Článok 5 nie je gombík tretej svetovej vojny, tvrdí expert. Takto môže na raketu v Poľsku reagovať NATO

„Predovšetkým, nemali by sme byť takí prekvapení. Rusko spúšťa raketové útoky proti Ukrajine, ktoré môžu náhodne skončiť v Poľsku. Mám podozrenie, že toto je to, čo sa asi stalo. Je to neakceptovateľné,“ okomentoval utorňajší incident v Poľsku bývalý americký veľvyslanec pri NATO Kurt Volker pre CNN.

Obavy, že by sa vojna na Ukrajine mohla preliať za hranice do krajín Severoatlantickej aliancie, či už do Poľska, Slovenska alebo Rumunska, sa objavovali od samého začiatku vojny. Existovali rôzne scenáre, ako by sa to stalo, zblúdilá ruská raketa, útok na západné zbrane, výcvikové centrá alebo utekajúci ukrajinskí vojaci. Všetky scenáre budili obavy, že by konflikt mohol eskalovať do vojny Ruska a Aliancie.

Výbuchy v Poľsku neboli zámerným útokom na NATO, tvrdí Stoltenberg

Začínajú sa objavovať indície o pôvode rakety, i keď predstavitelia NATO sú zatiaľ na slovo skúpi. Poľský prezident Andrzej Duda povedal, že „s najväčšou pravdepodobnosťou“ ruskej výroby. Neskôr uviedol, že pravdepodobne ide o ukrajinskú raketu vzdušnej obrany, ktorá nešťastne dopadla do Poľska, keď sa snažila zneškodniť ruské strely. Duda uviedol, že pravdepodobne nešlo o úmyselný útok na jeho krajinu. 

Ale i v tomto prípade vina padá na Moskvu, pretože Ukrajina má právo na obranu. Zhodli sa na tom účastníci samitu G20, uvádza Die Welt. Severoatlantická aliancia bude musieť reagovať, aby sa v budúcnosti podobné incidenty neopakovali. 

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg uviedol, že Aliancia situáciu podrobne monitoruje. „Je dôležité, aby boli preukázané všetky skutočnosti,“ uviedol Stoltenberg.

Zdroje Financial Times z prostredia Aliancie uvádzajú, že situácia spustila obavy, ale nie paniku medzi členskými štátmi. La Repubblica však tvrdí, že niektorí sa obávajú poľskej „precitlivenosti“. Varšava je známa napätým vzťahom s Ruskom.

Článok 4 – konzultácie

Správy, že územie NATO bolo zasiahnuté, okamžite spustili vlnu špekulácií, ktoré hovorili o vstupe NATO do vojny a aktivovaní článku 5. Aliancia má však viac možností ako odpovedať – jedno je však isté, odpovedať musí.

Najčastejšie sa ako odpoveď Aliancie skloňuje aktivovanie článku 4. To, jednoducho povedané, znamená poskytnutie konzultácií Poľsku. Avizoval to už aj Duda.

Článok štyri spolu s článkom päť zakladajúcej zmluvy NATO zo 4. apríla 1949 je základným prvkom obrannej aliancie, uvádza Die Welt.

„Ktorákoľvek členská krajina sa môže formálne odvolať na článok 4 Severoatlantickej zmluvy. Hneď, ako sa to odvolá, o tejto otázke sa diskutuje a môže potenciálne viesť k nejakej forme spoločného rozhodnutia alebo akcie v mene Aliancie,“ opisuje článok Aliancia.

Dopowiadając, opcje są tylko dwie:
– „zabłąkany“ rosyjski pocisk cruise
– pocisk ukraińskiej OPL któremu nie zadziałał samolikwidator
Obie możliwości są tak samo prawdopodobne, niemniej charakter krateru i brak poszatkowania ciągnika i przyczepy odłamkami wskazuje na nr.1 pic.twitter.com/Gbn2P8Lsus

— Jarosław Wolski (@wolski_jaros) November 15, 2022

Krajiny NATO „budú medzi sebou konzultovať, ak podľa názoru ktorejkoľvek z nich existuje ohrozenie územnej celistvosti, politickej nezávislosti alebo bezpečnosti ktorejkoľvek strany“.

Delfi však upozorňuje, že to neznamená, že ide povinnosť brániť iné krajiny, prípadne nasadiť vojská.

Článok 4 bol aktivovaný už mnohokrát, Al Jazeera uvádza, že k jeho aktivácii došlo celkovo sedemkrát. Naposledy vo februári 2022, keď došlo k ruskej invázii na Ukrajinu. O konzultácie vtedy požiadalo osem krajín: Bulharsko, Česko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko a Slovensko.

Článok 5 sa nespúšťa automaticky 

Menej pravdepodobné sa zdá aktivovanie článku 5, ktorý bol aktivovaný len raz v histórii Aliancie, a to po teroristických útokoch z 11. septembra 2001.

Ide o základný princíp kolektívnej obrany NATO, opísaný ako „základný kameň“ vojenskej aliancie. Vznikol s cieľom vytvoriť vzájomný ochranný pakt, ktorý mal čeliť rizikám, ktoré predstavuje Sovietsky zväz. Neskôr sa stal dôležitým faktorom v Studenej vojne. Bývalé krajiny Sovietskeho zväzu a ich satelity v ňom po rozpade Sovietskeho zväzu hľadali garancie obrany, pretože v minulosti sa ich hranice prepisovali násilne.

Zaviazanie sa k článku 5 znamená, že každý člen NATO vie, že ak sa jeden z Aliancie stane „obeťou ozbrojeného útoku, každý ďalší člen Aliancie bude považovať tento akt násilia za ozbrojený útok proti všetkým členom“, uvádza NATO.

To znamená, že každý člen NATO je povinný „podniknúť kroky, ktoré považuje za potrebné na pomoc napadnutému spojencovi“.

Americký generál na dôchodku Ben Hodges však uvádza, že to nie je také jednoduché a nejde o automatickú reakciu.

„Neexistuje nič také ako ‚spustenie’ článku 5. Nie je to automatické. Neexistuje žiadny laserový lúč, ktorý by otvoril dvere ako v hoteli alebo obchode, keď nimi prejdete. Článok 5 je politické rozhodnutie. V tomto prípade sa zdajú byť konzultácie podľa článku 4 vhodné, kým nebudeme mať viac faktov,“ uviedol Hodges.

zdroj: ASR/AP Photo/Olivier Matthys

Súhlasí aj editor portálu Defense One Patrick Tucker, ktorý hovorí, že ide o konverzáciu. „Odpoveď podľa článku 5 môže mať najrôznejšie formy. Nie je to tlačidlo 3. svetovej vojny,“ uviedol Tucker.

Aktivovanie článku 5 tak nemusí znamenať využitie vojenskej pomoci. Ale spojenci môžu poskytnúť pomoc, ktorú považujú za „nevyhnutnú na reakciu na situáciu“.

„Je teda ponechané na posúdenie každej jednotlivej členskej krajiny, aby určila, ako prispeje,“ uvádza NATO.

Posilnenie obrany NATO, dodávky zbraní pre Ukrajinu

Okrem článku 4 a 5 Aliancia tiež môže odpovedať ďalšími spôsobmi, akými sú posilnenie obrany východného krídla NATO, vrátane Poľska, Slovenska a Pobaltia.

Americký generál Robert Abrams pre ABC News uviedol, že od začiatku invázie Spojené štáty zvýšili svoju prítomnosť vo východnej Európy. Len v Poľsku majú 10-tisíc vojakov.

„Máme dobrý postoj a rovnováhu na celkom východnom krídle NATO, ktoré nám poskytuje množstvo možností,“ vysvetlil bez toho, aby špecifikoval aké.

Ukrajinské delostrelectvo: Nebojuje len Zuzana. Zapojené sú viaceré kusy vyrobené v SR (časť 2)

GALÉRIA+ 14

Členské krajiny, ktoré dodávky zbrane koordinujú v rámci NATO, sa tiež môžu rozhodnúť pre vyššiu podporu Ukrajiny novými dodávkami zbraní. Fakt, že zahynuli dvaja obyvatelia Poľska na poľskom území, môže prelomiť i tabu na dodávky zbraní, ktoré doteraz nechceli krajiny poskytnúť z obavy eskalácie. Takými sú napríklad bojové tanky západnej výroby, lietadlá, ktoré používa NATO, delostrelectvo z dlhším doletom alebo aj balistické rakety ATACMS, ktoré majú dolet 300 kilometrov.

Bezletové zóny alebo nasadenie vojsk na Ukrajinu 

I keď veľmi nepravdepodobne, ale možnosťou ostáva zapojenie sa do konfliktu na Ukrajine. The Telegraph, ktorý sa odvoláva na rusko-izraelského diplomata Jakova Kedmiho, tvrdí, že Ukrajina bude žiadať vytvorenie bezletovej zóny. Ak by k nej došlo, znamenalo by to vysoké riziko eskalácie, keďže aliančné stíhačky by mohli útočiť na ruské oddiely.

Aliancia by mohla na Ukrajinu chcieť poslať aj vojsko, ktoré by mohlo plniť mierovú misiu alebo sa aj zapojiť do priamych bojov. NATO sa snaží tejto variante vyhnúť. Najväčšiu podporu jej už v minulosti vyjadrovalo Poľsko, ktoré uviedlo, že by bolo ochotné na Ukrajinu nasadiť svoje vojská.

Napriek tomu, že NATO nie je ekonomická aliancia, Poľsko je členom Európskej únie, vylúčené nie sú ani ďalšie sankcie, ktoré by prijali členské štáty NATO a EÚ. Európski aj americkí diplomati sa v takom prípade budú snažiť, aby sa k sankciám pripojilo Turecko, ktoré je členom Aliancie, ale doteraz sankcie neprijalo.