Čína nenapadne Taiwan počas Trumpovho mandátu, tvrdí americký prezident. Xi mu mal dať osobný sľub

Americký prezident Donald Trump v rozhovore pre Fox News uviedol, že dostal osobný prísľub od čínskeho lídra Si Ťin-pchinga, že počas jeho pôsobenia v Bielom dome nedôjde k invázii na Taiwan. „Povedal mi, ‚Nikdy to neurobím, pokiaľ budeš prezidentom‘. Prezident Xi mi to povedal a ja som odpovedal, že si to vážim. Dodal však aj, že ‚som veľmi trpezlivý a Čína je veľmi trpezlivá‘,“ citovala Trumpa stanica CNN.

Rozhovor prebehol tesne pred Trumpovým summitom s Vladimirom Putinom na Aljaške. Si Ťin-pching sa podľa Trumpa vyjadril už počas ich prvého potvrdeného telefonátu v júni, hoci Trump nespresnil, kedy presne tieto slová zazneli.

Taiwan ako jadro sporu

Čína považuje Taiwan za súčasť svojho územia a opakovane deklaruje, že k jeho „znovuzjednoteniu“ dôjde, ak bude potrebné, aj vojenskou cestou. Ostrovná demokracia s 23 miliónmi obyvateľov tieto nároky kategoricky odmieta. Hovorca čínskeho veľvyslanectva vo Washingtone označil otázku Taiwanu za „najdôležitejšiu a najcitlivejšiu záležitosť“ v čínsko-amerických vzťahoch.

„Vláda USA by sa mala držať politiky jednej Číny a troch spoločných komuniké, pristupovať k taiwanskej otázke obozretne a chrániť stabilitu v Taiwanskom prielive,“ uviedol Liu Peng-jü v stanovisku pre CNN.

Hoci Spojené štáty nemajú s Taiwanom oficiálne diplomatické vzťahy, ostávajú jeho hlavným dodávateľom zbraní a najvýznamnejším medzinárodným partnerom.

Americké obavy z konfliktu

Podľa portálu Newsweek existujú medzi americkými bezpečnostnými predstaviteľmi obavy, že Čína by mohla do roku 2027 pristúpiť k pokusu o získanie Taiwanu silou. Minister obrany USA Pete Hegseth v júni varoval, že hrozba útoku môže byť „bezprostredná“.

Dodal: „Akýkoľvek pokus komunistickej Číny ovládnuť Taiwan silou by mal zničujúce dôsledky pre Indo-Pacifik a svet. Nebudeme to prikrášľovať, hrozba je reálna a môže byť blízko.“

Takýto scenár by podľa analytikov nevyhnutne vtiahol do konfliktu aj Spojené štáty, čo by znamenalo priamu konfrontáciu dvoch jadrových veľmocí. Práve preto Trump v rozhovore zdôraznil, že za jeho mandátu k invázii nedôjde. „Nemyslím si, že je to možné, pokiaľ som tu ja. Uvidíme,“ vyhlásil.

Reakcie Taiwanu a širší kontext

Taiwanská vláda zatiaľ Trumpove slová oficiálne nekomentovala. Odkaz však sprostredkovane ocenil poslanec vládnucej Demokratickej pokrokovej strany Wang Ting-jü. Na sociálnej sieti napísal: „Bezpečnosť nemôže stáť na sľube nepriateľa ani výlučne na pomoci priateľov. Základom je posilnenie vlastnej obrany.“

Otázka Taiwanu je zároveň spojená s ďalšími medzinárodnými súvislosťami. Trump sa v posledných mesiacoch profiluje ako líder, ktorý by dokázal predísť vojnám. V predvolebnej kampani vyhlásil, že konflikt na Ukrajine by vedel ukončiť do 24 hodín od nástupu do úradu. V podobnom duchu sa snaží vystupovať aj voči Číne, pričom tvrdí, že jeho osobné kontakty so Si Ťin-pchingom sú zárukou stability.

Aj keď rozhovor s Putinom na Aljaške nepriniesol prímerie na Ukrajine, Trump ho označil za „veľmi produktívny“. V kontexte čínskeho prísľubu o Taiwane sa tak snaží budovať obraz politika schopného dojednávať dohody na viacerých frontoch.

Výsledok však zostáva neistý. Peking opakovane zdôrazňuje, že zjednotenie Taiwanu s pevninskou Čínou je historickou nevyhnutnosťou. Ako pripomenul Xi ešte v decembri, „nikto nedokáže zastaviť historický trend znovuzjednotenia.“