Čína stavia projekt storočia za 170 miliárd. Cisárska stavba môže ohroziť milióny ľudí

Čína začala výstavbu najväčšej vodnej elektrárne sveta na rieke Jarlung Cangpo v Tibete. Obrovské energetické dielo má stáť viac ako 170 miliárd dolárov, vyprodukovať až 300 miliárd kilowatthodín elektriny ročne a svojím rozsahom ďaleko predčí aj slávnu priehradu Tri rokliny na rieke Jang-c’-ťiang.

Projekt ohlásil čínsky premiér Li Čchiang počas oficiálnej ceremónie 19. júla v okrese Metog, v tibetskej prefektúre Ning-č’.

Elektráreň bude pozostávať z piatich kaskádových priehrad na dolnom toku Jarlung Cangpo. Jej výstavba by mala trvať približne desať rokov a do prevádzky by mohla byť uvedená v roku 2033.

Projekt storočia?

Podľa štátnej tlačovej agentúry Xinhua (Nová Čína), na ktorú sa odvoláva Reuters, ide o „projekt storočia“, ktorý má zásadný význam pre naplnenie cieľov Číny v oblasti uhlíkovej neutrality a energetickej bezpečnosti.

Peking tvrdí, že projekt je výsledkom „vedecky podloženého plánovania“ a že nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie ani na vodné toky v nižších oblastiach.

Miesto výstavby nie je náhodné. Rieka Jarlung Cangpo (v Indii známa ako Brahmaputra) sa v tejto oblasti prudko zvažuje o 2 000 metrov na úseku dlhom 50 kilometrov, čím vytvára jeden z najväčších hydroenergetických potenciálov na svete. Elektráreň sa buduje pri tzv. Veľkom záhybe rieky, teda v dramatickej zákrute okolo masívu Namča Barwa.

Túto lokalitu však mnohí odborníci považujú za seizmicky aktívnu, čo zvyšuje riziko technických problémov, ale aj možných prírodných katastrof. Podľa portálu Tibetan Review bude výstavba zahŕňať aj razenie 20-kilometrových tunelov cez horský masív, čo predstavuje mimoriadnu technickú výzvu.

Ekologické a geopolitické obavy

Zatiaľ čo Čína tvrdí, že projekt nebude mať negatívne dôsledky pre krajiny nižšie po prúde, India a Bangladéš už vyjadrili vážne obavy. Rieka Brahmaputra je pre obe krajiny kľúčovým zdrojom pitnej vody, zavlažovania aj rybolovu. Výrazné zásahy do jej toku by mohli mať devastujúci dopad na potravinovú a vodnú bezpečnosť miliónov ľudí.

Okrem toho existujú obavy, že Čína by mohla využiť priehradu ako geopolitický nástroj, napríklad pri sporoch s Indiou. Neziskové organizácie ako International Campaign for Tibet (ICT) varujú, že výstavba vážne naruší krehké tibetské ekosystémy, ktoré patria k najbohatším na ázijskom kontinente.

Akcie čínskych spoločností zaznamenali nárast

Čína projekt prezentuje aj ako významný stimulačný nástroj pre svoju ekonomiku. Ako uvádza portál Finimize, po oznámení začiatku výstavby zaznamenali akcie čínskych stavebných a inžinierskych spoločností prudký nárast. Napríklad index CSI Construction & Engineering vzrástol o 4 % na sedemmesačné maximum, firmy ako Power Construction Corp. of China a Arcplus Group vyskočili o povolených 10 %.

Novovytvorená štátna spoločnosť China Yajiang Group bude slúžiť ako hlavný investor a prevádzkovateľ projektu. Jej založenie považujú predstavitelia Komunistickej strany Číny za strategický krok na zabezpečenie národnej energetickej a hospodárskej bezpečnosti.

Tisíce presídlených, otázniky ostávajú

Podrobnosti o tom, koľko ľudí bude musieť kvôli priehrade opustiť svoje domovy, zatiaľ neboli zverejnené. Ako však uvádza portál Tibetian Review, v minulosti podobné projekty viedli k presídleniu státisícov ľudí, najmä v hornatých a ťažko prístupných oblastiach Tibetu.

Problémy stavba teda spôsobí predovšetkým bežným obyvateľom. Na miestnej úrovni sa totiž výstavba prezentuje ako príležitosť na zlepšenie infraštruktúry, vytvorenie pracovných miest a podporu priemyslu. No kritici upozorňujú, že domáce tibetské obyvateľstvo často nemá reálny podiel na rozhodovaní, a ich životný štýl je tak vystavený ďalšej marginalizácii.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie