Chronický stres môže zvyšovať riziko smrteľných zdravotných problémov u mladých žien. Vedci dvíhajú varovný prst

Chronický stres nemusí byť len psychická záťaž. Nové vedecké dáta ukazujú, že môže mať aj vážne zdravotné dôsledky. Štúdia zameraná na mladé ženy vo veku 18 až 49 rokov odhalila, že mierny až vysoký stres je spojený s vyšším rizikom ischemickej mozgovej príhody neznámej príčiny. Informuje o tom portál Knowridge.

Výskum zistil, že ženy, ktoré uvádzali mierny až vysoký stres, mali väčšiu pravdepodobnosť vzniku ischemickej mozgovej príhody, teda stavu, pri ktorom dochádza k zablokovaniu prietoku krvi do mozgu. Tento stav môže spôsobiť slabosť, problémy s rečou, poruchy zraku, alebo dokonca smrť.

Štúdiu viedol Dr. Nicolas Martinez-Majander z Helsinskej univerzitnej nemocnice vo Fínsku. Ako vysvetlil, mnoho mladých dospelých čelí vysokým úrovniam stresu, často kvôli pracovnej záťaži, dlhým pracovným hodinám, neistote zamestnania či finančným problémom.

Stres ovplyvňuje zdravie

Zatiaľ čo predchádzajúci výskum už potvrdil, že chronický stres má negatívny vplyv na psychické i fyzické zdravie, táto štúdia ukazuje konkrétnu súvislosť medzi stresom a mozgovou príhodou u mladých žien.

Vedci skúmali 426 ľudí vo veku 18 až 49 rokov, ktorí prekonali ischemickú mozgovú príhodu bez známej príčiny, a porovnali ich s rovnakým počtom zdravých účastníkov rovnakej vekovej skupiny a pohlavia. Účastníci vyplnili dotazník, v ktorom hodnotili svoj stres počas predchádzajúceho mesiaca.

Dotazník obsahoval otázky o pocite kontroly, zahltenia a každodenného napätia, pričom skóre 0 až 13 znamenalo nízky stres, 14 až 26 mierny a 27 až 40 vysoký stres. Priemerné skóre účastníkov, ktorí mali mozgovú príhodu, bolo 13, zatiaľ čo u zdravých účastníkov 10.

Ohrozené sú mladé ženy

Výsledky ukázali, že 46 % ľudí, ktorí prekonali mozgovú príhodu, uvádzalo mierny alebo vysoký stres, oproti 33 % v kontrolnej skupine. Po zohľadnení ďalších faktorov, ako je vzdelanie, konzumácia alkoholu či krvný tlak, sa ukázalo, že stres bol silne spojený s rizikom mozgovej príhody u žien.

Ženy so stredným stresom mali o 78 % vyššie riziko vzniku ischemickej príhody. Prekvapivo, vysoký stres bol spojený len s miernym nárastom rizika, zatiaľ čo u mužov sa podobný vzťah medzi stresom a mozgovou príhodou nepotvrdil.

Autori štúdie však upozorňujú aj na možnú limitáciu. Veľmi vystresované osoby sa mohli do výskumu neprihlásiť, čo mohlo mierne ovplyvniť výsledky. 

Odborníčka varuje

Cievna mozgová príhoda, známa aj ako mŕtvica či mozgový infarkt, patrí dlhodobo medzi najčastejšie príčiny úmrtí na Slovensku. Každoročne si vyžiada tisíce životov a ďalšie tisíce ľudí zanecháva s trvalými následkami. Mnohí si ju spájajú s vyšším vekom či zanedbanou životosprávou, no realita sa mení. V slovenských nemocniciach pribúdajú pacienti v najproduktívnejšom období života.

Podľa prof. MUDr. Zuzany Gdovinovej CSc., prednostky Neurologickej kliniky UPJŠ LF a UNLP, sa vek pacientov s cievnou mozgovou príhodou posúva do mladších vekových skupín. Informovali sme o tom v nedávnom rozhovore s touto odborníčkou.

Hlavné faktory mŕtvice

Ischemická cievna mozgová príhoda vzniká upchatím cievy krvnou zrazeninou alebo aterosklerotickým plakom a tvorí približne 85 % všetkých prípadov. Hemoragická cievna mozgová príhoda vzniká prasknutím mozgovej cievy a krvácaním do mozgového tkaniva. Každá minúta je rozhodujúca. Od začiatku príhody má človek len zhruba 4,5 hodiny na obnovenie prietoku krvi do mozgu, inak sa poškodenie stáva nezvratným.

Medzi hlavné rizikové faktory patrí vysoký krvný tlak, cukrovka, ateroskleróza, fajčenie, obezita, sedavý spôsob života a u mladších žien kombinácia fajčenia s hormonálnou antikoncepciou. Chronický stres, ako ukazuje spomínaná európska štúdia, je ďalším významným faktorom, ktorý môže urýchliť vznik mozgových príhod u mladých žien, čím sa tento problém stáva čoraz relevantnejším aj pre mladú populáciu.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska