Démonizovaný tuk sa vracia na výslnie. Milované mliečne výrobky môžu znížiť riziko demencie

Možno aj tebe roky opakovali, aby si sa vyhýbal tučným jedlám, pretože syry a smotana sú nepriateľom tvojej línie či srdca. Odborníci na zdravie často varovali pred vysokotučnými mliečnymi výrobkami, no najnovšie vedecké poznatky zo Švédska túto zaužívanú predstavu spochybňujú. Minimálne pokiaľ ide o tvoju hlavu.

Nová štúdia publikovaná v časopise Neurology našla zaujímavú súvislosť medzi konzumáciou plnotučných syrov a nižšou šancou na rozvoj demencie. O štúdii informoval web Knowridge.

Prekvapivé zistenia o tukoch

Doktorka Emily Sonestedt a jej tím z Lundskej univerzity sa rozhodli detailne preskúmať, ako jedálniček ovplyvňuje kondíciu nášho mozgu. Do svojho výskumu zapojili takmer 28 000 dospelých Švédov, ktorí mali na začiatku v priemere 58 rokov. Vedci ich sledovali dlhých 25 rokov.

Počas tohto obdobia sa demencia rozvinula u niečo vyše 3 200 ľudí. Účastníci si viedli týždenný denník o jedle, odpovedali na otázky o svojom stravovaní v minulosti a diskutovali s výskumníkmi aj o spôsobe prípravy pokrmov.

Zamerali sa na syry s obsahom tuku nad 20 %, ako sú Gouda, Brie či čedar, a na smotanu s 30 až 40 % tuku. Keď porovnali ľudí, ktorí si dopriali viac ako 50 gramov tučného syra denne (približne dva plátky), s tými, ktorí zjedli menej ako 15 gramov, výsledky boli zarážajúce.

Kým v skupine s nízkou konzumáciou syra sa demencia objavila u 13 % ľudí, v skupine milovníkov syra to bolo len 10 %. Aj po zohľadnení veku, vzdelania či pohlavia mali konzumenti tučných syrov o 13 % nižšie riziko vzniku tohto ochorenia.

Ochrana najmä pre cievy

Ešte výraznejší efekt sa ukázal pri vaskulárnej demencii, kde riziko kleslo až o 29 %. Podobne pozitívne dopadla aj smotana. Ľudia, ktorí si dopriali aspoň 20 gramov denne, mali o 16 % nižšie riziko demencie v porovnaní s tými, ktorí ju nejedli vôbec.

Čo sa týka Alzheimerovej choroby, nižšie riziko sa potvrdilo len u tých, ktorí nie sú nositeľmi rizikového génu APOE e4. Autori štúdie však zostávajú opatrní a upozorňujú: „Tento výskum nedokazuje, že tieto potraviny zabraňujú demencii, ale naznačuje, že tu môže existovať prospešné spojenie.“

Nie všetko mliečne pomáha

Je dôležité poznamenať, že nie všetky mliečne výrobky mali rovnaký efekt. Nízkotučné verzie syrov, mlieko (či už plnotučné alebo nie), maslo ani fermentované produkty ako jogurt či kefír neukázali žiadne podobné benefity. Doktorka Sonestedt podotkla, že to naznačuje, že nie všetky mliečne výrobky sú si rovné, pokiaľ ide o podporu zdravia mozgu.

Zároveň treba brať do úvahy limity štúdie. Všetci účastníci boli Švédi, ktorí zvyknú jesť syr tepelne neupravený, napríklad na chlebíku, na rozdiel od iných krajín, kde sa syr často taví alebo podáva so spracovaným mäsom, čo môže meniť jeho účinky.

Hoci ide o observačnú štúdiu, ktorá nemôže s istotou potvrdiť, že syr priamo chráni pamäť, otvára dôležité dvere pre ďalší výskum toho, ako môžu konkrétne tuky podporovať náš mozog pri starnutí.

Pohyb ako zázračný liek

Zatiaľ, čo sme priniesli dobré správy o syroch, strava je len jednou polovicou úspechu v boji o zdravú myseľ. Ak chceš pre svoj mozog urobiť maximum, nestačí len upraviť obsah chladničky, ale musíš sa aj postaviť z gauča. Zistenia totiž ukazujú, že práve fyzická aktivita v strednom veku môže byť tým rozhodujúcim faktorom, ktorý ťa ochráni pred stratou pamäti. Výskumníci z Karolinska Institutet preto sledovali vyše 61-tisíc ľudí, aby zistili vplyv kondície na budúcnosť mozgu, písali sme v minulosti.

Po dvanástich rokoch sú výsledky jasné. Lepšia kondícia znamená nižšie riziko problémov s pamäťou. U ľudí s genetickým rizikom znížila dobrá fyzička pravdepodobnosť Alzheimerovej choroby až o 35 %. Informujú o tom CNN, BMJ a AHA Journals. Neurológ Richard Isaacson preto prirovnáva pohyb k „zázračnému lieku“, ktorý vďaka lepšiemu okysličeniu zrýchľuje myslenie a chráni kognitívne funkcie.

Genetika nie je osud

Pozoruhodné je, že životný štýl dokáže do veľkej miery kompenzovať aj zlé genetické karty. Ľudia, ktorým testy predpovedali vyššiu šancu na Alzheimerovu chorobu, no udržiavali sa vo forme, znížili svoje riziko o tretinu. Samozrejme, kondícia s vekom prirodzene klesá – po sedemdesiatke až o dvadsať percent za dekádu – no ak sa prestaneš hýbať úplne, tento proces len urýchliš.

Odborníci radia vybrať si akúkoľvek aktivitu, pri ktorej sa zadýchaš natoľko, že nebudeš vládať plynulo rozprávať. Či už je to rýchla chôdza, bicykel alebo tanec, dôležitá je pravidelnosť – ideálne 30 minút päťkrát týždenne. Nová štúdia len potvrdzuje, že investícia do pohybu v strednom veku sa ti v starobe mnohonásobne vráti v podobe bystrej mysle. 

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti