Čo spraví týždeň bez espressa s kávičkovým závislákom?

Bolo to potom, čo som čítala o cukrovej abstinencii, ktorá vraj s telom človeka dokáže hotové zázraky. Koniec závislosti na jedle, lepšia koncentrácia, menšie pociťovanie hladu, po isto čase lepšie trávenie či krajšia pleť. Kto by to nechcel? Cukor však nie je môj najväčší problém a pokojne zvládnem prežiť pár dní bez čokolády či koláčov. Ale taká káva… to už je iná story.

Zobraziť celú galériu (10)

zdroj: unsplash.com

Ak by som mala definovať svoje vysnívané povolanie, jeho pracovná náplň by sa dala zhrnúť do definície kaviarenského povaľača. Keď ráno nezačne deň kávou, je zle. Potrebujem ju k tomu, aby som dokázala vyplodiť článok, potrebujem ju pri čítaní knihy, po dobrom obede, pri cestovaní čímkoľvek a kamkoľvek. Espresso 3 – 6-krát denne je pre ľudí môjho druhu jedinou cestou, ako ho prežiť bez ujmy. Je toto dôkaz o závislosti? Prečo to neotestovať!

Podmienky výzvy zneli:

• 7 dní bez kávy v akejkoľvek podobe
• aj zlá káva je káva, instantný ani staničný patok nie je výnimkou
• káva bez kofeínu je tiež káva
• čaj nie je káva, preto je napriek obsahu kofeínu a iných šmakov povolený

Zobraziť celú galériu (10)

zdroj: unsplash.com

Najdlhších 7 (?) dní v živote

Svoj týždeň abstinencie som začala netradične v sobotu. Hodnotím to ako strategicky skvelý krok, pretože uznaj, že začínať pondelkom by bol hardcore. Zrnková káva sa mi doma minula, takže to bolo ľahké. Alebo žeby nie? Ukázala som sa ako slaboch a dokonca zradila svoje quality coffee náboženstvo. Doma som našla diabolské vrecúško s kávovým nápojom s príchuťou Milky. Netuším, kedy a v akom záchvate som to kúpila, no zaprášilo sa po ňom. 1:0 pre kávu.

Táto dávka samozrejme nestačila (veď to ani nie je káva) a večer sa dostavila krutá bolesť hlavy. Žeby prvá známka abstinenčných príznakov a teda aj závislosti na kofeíne? Nedeľa išla zľahka, no hnedý nápoj bolo treba nahradiť. Po cca 5 rokoch som si detstvo pripomenula „kakaukom“ a vianočkou. Podobne ako v sobotu následovali litre čaju, ktorý dokázal moju túžbu po pohodičke pri kávičke aspoň minimálne uspokojiť.

A je tu pondelok. Vtípky kolegov tipu „Už tretí deň bez kávy? Je to vidno,“ a následne moja odpoveď, že sa mi nechcelo maľovať sa. Čo ti poviem, bolo to ťažké, no s novou dávkou odhodlania a množstvom anglického čaju s mliekom som to dala. Ako substitúciu ku káve si však moje telo vyžiadalo veeľa cukru a tuku. Koláče a kokosové maslo od Powerlogy to istili. Prvé dni ospalosť, koncentrácia na nule. Nemalo to byť naopak? Nemal prísť ten príliv energie a lepšie sústredenie? Asi detox.

Zobraziť celú galériu (10)

zdroj: unsplash.com

Držala som sa statočne. Na tlačovke, kde ma po celý čas sledovala gigantická kanvica s kávou, som sa hecla. Ani kvapka. V office, kde som každých pár minút zacítila vôňu čerstvo zomletých zŕn, som sa chcela vrhnúť na každého a vyrvať mu tú šálku z ruky. Nestalo sa. Pomaly nadišiel 6. deň bez kávy. Neverila som. V škole, kde bežne vypijem dve – tri capuccina, som si dala čaj za 20 českých korún a ešte som aj ušetrila. Prišlo však to, čo zrejme muselo.

Už pri čakaní na večerný vlak do BA a pozeraní na ceduľu s príchodmi som sa menila na zombíka. Čakala ma dlhá cesta domov. Predstava toho, že sa zobudím v Budapešti, sa mi nepozdávala. Potrebovala som nakopnúť, využiť čas užitočne a konečne sa posunúť ďalej v čítaní skvelej knihy. O pár metrov ďalej stála pojazdná kaviareň, kde robia top kávu. Tak som sa pomaly posúvala bližšie a bližšie a vedela, že je to neodvratné. „Flat white poprosím.“

Zobraziť celú galériu (10)

zdroj: unsplash.com

Čo som zistila?

Môj týždeň bez kávy skončil predčasne, no cítim sa ako víťaz. Čo mi to prinieslo? Zistila som, že keď má človek vôľu, dá sa to. Niekedy však existujú mocnejšie sily ako sila vôle. Neprinieslo mi to žiaden magický detox ani osvietenie mysle. Po prvých ťažkých dňoch som však mala pocit, že môj zdroj energie je stabilnejší a že nemám také výkyvy a samozrejme ani pocity nervozity či búšenia srdca, ktoré občas po štvrtej či piatej káve prídu. Večer som vydržala byť paradoxne dlhšie hore, ráno sa mi prebúdzalo ľahšie. Myslím, že môj spánok bol o čosi kvalitnejší, no vyžadovalo by to dlhšie testovanie. Ďakujem, neprosím.

Potvrdilo sa mi však to, čo som tušila. Skôr než na kofeíne som závislá na pôžitku z kávy. Na chuti kvalitných zŕn, na tom momente, ktorý mám sama pre seba. Aj preto kávu nepijem na shoty, ale vychutnávam si ju dlhšie. Keď ju pijem, cítim sa byť šťastnejšia. Je to čudné? Možno. Niekomu tento pocit dáva čokoláda, niekomu pohár kvalitného vína či piva, niekomu šport, inému money, alebo iné „drogy“. Kým to nie je za hranicou a dáva ti to o dôvod viac, prečo sa tešiť zo života, prečo nie?

Preto sa zo mňa ani náhodou nestane kávový abstinent (aj pre dobro okolia) a abstinenciu v akomkoľvek smere neodporúčam, najmä ak je to nasilu. Určite však pitie kávy obmedzím, no o to viac si ju vychutnám. Dať si občas pohár – dva – tri dobrého alkoholu či chutného a hoci aj nezdravého jedla, je super. Všetky tieto veci majú zároveň socializačný charakter, vďaka nim trávime viac času s ľuďmi, vieme sa na chvíľu zastaviť a žiť v prítomnom momente. A čo je dnes dôležitejšie?

Zobraziť celú galériu (10)

zdroj: negativespace.co