Čoskoro zistíme, že mnohé profesie boli len dočasné. Prichádza radikálna zmena sveta, varujú elitní vizionári

„Možno ťa nezaujíma politika, ale politika sa určite bude zaujímať o teba.“ Touto parafrázou slávneho výroku Ilja Sutskever, jeden zo zakladateľov OpenAI, otvoril svoj varovný prejav na univerzite v Toronte. A dodal, že pri umelej inteligencii to platí násobne viac. V jeho slovách nebolo ani štipky senzáciechtivosti, skôr len analytická istota, že AI čoskoro prekročí hranicu, kde už nebude len nástrojom, ale samostatným aktérom.

„Možno o tri roky, možno o päť. Ale príde deň, keď bude umelá inteligencia schopná robiť všetko, čo sa dokážeš naučiť ty alebo ja.“

Sutskever nehovorí o ďalekej budúcnosti. Hovorí o rokoch, ktoré má dnešný študent pred sebou, kým nastúpi do zamestnania. A aj keď sa AI zatiaľ len učí rozumieť svetu, mnohé naznačuje, že raz ho nebude len chápať, ale aj pretvárať.

Od biologického k digitálnemu mozgu

Podľa Sutskevera je dôvod, prečo verí v nevyhnutný vzostup všeobecnej umelej inteligencie (AGI), jednoduchý: „Všetci máme mozog. A mozog je biologický počítač. Prečo by teda digitálny počítač nemohol robiť to, čo ten biologický?“

Dnešné systémy už píšu kód, odpovedajú hlasom, rozumejú prirodzenému jazyku, kreslia obrazy a komponujú hudbu. Ešte stále nie sú dokonalé. Ale to je podľa neho irelevantné, pretože dokonalosť nie je podmienkou pokroku. Stačí, že AI je „dosť dobrá“ na to, aby sme si začali klásť otázky: Aké zručnosti prežijú? Aké zmiznú? A čo budeme robiť, keď AI zvládne úplne všetko, čo dnes robíme my?

„To, čo príde, je extrémne. Nevídané. Takmer nepredstaviteľné,“ povedal Sutskever študentom. „A ak to neznie desivo, tak si to ešte úplne nepredstavuješ správne.“

S podobnou naliehavosťou vystúpil aj Eric Schmidt, bývalý CEO Googlu. Jeho predpoveď? Už o rok nahradia AI systémy väčšinu programátorov a najlepších študentov matematiky. Nie o dekádu. O rok.

„Programovanie je v podstate predikcia. Keď pochopíš algoritmus učenia, zistíš, že AI vie dopĺňať nielen slová v texte, ale aj kroky v matematickom dôkaze či v obchodnom procese,“ vysvetlil.

AI sa tak podľa neho dostáva do štádia, kde začína sama generovať nové riešenia a algoritmy. V odbornej terminológii ide o tzv. „recursívne samovylepšovanie“ – schopnosť systému zlepšovať vlastné schopnosti bez ľudského zásahu.

Schmidt to zhrnul priamo: „Nejde len o to, že programátori stratia prácu. Všetci prídeme o prácu. Každý obchodný, vládny alebo akademický proces je v princípe algoritmizovateľný.“

AGI a ASI: Dve písmená, ktoré môžu zmeniť svet

Obaja muži hovorili o dvoch kľúčových pojmoch – AGI (Artificial General Intelligence) a ASI (Artificial Superintelligence). Prvú definuje Sutskever ako bod, kedy bude AI schopná robiť všetko, čo dokáže človek. Druhú Schmidt popisuje ako moment, keď AI prekoná súhrnnú inteligenciu celého ľudstva.

Podľa tzv. „Sanfranciskej školy“, ako to Schmidt nazýva, AGI dosiahneme do 5 až 6 rokov, ak bude tempo vývoja pokračovať. Dnes už výskumné tímy z OpenAI, Anthropic či Google tvrdia, že 10 – 20 % vývoja nových AI modelov je generovaných samotnou AI. To je začiatok samoučiacich sa systémov, a zároveň moment, kedy môže človek stratiť kontrolu nad smerom vývoja.

Najzávažnejšie nie je to, že AI píše kódy. Podľa Schmidta je najzávažnejšie to, že sa AI učí plánovať. Pomocou tzv. „nekonečných kontextových okien“ môže naspäť vstrebávať svoje výstupy ako nové vstupy a tým sa učiť v reálnom čase. Keď k tomu pridáme tzv. agentov, čiže autonómne AI entity, ktoré prijímajú rozhodnutia na základe pozorovania prostredia, dostávame úplne nový typ aktéra.

„Títo agenti sa ešte len definujú, no všetci veľkí hráči chcú vlastných, aby si udržali kontrolu. No čo sa stane, keď sa agenti začnú učiť, reagovať, plánovať a medzi sebou komunikovať?“ pýta sa Schmidt.

Dopad na spoločnosť je nepochopený. Zatiaľ

„Tento vývoj ide rýchlejšie, než mu spoločnosť stíha rozumieť,“ tvrdí Schmidt. Pripomína, že zatiaľ čo sa diskutuje o obavách z AI, v zákulisí už prebieha „boj o agentov“, prístup k výkonným modelom a najmä – o kontrolu nad infraštruktúrou. Pretože bez energie to nepôjde.

„Potrebujeme gigawatty elektriny, nové jadrové elektrárne. A to všetko len preto, aby sme udržali tempo vývoja, ktorý ešte poriadne nechápeme,“ dodáva.

Podľa neho súčasná spoločnosť nemá ani jazyk na to, aby opísala, čo sa práve deje. To podľa Schmidta spôsobuje, že AI nie je ani nadhodnotená, ako sa často tvrdí, ale práve naopak: „Je podhodnotená. Je podceňovaná. A keď príde, zasiahne nás silnejšie, než čokoľvek predtým.“

Sutskever aj Schmidt sa zhodujú, že debata o AI sa nemôže viesť len v úzkych technologických kruhoch. Potrebujeme spoločenskú debatu, etickú reflexiu, legislatívnu prípravu a mentálne dozretie.

„V istom zmysle je výzva, ktorú predstavuje umelá inteligencia, najväčšou výzvou v dejinách ľudstva. A jej zvládnutie môže priniesť najväčšiu odmenu,“ uzatvára Sutskever.

Nie je to alarmizmus. Je to analytická predvídavosť. A možno aj posledná šanca pripraviť sa, kým nás AI nielen dobehne, ale predbehne.

Spoločnosť na to nie je pripravená

Jednou z najväčších výziev nie je technológia samotná, ale to, že spoločnosť zatiaľ nemá jazyk, rámec ani politický aparát, ako sa s touto realitou vysporiadať.

„Napísal som o tom knihu spolu s Henrym Kissingerom. Volá sa Genesis. Odporúčam, pretože to, čo sa deje, je zásadnejšie, než väčšina ľudí chápe. AI sa vyvíja rýchlejšie, než ju stíhame regulovať alebo eticky uchopiť,“ tvrdí Schmidt.

Najčastejšou obavou verejnosti je strata pracovných miest. Schmidt však tvrdí, že história hovorí niečo iné. „Od čias mechanických tkáčskych stavov pred 300 rokmi každá technologická revolúcia zmenila trh práce, ale zároveň vytvorila nové profesie,“ vysvetľuje.

No zároveň dodáva: „Ak chceš, aby som uveril, že tentoraz to bude iné, budeš ma musieť presvedčiť. Pretože tentoraz máš systém, ktorý dokáže nielen nahradiť manuálnu prácu, ale aj intelektuálnu. A to je nová situácia.“

Zvlášť v Ázii, kde sa populácia rýchlo znižuje, sa automatizácia stáva riešením. Schopnosť vyťažiť z mála ľudí maximum pomocou je pre tieto krajiny existenčná.

Boj o kontrolu: Open-source vs. firemné AI

Zatiaľ čo OpenAI, Google (cez Gemini) a Anthropic budujú uzavreté systémy, Meta (Facebook) ide opačnou cestou, a teda open-source. Systémy ako LLaMA 3 sú otvorené a dostupné pre vývojárov po celom svete.

To vytvára zásadný geopolitický aj biznisový konflikt: kontrolovať AI znamená kontrolovať budúcnosť. A kto vlastní infraštruktúru, má moc.

„Agentov si budeme možno raz sťahovať ako dnes aplikácie,“ naznačuje Schmidt. Ale zároveň pripúšťa, že zatiaľ nikto nevie, ako budú „agenti“ fungovať, ako sa budú medzi sebou rozprávať a aký bude ich vplyv na spoločnosť.

Sutskever aj Schmidt sa zhodujú v tom, že AI prichádza rýchlejšie, než si väčšina ľudí uvedomuje. No zároveň veria, že existuje priestor na prípravu, no len vtedy, ak začneme otvorene hovoriť, skúmať a konať.

„Nič, čo napíšeme do esejí, nemá silu toho, čo uvidíme na vlastné oči,“ povedal Sutskever. „A keď to príde, bude to radikálne. Ale môže to byť aj krásne, ak budeme pripravení.“

Ilja Sutskever opakovane zdôrazňuje, že pochopenie umelej inteligencie nepríde skrz teóriu či čítanie odborných textov, ale priamym zažitím.

Nestačí byť pasívnym používateľom alebo skeptickým pozorovateľom. Potrebujeme sa aktívne zapojiť – už len preto, že AI sa čoskoro dotkne každého aspektu nášho života.

Jedna z najzásadnejších Sutskeverových myšlienok zatiaľ zaznela len okrajovo. Tvrdí, že AI nebude len náhradou ľudských činností, stane sa motorom extrémneho pokroku.

„Budeme chcieť AI používať na prácu, na rast ekonomiky, na výskum, na ďalší AI vývoj. A tempo pokroku sa na určitý čas stane extrémne rýchlym,“ varuje.

Táto predstava nie je sci-fi. Ak AI dokáže robiť výskum efektívnejšie ako ľudia, znamená to, že sama bude schopná vyvíjať lepšiu verziu seba samej, čím sa vývojový cyklus drasticky skracuje. Nehovoríme o inováciách raz za dekádu. Hovoríme o pokroku každých pár týždňov.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy