Čiližrút hodnotí: Bratislava sa dočkala otvorenia bistra, aké tu chýbalo. Oliverov projekt si získa masy ľudí

Pred pár dňami sa konečne finálne otvorili brány, v gastrokomunite dlho očakávaného Oli’s pekárenského bistra. Síce už pred pár mesiacmi „pootvorilo“ v obmedzenom režime s predajom chleba a koláčov za dobrovoľnú odmenu, ale teraz je otvorené naplno.

S inventárom, zariadením, stolmi, kuchyňou, raňajkami aj obedmi. Za konceptom stojí charizmatický Oliver Vozárik, ktorý mimo iného ešte na Dunajskej pomáhal zvýrazniť koncept jedál dnes už legendárneho bistra OTTO! V kuchyni mu výrazne sekunduje sympaťák Adam Heldák a funguje im to výborne.

A o čom vlastne toto bistro je? Je vôbec niečo nové, s čím sa dá na gastro scénu prísť? V našich končinách ešte stále áno. Vo svete celkom bežný koncept, u nás je Oli asi prvý. Celý priestor je navrhnutý šikovným architektom a umelcom a na prvý pohľad vidno, že sa vymyká bežnému pohľadu na interiér reštaurácie či bistra.

Od zastávky na rušnej Záhradníckej vojdeš do iného sveta. Za čo patrí Oliverovi veľká poklona, je výber personálu. Bez ohľadu na to, ako je plno, ťa dvojica privíta s úsmevom a pozdravom, bez ponáhľania všetko vysvetlí a poukazuje. Fakt tu vládne pohoda.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Čiližrút (@cilizrut)

Prvá miestnosť s vitrínou, pultom a stolom „na stojáka“ slúži ako kombinácia kaviarne, pekárenskej predajne a deli. Dáš si tu výbornú výberovú kávu od stále populárnejších Bystričanov mlsnacava či koláč alebo snack za nádherným stolom, ktorý je sám osebe umeleckým dielom.

Malá nevýhoda je len to, že si treba dávať pozor na pokladanie pohára, keďže ide o niečo ako spojenie viacerých rúr. Ale efekt je krásny. Dozvedel som sa však, že naň ešte pôjde priesvitný hladký povrch, takže to bude OK. Cappuccino patrí kvalitou peny, nižšou teplotou a chuťou medzi to najlepšie, čo v Bratislave nájdeš. 

zdroj: Čiližrút/Oli’s

Zároveň si tu nakúpiš skvelé produkty od malých farmárov a neskutočne dobré buchty, pizzu, plnené focaccie, open sendviče či koláč.

Rozhodne odporúčam neodísť bez ochutnania plnenej focaccie, či už v mäsovej alebo bezmäsovej verzii, v cene okolo 5 €, famóznych škoricákov alebo maslových cross bun za 2,5 €, alebo šialených Maritozzi. Ide o niečo ako briošku s náplňou. Na sladko je s vanilkovým krémom za 3,5 € a na slano naplnená vajíčkovou nátierkou a kusom výborne uvareného vajíčka.

Otvorili sa brány dlho očakávaného Oli´s pekárenského bistra

GALÉRIA+ 19

No a, samozrejme, fantastické chleby. Ten klasický kváskový signature už dnes po krátkej dobe fungovania používajú viaceré známe reštaurácie a bistrá. Je jednoducho skvelý. Chrumkavá kôrka, krehká a krásne upečená, a vláčne vnútro plné chuti. 

Pár schodmi sa môžeš posunúť do druhej miestnosti, ktorej dominuje veľký oválny stôl a 20 malých taburetiek. Toto je vec, ktorá sa mne strašne páči. Sám to tak robím na svojich eventoch. Aby ľudia sedeli pri jednom stole, debatovali a zdieľali svoje dojmy z jedla či vína.

zdroj: Čiližrút/Oli’s

Priestor prechádza obrovským oknom do otvorenej kuchyne, kde môžeš sledovať, ako Oliverov tím čaruje a chystá ti na tanier veľké pecky. Celé to pôsobí takým zvláštnym dojmom kombinácie elegancie, severskej jednoduchosti a oviazaného punku. A to ma nesmierne baví a myslím, že práve vďaka tomuto bude toto miesto extrémne obľúbené.

Na raňajky si môžeš okrem spomínaných snackov vybrať aj z ponuky jedál. Na výber ich je 6. Od ľahkého jogurtu s orechmi a kompótom, briošku s maslom lekvárom a pečenou čokoládou, cez párky a parížsky šalát, až po Oliho tanier dobrôt a už hádam za pár dní aj signature Oliho vajce.

Aj toto som ochutnal. Ide o akúsi variáciu ruského vajíčka. Pod espumou sa ukrýva vajíčko, uhorky, kápia a šalát. Všetko je jemne nakyslasto ochutené a keď pridáš chlieb, tak sa za cenu 9 € poriadne naješ.

zdroj: Čiližrút/Oli’s

Nemohol som neochutnať aj párky. Povieš si párok, chleba, maslo. To si môžem dať aj doma. Áno. Cena je 8 €. Ale tento párok z Mäsiarstva TONY je naozaj plný mäsa a chuti, k nemu dostaneš okrem chrenu a hrubozrnnej horčice aj nasladlo nakladanú zeleninu, Oliho chlieb a fermentované maslo s modrým syrom. A práve z toho som odpadol. To by Oli mohol predávať na domov a bol by to mega hit.

Cez obed sa podávajú dva druhy menu. Jedno mäsité za 12,9 € aj s polievkou v cene a bezmäsité za 10,9 € rovnako s polievkou. Ide o prevažne jednoduché známe jedlá, ale s typickým Oliverovým rukopisom. Ten je zábavný, hravý a vždy niečím zaujímavý.

Takže ani pri pracovnej pauze nemusí byť s jedlom nuda. Ja som mal špenátový krém s vajíčkom, čo je moja obľúbená polievka, a bol vynikajúci. Holandský rezeň z teľacieho mäsa bol extrémne šťavnatý, pekne ružový a chrumkavý. Na vrchu nakladané kapary z medvedieho cesnaku a výrazný keloslaw. Ten bol extrémne dobrý a dúfam, že sa bude často opakovať. 

Oliver si spravil popri práci trošku času na debatu. Chcel som z neho vytiahnuť jeho cestu za gastrom, čo ho viedlo ku konceptu tohto bistra, aké má ešte sny a čo si myslí o internetových vševediacich hejteroch.

Ako vznikla myšlienka a koncept bistra Oli’s?

Paradoxne, keď prišla korona, tak som si povedal, že by som chcel robiť niečo sám. V hlave som už mal nápad, ako by mal vyzerať môj podnik, v ktorom som chcel mať malú pekáreň a bistro, plus obchodík s lokálnymi produktami od ľudí, ktorí vyrábajú veci v malom a poctivo. A hlavne som mal okolo seba ľudí, s ktorými som vedel, že to chcem robiť.

Aká bola tvoja cesta ku gastronómii až po Oli’s?

Je to už asi klišé, ale odmalička som sa motal v kuchyni pri mamine, ktorá doma varila každý deň. Po strednej škole som začal rozvážať pizzu v malej pizzerii (ja totiž nie som vyučený kuchár) a tam som sa hneď začal motať v kuchyni a zakrátko som varil a piekol pizzu.

Potom som nastúpil do Lemonde (jedna z prvých finediningových reštaurácií na Slovensku) v Bratislave pod Martina Korbeliča, kde to bola prvá ozajstná reštika, kde som sa veľa naučil. Pokračoval som do UFO pod Jožka Masaroviča a neskôr prišiel odchod do Talianska s mojou ženou – to bola riadna jazda.

zdroj: Čiližrút/Oli’s

Odtiaľ som už otváral Picknik ako head chef. Potom už len boli zahraničné stáže, kde som chodil čerpať inspiráciu a čistiť si hlavu. Z Pickniku som nachvíľu odskočil do Carnevalle a potom už nastalo plánovanie Olisu.

V bistre máš jeden z najlepších chlebov v Bratislave a koláče. Máš blízko k pekárčine?

Ako som už spomínal, začínal som v pizzerke a asi mi to zostalo. Ale nie, pečenie mám rád, ale stále som viac kuchár ako pekár. Teda ja sa ani nepovažujem za pekára, pretože mám okolo seba skvelých ľudí, s ktorými tento projekt robím.

Čo sa týka chleba a celého pekárenského produktu, tak za tým stojí one and only Evička Takančíková alias Wafla, ktorú už dnes zastupuje Marek Lauček. Ten mi bol síce dlhé roky souschefom, ale pekárčina mu učarovala natoľko, že pri tom ostal a už nechce ísť späť do kuchyne.

