„Čo škodí srdcu, škodí aj mozgu,“ varuje neurologička. Bežné návyky Slovákov potichu pripravujú cestu k demencii

Ak chceš ochrániť mozog, mal by si začať pri srdci. Mozog totiž funguje len vtedy, keď má stabilný prísun krvi, kyslíka a živín. Poukazuje na to aj neurologička Catherine Mummery, vedúca oddelenia vývoja nových terapeutických prístupov v UCL Dementia Research Centre.

Podľa nej zohráva stav srdca a ciev v prevencii demencie omnoho väčšiu úlohu, než si väčšina ľudí uvedomuje. „Návyky, ktoré škodia srdcu, sú zlé aj pre mozog,“ cituje Mummery Womanandhome.

Vaskulárna demencia patrí medzi najčastejšie formy demencie hneď po Alzheimerovej chorobe. Nevzniká však náhle. Rozvíja sa postupne, keď poškodené alebo zúžené cievy nedokážu zabezpečiť dostatočný prietok krvi do mozgu.

Spojenie medzi srdcom a mozgom

Zásadný posun v chápaní prevencie priniesla Lancetova komisia pre demenciu. Medzinárodný tím odborníkov v roku 2024 zhrnul desiatky rokov výskumu a dospel k záveru, že až približne 45 % prípadov demencie súvisí s rizikovými faktormi, ktoré sa dajú ovplyvniť.

Jedným z najsilnejších rizikových faktorov zostáva vysoký krvný tlak (hypertenzia). „Aj mierne zvýšenie tlaku predstavuje varovný signál. Zvyšuje sa totiž riziko porúch srdcového rytmu, postihnutia sietnice oka, ale aj mozgovej mŕtvice, a to približne o 20 až 30 %,“ uviedla pre Startitup MUDr. Dagmar Struňáková, praktická lekárka pre deti aj dospelých.

Dlhodobo sa ukazuje, že vysoký krvný tlak negatívne ovplyvňuje kogníciu. S ním ide ruka v ruke aj LDL cholesterol. Práve tento typ cholesterolu sa ukladá v stenách ciev a vytvára aterosklerotické plaky, ktoré zvyšujú riziko mozgovej príhody a poškodenia mozgu.

Významnú úlohu zohráva aj cukrovka. Organizácia Alzheimer’s Society upozorňuje, že riziko demencie rastie s dĺžkou trvania diabetu aj s jeho závažnosťou. Metaanalýzy publikované v odborných časopisoch ukazujú vyššie riziko Alzheimerovej choroby aj vaskulárnej demencie u ľudí s diabetom druhého typu.

Chronicky zvýšená hladina glukózy poškodzuje cievy, podporuje zápal a znižuje schopnosť mozgu efektívne hospodáriť s energiou. Prudké výkyvy cukru predstavujú pre mozog dodatočný stres, ktorý sa kumuluje v čase.

Životný štýl a prevencia demencie

Ak existuje faktor, ktorý dokáže riziko demencie zvýšiť a zároveň sa mu dá úplne vyhnúť, je to fajčenie. Tabakový dym urýchľuje aterosklerózu, znižuje okysličenie tkanív a podporuje zápalové procesy.

Veľké kohortové štúdie z posledných rokov však priniesli povzbudivú správu. Riziko demencie klesá s každým rokom bez cigariet a po niekoľkých rokoch abstinencie sa približuje úrovni ľudí, ktorí nikdy nefajčili. Mozog má prekvapivo vysokú schopnosť regenerácie, ak dostane šancu.

Strava patrí medzi jednu z mála oblastí, kde má človek nad rizikom demencie veľkú kontrolu. Stredomorský spôsob stravovania, bohatý na zeleninu, ovocie, ryby, olivový olej a celozrnné produkty, sa v metaanalýzach spája s nižším rizikom kognitívneho úpadku. „Naozaj to pomáha pri snahe znížiť riziko demencie,“ hovorí Mummery.

Fyzická aktivita funguje ako univerzálny liek bez receptu. Zlepšuje prietok krvi v mozgu, podporuje tvorbu nových nervových spojení a znižuje inzulínovú rezistenciu. Analýzy dát z UK Biobank ukázali, že aj relatívne malé množstvo stredne intenzívnej až intenzívnej aktivity súvisí s nižším rizikom demencie. Pravidelný pohyb zvyšuje srdcovú frekvenciu, aktivuje cievy a vytvára prostredie, v ktorom mozog pracuje efektívnejšie.

Mozog však potrebuje aj mentálnu stimuláciu. Učenie sa novým zručnostiam, jazykom alebo hudobným nástrojom podporuje tzv. kognitívnu rezervu. Tá funguje ako ochranná sieť. Aj keď sa v mozgu objavia patologické zmeny, vyššia rezerva umožňuje dlhšie udržať funkčnosť. „Môže to byť čokoľvek, čo človeka baví a dá mu pocit, že robí niečo nové,“ hovorí Mummery.

Silný, často podceňovaný faktor predstavujú sociálne vzťahy. Osamelosť a sociálna izolácia sa v systematických prehľadoch spájajú so zvýšeným rizikom demencie. Sociálny kontakt prirodzene stimuluje pamäť, pozornosť aj emócie.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking