Crawler za 130 miliónov dolárov je najväčším vozidlom na svete. Na chrbte nesie vesmírne rakety

NASA Crawler je gigant skonštruovaný na prepravu vesmírnych rakiet v hodnote niekoľkých miliárd dolárov. Takéto pásové transportéry používa NASA už viac ako 50 rokov na presun raketoplánov a rakiet cez 6,4-kilometrový úsek na štartovaciu rampu v Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride. Týchto 6,4 kilometra môže trvať viac ako 11 hodín pri rýchlosti pomalšej ako 1,6 km/h. 

Crawler však nie je stavaný na prekonávanie rýchlostných limitov. Je vyrobený tak, aby dokázal uniesť váhu, aká by iné stroje zničila. Na starosti má aj presun Space Launch System (SLS), rakety, ktorá má ľudí dostať na Mesiac, v rámci programu Artemis.

Pásový transportér váži 3 000 ton, jeho výška je 8 metrov, dĺžka 40 metrov a šírka 35 metrov. Preniesť dokáže náklad s hmotnosťou až 18 miliónov libier.

Hodnota tohto stroja je vyčíslená na úctyhodných 130 miliónov dolárov. Najvyššia rýchlosť je 3,26 km/h bez nákladu a 1,6 km/h, ak je plne naložený. Sedí na štyroch dvojitých cisternách, pričom každá z nich je dlhšia ako autobus.

zdroj: NASA

Crawlers sú najväčšie vozidlá s vlastným pohonom na svete. Existuje však vozidlo, ktoré je ešte väčšie, je ním Bagger 288. Je to ťažobný stroj v hodnote 100 miliónov dolárov, ktorý váži 28 miliónov libier. Je vysoký ako Socha slobody. Bagger 288 dokáže denne premiestniť 10 000 nákladných áut.

Je poháňaný externým zdrojom, ale nemá vlastný pohon ako pásové transportéry NASA. Crawler je však tak veľký, že sa na jeho chrbát zmestí aj celé baseballové ihrisko. 

zdroj: NASA

NASA v súčasnosti používa Crawler-Transport 2 (CT-2) na pohyb SLS – najvýkonnejšej a najťažšej rakety, akú agentúra kedy postavila. Aby NASA dokázala zvládnuť 97 metrov vysokú a 2 500 000 kilogramovú SLS, musela na 57-ročnom Crawleri vykonať niekoľko vylepšení, no problémy mala aj samotná raketa.

„Pri aprílových pokusoch, ktoré boli na rakete vykonané po jej prvom umiestnení na rampe, boli odhalené drobné problémy. Tie teraz vedci vyriešili. Okrem iného napríklad netesnosť v systémoch používaných pri čerpaní paliva,“ spomína NASA.

Po umiestnení na rampe tak konečne čaká raketu pokusný štart. „Zásadný test, známy pod názvom Wet Dress Rehearsal, simuluje každú fázu štartu, až na to, že raketa na záver neopustí odpaľovaciu rampu,“ vysvetľuje CNN.

zdroj: NASA

Pri teste je napríklad skúšobne naplnená nádrž rakety palivom a prechádza sa celé odpočítavanie, rovnako ako pri ostrom štarte. „Skúška je posledným testom potrebným na povolenie štartu. Slúži na vyskúšanie systému, ukáže, či je možné resetovať odpočítavacie hodiny a tiež vypustiť nádrže, čím si celý tím môže precvičiť postupy, ktoré použije pri štarte,“ načrtáva NASA.

Termín, kedy SLS s modulom Orion skutočne vyrazí do kozmu, zatiaľ nie je presne známy. NASA už ale novo stanovila niekoľko možných termínov.

„Všetky sú v neskorom lete. Jedno z okien stanovených pre štart je medzi 26. júlom a 9. augustom, ďalšie medzi 23. augustom a 29. augustom, a tretie je medzi 2. a 6. septembrom.“ 

Pôvodne sa mala misia Artemis I odohrať už vlani, kvôli hurikánom v oblasti štartu, technickým problémom aj pandémii koronavírusu bola presunutá na tento rok. Misia Artemis I. prinesie ľudstvu hneď niekoľko benefitov.

Nielenže je odrazovým mostíkom pre ďalšie misie, ktoré vrátia človeka na Mesiac, má ľudí potešiť aj množstvom unikátnych snímok. „Orion zaobstará množstvo selfie, ale na fotkách uvidíme aj Mesiac z druhej strany či Zem vyfotenú z diaľky 270-tisíc míľ,“ dodal manažér misie Artemis I Mike Sarafin.