Čína stavia nového 300-metrového jadrového námorného obra. Bednár upozorňuje na scenár, v ktorom môže získať prevahu nad USA

V čínskej lodenici Ta-lien rastie plavidlo, ktoré môže posunúť vojenské ambície Pekingu na novú úroveň. Štvrtá čínska lietadlová loď, označovaná ako Type 004, by podľa amerických analytikov mohla ísť na vodu už v roku 2027. Očakáva sa, že pôjde o prvú čínsku lietadlovú loď s jadrovým pohonom. Ten však zatiaľ nie je oficiálne potvrdený, upozorňuje South China Morning Post. 

Nová loď zapadá do širšieho rozširovania čínskej námornej sily. Bezpečnostný analytik Vladimír Bednár v relácii Startitup Za hranicou upozorňuje, že jeho dôsledky môžu byť zásadné. „V skutočnosti reálne hrozí riziko, že za nášho života Čína získa lokálnu prevahu v Tichom mori a v oblasti Indického oceánu nad Spojenými štátmi americkými,“ hovorí.

Nový obor sa približuje k spusteniu na vodu

Podľa aktualizovanej analýzy Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) je stavba v októbri v približne porovnateľnej fáze ako tretia čínska lietadlová loď Fujian v máji 2021. Tá išla na vodu v júni nasledujúceho roka. Podobný postup pri Type 004 je možný, väčšie rozmery či odlišná konštrukcia však môžu harmonogram zmeniť. 

Brian Hart z CSIS pre SCMP odhaduje, že pri pokračovaní súčasného tempa by k spusteniu mohlo dôjsť koncom roka 2027 alebo začiatkom 2028. Peking vlastný harmonogram nezverejňuje. Rok 2027 by navyše priniesol symbolickú príležitosť: čínska armáda si 1. augusta pripomenie sté výročie svojho vzniku.

Rozostavaný trup podľa CSIS meria približne 322 metrov na dĺžku a 46 metrov na šírku. Konečné rozmery ešte nie sú známe. Analytici sa  už dlhšie prikláňajú k jadrovému pohonu. V rozostavanom trupe si všimli prvky, ktoré pripomínajú ochranné konštrukcie pre jadrové reaktory.

Loď na vode ešte nie je pripravená na boj

Spustenie na vodu je významný stavebný míľnik. Neznamená však, že plavidlo môže okamžite vyraziť na bojovú misiu. Nasleduje dokončovanie vybavenia, skúšky a príprava na službu. Fujian bol podľa SCMP zaradený do služby až v novembri 2025, viac ako tri roky po spustení na vodu.

Aj pri novej lodi môže byť zavádzanie zložité. Bradley Martin z výskumnej organizácie RAND pre SCMP upozorňuje, že integrácia jadrového pohonu môže byť náročná. Medzi spustením na vodu a pripravenosťou na operácie podľa neho môžu uplynúť dva až tri roky. 

Bednár upozorňuje na regionálny scenár

Bednárovo hodnotenie sa sústreďuje na možnú lokálnu prevahu. V relácii Za hranicou vysvetľuje, že americké námorníctvo musí rozdeľovať svoje sily medzi Atlantik a Tichý oceán. Celkový počet amerických lietadlových lodí preto nemožno jednoducho porovnať s čínskym a predpokladať, že by všetky pôsobili na jednom mieste.

„Tu vidíte, že reálne hrozí, že tá Čína získa lokálnu prevahu,“ hovorí pri rozoberaní budúceho pomeru síl. Jeho upozornenie opisuje možný vývoj. 

Rozsah čínskych ambícií približuje aj americké hodnotenie. Podľa správy Pentagónu za rok 2025, na ktorú odkazujú CSIS aj SCMP, chce čínske námorníctvo do roku 2035 vybudovať šesť ďalších lietadlových lodí a dostať sa na celkový počet deväť. Z tohto údaja však nevyplýva, že všetky nové plavidlá budú mať jadrový pohon. 
Deväť lietadlových lodí je ambícia aj priemyselná skúška
Analytici oslovení SCMP sa nezhodujú v tom, ako rýchlo sa takýto plán dá uskutočniť. Bývalý kapitán amerického námorníctva Jim Fanell považuje šesť operačných lietadlových lodí do roku 2035 za realistickejší výsledok. Pri deviatich poukazuje na otázku dostatočných výrobných kapacít.

