Chrípka či Covid-19 môžu opäť naštartovať rakovinu: Vedci odhalili „časovanú bombu“ skrytú v pľúcach

Vedci identifikovali nový a znepokojujúci mechanizmus, ktorý môže stáť za návratom rakoviny aj roky po úspešnej liečbe. Podľa novej štúdie publikovanej v prestížnom vedeckom časopise Nature môžu aj bežné respiračné infekcie – ako je chrípka alebo COVID-19 – „zobudiť“ spiace nádorové bunky ukryté v pľúcach. Informuje o tom portál Nature. 

Neviditeľná hrozba po rokoch remisie

Mnoho preživších rakoviny sa domnieva, že po úspešnej liečbe majú najhoršie za sebou. Realita je však komplikovanejšia. Viaceré výskumy už v minulosti poukázali na to, že aj po odstránení primárneho nádoru môžu v tele pretrvávať mikroskopické zhluky rakovinových buniek. Tieto tzv. „spiace bunky“ sa neprejavujú, sú nečinné a nedetekovateľné bežnými diagnostickými metódami – až kým sa z nejakého dôvodu znovu neaktivujú a nezačnú nekontrolovateľne rásť.

Podľa nových výsledkov výskumného tímu vedeného Jamesom DeGregorim z University of Colorado School of Medicine však môžu byť práve bežné vírusové ochorenia spúšťačom tohto nebezpečného prebudenia.

Z myší do praxe: Experimenty, ktoré odhalili súvislosť

Tím vedcov vytvoril myšací model, v ktorom geneticky upravené myši vyvinuli nádory podobné ľudskej rakovine prsníka. Po úspešnej liečbe tieto myši v tele stále ukrývali spiace nádorové bunky, najmä v pľúcnom tkanive. Následne boli vystavené infekcii vírusom chrípky alebo koronavírusom SARS-CoV-2.

Výsledky boli zarážajúce. Do niekoľkých dní od infekcie začali spiace bunky opäť rásť a vytvárať metastázy. Vedci však zistili, že vírusy samotné neboli priamym vinníkom – rozhodujúcu úlohu zohrával zápal, konkrétne molekula interleukín-6 (IL-6), ktorá je súčasťou imunitnej reakcie organizmu.

Keď vedci vypli schopnosť myší produkovať IL-6, reaktivácia rakovinových buniek bola minimálna. Tento poznatok jasne poukazuje na to, že zápalové procesy spojené s imunitnou reakciou môžu „roznietiť“ potenciálne smrteľný problém aj po rokoch ticha.

Oheň pod povrchom

DeGregori prirovnáva tento proces k opakovane zapaľovanému ohňu: „Keď raz rozfúkate tlejúce uhlíky, oheň môže rýchlo vzbĺknuť. Aj keď sa plamene opäť utíšia, uhlíkov je oveľa viac a ich ďalšie zapálenie je omnoho pravdepodobnejšie.“ Rovnako tak aj infekcie krátkodobo aktivujú nádorové bunky, ktoré sa síce neskôr opäť utíšia, ale ich počet medzitým výrazne vzrastie – čo môže znamenať vyššie riziko recidívy v budúcnosti.

Štúdia navyše ukázala, že rakovinové bunky sa dokážu dokonca „schovať“ pred útokom vlastného imunitného systému. Pomocné T-bunky, ktoré normálne asistujú pri likvidácii hrozieb, v tomto prípade vytvorili akési ochranné štíty pre nádorové bunky – čím sa situácia ešte viac komplikuje.

Dáta z reálneho sveta: COVID a zvýšené riziko úmrtia

Výskumníci porovnali aj údaje z veľkých zdravotných databáz, vrátane UK Biobank. Zistili, že pacienti, ktorí prekonali COVID-19, mali v nasledujúcich mesiacoch takmer dvojnásobne vyššiu pravdepodobnosť úmrtia na rakovinu ako tí, ktorí sa vírusom nenakazili. Tento nárast korešponduje s výskytom aktivovaných nádorových buniek pozorovaných u myší – čo naznačuje, že rovnaký mechanizmus môže prebiehať aj u ľudí.

Čo z toho vyplýva pre pacientov a lekárov

Tento objav otvára dvere novým terapeutickým prístupom. Napríklad lieky, ktoré cielene blokujú IL-6 – už používané pri liečbe závažných prípadov COVID-19 – by mohli mať využitie aj v onkológii, pri prevencii recidívy rakoviny spôsobenej zápalovou reakciou.

Do budúcna je dôležité skúmať, či podobné reakcie vyvolávajú aj iné bežné vírusy a či rovnaký mechanizmus platí aj pri iných druhoch rakoviny alebo v iných orgánoch.

Dovtedy však vedci odporúčajú, aby ľudia, ktorí prekonali rakovinu, prijali preventívne opatrenia – vrátane očkovania proti chrípke a COVID-19. Aj keď ide o bežné ochorenia, ich dopad na dlhodobé zdravie môže byť pre túto skupinu pacientov výrazne vážnejší.

Čítaj viac z kategórie: Veda a vesmír