Do Európy sa valí nová „doba ľadová“: Vedci predpovedali, kedy by mohlo dôjsť ku kritickému zlomu

V posledných rokoch sa zmena klímy stala jedným z najpálčivejších problémov, s ktorými sa Zem snaží vysporiadať a my s ňou. Sme svedkami alarmujúceho tempa topenia ľadovcov, ktoré podľa nedávnych štúdií môže mať vážne a možno aj nezvratné dôsledky pre celý svet. Podľa viacerých expertov sa ľudia majú pripraviť, že čoskoro udrie nová doba ľadová.

Prvá štúdia, publikovaná na Science Advances, upozorňuje na potenciálne narušenie krehkej rovnováhy našej klímy v dôsledku zvýšeného prítoku sladkej vody z roztápajúceho sa ľadu. Tento jav by mohol ovplyvniť počasie pre milióny ľudí po celom svete.

Druhá štúdia z vedeckého časopisu Nature prináša nové obavy týkajúce sa rýchlosti, s akou sa môže ľad na Antarktíde topiť. To by mohlo viesť k dramatickému a rýchlemu nárastu hladiny morí. Ako prvý na Slovensku na túto problematiku upozornil portál iMeteo.

Doba ľadová má byť dôsledkom kolapsu

Atlantické meridionálne obrátenie cirkulácie (AMOC), ktoré je kľúčové pre reguláciu počasia a klímy v Severnej Amerike, Európe a Afrike, je podľa prvej štúdie v ohrození. Zvýšený prítok sladkej vody z topiacich sa ľadovcov môže tento prúd prinútiť k budúcemu kolapsu. To by malo nielen lokálne, ale aj globálne dôsledky.

Kolaps by mohol viesť k vzniku ľadovej doby v Európe, zvýšeniu hladiny morí v mestách ako Boston a New York, a taktiež aj k silnejším búrkam a hurikánom pozdĺž východného pobrežia USA.

Podľa modelových simulácií by mohlo dôjsť k prudkému poklesu teplôt, ktorý by Európu zasiahol rýchlejšie, než sa predpokladalo. Vedci varujú, že existuje pravdepodobnosť, že sa tak stane už do roku 2050.

Predpokladá sa, že teploty by mohli klesnúť o približne 7 °C za desaťročie. To by následne viedlo k extrémnym klimatickým zmenám, ako je rozširovanie arktického ľadu smerom na juh či zvýšenie teplôt na južnej pologuli. V hre sú aj zmeny v globálnych zrážkových vzoroch a devastácia Amazonského pralesa.

Komplexné ohrozenie

Tieto potenciálne klimatické zmeny by mali vážne dôsledky nielen na klímu, ale aj na európsku ekonomiku, poľnohospodárstvo a spoločnosť ako celok. Zvýšená frekvencia extrémneho počasia, ako sú silné mrazy a búrky, by mohla mať za následok výrazné straty v poľnohospodárskej produkcii. Na druhej strane, hospodárske a sociálne následky by mohli viesť k nestabilite a krízam.

Na Antarktíde objavili dôkazy, že Západoantarktický ľadový šelf sa na konci poslednej doby ľadovej náhle a dramaticky zmenšil. Tento jav je považovaný za varovanie, čo by sa mohlo stať aj dnes v dôsledku globálneho otepľovania.

Ak by k podobnému kolapsu došlo v súčasnosti, mohlo by to mať za následok značné zvýšenie hladiny morí, čo by ohrozilo pobrežné mestá a oblasti po celom svete.

Polárny vortex sa valí do Európy: Svoju „plnú silu“ môže ukázať v druhej polovici februára

Štúdia Utrechtskej univerzity je naliehavým varovaním pre ľudstvo. Je nevyhnutné urýchliť boj proti klimatickým zmenám a znížiť emisie skleníkových plynov. Takto sa podľa vedcov dá zabrániť zrúteniu AMOC a jeho katastrofálnym následkom.

Drastický pokles teplôt, mrazivé a zasnežené zimy, častejšie a silnejšie búrky, nedostatok potravy a vody, ako aj problémy verejného zdravia by mohli byť realitou, ak spoločnosť nezačne konať teraz. Zmeny v jednej časti sveta totiž môžu mať ďalekosiahle dôsledky pre ľudí žijúcich na úplne iných miestach, hovoria experti.