rozpočte EÚ sa opäť posunuli a lídri sa k nim vrátia najskôr koncom novembra.

Rokovania zároveň ukázali rozdielne postoje európskych krajín k viacerým kľúčovým otázkam vrátane ďalšej podpory Ukrajiny a využitia zmrazených ruských aktív.