Máš nejaký gastro sen? 

Neviem, či mám gastro sen. Prešiel som za svoj život kopec zahraničných reštík ovenčených hviezdičkami a určite ešte aj prejdem, každoročne niekam chodíme. Momentálny sen je, aby sme v práci a v osobnom živote boli šťastní všetci, ktorí spolu pracujeme, a aby sa podniku darilo a nemuseli riešiť kompromisy.

Oceňuješ negatívne postrehy od hosťa na mieste? Internet je plný hejtov. 

Samozrejme, že oceňujem, konštruktívna kritika posúva ďalej, nikto nie je dokonalý a chyba môže nastať. Mám rád, ak to hosť povie na mieste, aj kde mu nechutí. Ja to pochopím a urobím všetko preto, aby odišiel spokojný. Ale ak sa ho opýtam, či bolo všetko ok, a on povie áno a o par dní príde recenzia, že to bolo zle, tak tomu veru nerozumiem.

Čo sa týka hejtov, vieš čo, ani neviem. Niektorí ľudia si absolútne nevedia predstaviť, čo to znamená mat reštauráciu/bistro, kým to nerobia sami. Nechápu to, že sa nedá vyhovieť každému, preto si myslím, že rozmanitosť reštík je perfektná.

Ak ti nechutí u mňa, choď ďalej, nebudem kvôli tebe meniť koncept alebo moje varenie. Nechcem, aby to vyznelo, že som horenos, ale ak niekde tráviš 16 – 17 hodín 5 – 6 dní v týždni a zrazu príde hosť, ktorý ti začne hovoriť, že rob to tak a onak, alebo ešte urob to a hento, tak jednoducho to nejde.

Čiližrút hodnotí: Rešpektovaný someliér si v Bratislave otvoril nový podnik s ponukou vín, akú inde nenájdeš

Ľudia majú občas pocit, že za svoje peniaze môžu v reštauráciách diktovať personálu, čo a ako majú robiť. Ale tak to nie je. Aj reštaurácie majú svoje pravidlá, tak ako hocičo iné. Veľmi rád to prirovnávam k bankám.

Tam, ak prídeš 5 minút pred záverečnou, nikto si s tebou nebude otvárať nový účet, alebo vybavovať niečo iné. Alebo nepovieš banke, že chceš nižší úrok alebo nech ti dajú viac peňazí, ako ti vypočítajú… vieš, čo tým myslím.

Ale zažil som nespočetne veľakrát, ako ľudia vymýšľajú v reštauráciách. Pričom naozaj som za to, aby hosť bol spokojný, a ak sa dá vyhovieť, veľmi rád to urobím. Ak to však nejde, tak to musí aj hosť rešpektovať a nebyť z toho otrávený.

Čiližrút

Volám sa Čiližrút. Teda reálne som Mišo a Čiližrút je meno, ktoré používam na sociálnych sieťach, kde už cca 5 rokov prinášam informácie a zaujímavosti zo slovenského gastra. Najmä však o reštauráciách, kaviarňach či baroch a vinárňach.

Aj keď nie som profesionál, v minulosti som odrobil nejaký čas v kuchyniach na rozličných pozíciách na Slovensku aj v zahraničí, ako aj v hoteloch či reštauráciách. Gastro a všetko okolo neho je moja srdcovka a hobby. Sledujem šéfkuchárov, spoznávam malých farmárov, dodávateľov a producentov, ochutnávam nové aj zabehnuté koncepty a o zážitky z nich sa chcem podeliť. So Startitup sme sa dohodli na koncepte recenzií, ktoré nie sú na Slovensku úplne rozšírené. Najmä nie tie, ktoré obsahujú aj konštruktívnu kritiku.

zdroj: Na snímke je Čiližrút

Sám na IG a FB píšem len pozitívne zážitky a tie negatívne som komunikoval len na mieste. Myslím, si že písanie vyvážených recenzií, aj s tými negatívnymi, môže byť prínosom ako pre čitateľa, tak aj pre podnik, ktorý si pri každodenných povinnostiach ani nemusí byť vedomý detailov a chýb, ktorých doladenie by mohlo priniesť viac spokojných zákazníkov. Veď preto to robia, a tak som presvedčený, že práve toto môže byť ďalším malým prínosom pre slovenské gastro, ktorého som obrovským fanúšikom. Viac mojich tipov na reštaurácie nájdeš na Instagrame Čiližrút.