James R. Holmes z americkej Naval War College je optimistickejší. Podľa neho má Čína priemyselné možnosti na výrazné zrýchlenie výroby, ak sa ustáli na konštrukcii, s ktorou bude jej vedenie spokojné. Rozdiel medzi týmito hodnoteniami ukazuje, prečo treba budúce počty chápať ako cieľ s viacerými podmienkami.

Postaviť plavidlo nestačí

Bednár v rozhovore upozorňuje aj na rozdiel medzi vlastníctvom lietadlovej lode a jej reálnym využívaním. Ako príklad uvádza ruský Admirál Kuznecov. „Nie je dôležité mať tú lietadlovú loď.“ Vysvetľuje, že rozhodujú aj peniaze a kapacity potrebné na zabezpečenie jej prevádzky.

Lietadlová loď potrebuje fungujúce letecké krídlo, vycvičených ľudí, údržbu a dopĺňanie zásob. V rozhovore približuje, že aj plavidlo s jadrovým pohonom naďalej spotrebúva letecké palivo a muníciu a jeho posádka potrebuje potraviny. Výdrž pohonu preto nemožno zamieňať s úplnou nezávislosťou od zásobovania.

Čínske ambície siahajú za vlastné pobrežie

Väčšia flotila by podľa expertov oslovených SCMP rozšírila možnosti Pekingu udržiavať operácie v západnom Pacifiku aj Indickom oceáne. Martin jej význam vidí aj v tom, že by čínskemu vedeniu poskytla viac možností pri konfliktoch vo svete. Zároveň upozorňuje na zraniteľnosť lietadlových lodí v silno bránených vodách počas prípadnej vojny s USA.

Bednár v relácii Za hranicou vysvetľuje význam týchto plavidiel podobne: umožňujú nasadiť letectvo aj v regiónoch, kde krajina nemá pozemné základne. Type 004 tak môže byť ďalším krokom k rozširovaniu čínskeho vojenského dosahu. O tom, ako výrazne zmení pomer síl, rozhodne až schopnosť Pekingu nové lode dokončiť, vybaviť a dlhodobo prevádzkovať.

Čína ukrajuje z amerického náskoku na mori

Po druhej svetovej vojne až približne do začiatku 21. storočia mali Spojené štáty na mori prakticky neohrozenú dominanciu. Americké námorníctvo (U.S. Navy) bolo najväčšie, najmodernejšie a technologicky najvyspelejšie na svete.

V posledných rokoch prichádza zmena, spolu s tým, ako Čína začala masívne investovať do svojho námorníctva a stala sa prvou krajinou, ktorá Američanom začala v určitých oblastiach – najmä v počte lodí – reálne konkurovať.

Rast čínskej flotily vyvoláva obavy aj vo Washingtone. Už počas návštevy Japonska v roku 2025 vtedajší minister námorníctva USA John Phelan varoval, že Čína predbieha Spojené štáty v stavbe lodí a mení tým rovnováhu síl na mori.

Podľa Phelana sa USA blížili ku kritickému bodu. Ak by neprijali rýchle opatrenia, mohli by podľa neho stratiť šancu vyrovnať sily s Čínou.  Zdôraznil, že USA sú blízko kritického bodu a bez rýchlych opatrení môže byť obnovenie strategickej parity nemožné.

Ako vyplýva z našej nedávnej analýzy svetových námorníctiev, v súboji Číny a Spojených štátov čoraz viac rozhoduje tempo modernizácie. USA si držia náskok najmä vďaka lietadlovým lodiam a námornému letectvu. Peking ho však postupne zmenšuje a Type 004 môže tento posun urýchliť.