Dôchodky na Slovensku v ohrození: Krajina smeruje k problému, ktorý pocítia najmä dnešní tridsiatnici, varujú experti

Vlani sa na Slovensku narodilo menej detí ako kedykoľvek od skončenia druhej svetovej vojny. Vyplýva to z najnovších dát Štatistického úradu SR. Za týmto trendom stojí kombinácia ekonomických prekážok, kultúrnych zmien a rodovej nerovnosti – a jeho dôsledky siahajú ďaleko za hranice demografie.

Čoraz výraznejšie totiž ohrozujú dlhodobú stabilitu dôchodkového systému. Mladá generácia okrem kultúrnej nerovnosti čelí aj nepriaznivým podmienkam na realitnom trhu, ktoré spôsobujú, že vízia vlastného bývania sa pre mnohých Slovákov vzďaľuje. Na makroekonomické dáta si posvietila tlačová správa spoločnosti Finax.

Na jedného dôchodcu pripadajú traja ekonomicky aktívni ľudia

Slovenský dôchodkový systém funguje na princípe priebežného financovania: pracujúci odvádzajú odvody do Sociálnej poisťovne, ktorá z nich vypláca dôchodky. Dnes na jedného dôchodcu pripadajú traja ekonomicky aktívni ľudia. Ak sa demografický vývoj nezmení, tento pomer sa podľa odhadov výrazne zhorší – v horizonte 30 rokov by mal klesnúť na 1,5 pracujúceho na jedného dôchodcu.

Nižšia pôrodnosť sa totiž priamo premieta do zmenšovania budúcej pracovnej sily, ktorá celý systém financuje. Pre dnešných tridsiatnikov to v praxi znamená neskorší odchod do dôchodku aj nižšie dávky. Štátny dôchodok tak pravdepodobne nebude stačiť na zachovanie doterajšej životnej úrovne a spoliehať sa výlučne na štát podľa odborníkov do budúcnosti nestačí.

„Ľudia by mali začať myslieť na dôchodok čo najskôr a nespoliehať sa len na štát. Jedným z najefektívnejších spôsobov, ako si zabezpečiť dôstojný dôchodok, je pre bežného človeka pravidelné a dlhodobé pasívne investovanie, napríklad prostredníctvom indexových ETF fondov. Aj menšie sumy investované dlhodobo môžu výrazne pomôcť udržať životnú úroveň v dôchodku,“ komentuje Linda Gáliková, vedúca PR vo Finaxe.

zdroj: AI/TASR/Pavel Neubauer

Rodové stereotypy, drahé bývanie, nerovnosť

Prečo však mladí ľudia o deťoch čoraz menej uvažujú? Rozhodovanie o rodičovstve ovplyvňuje viacero faktorov naraz. Jedným z nich sú pretrvávajúce rodové nerovnosti a nerovnomerne rozdelené očakávania – a to tak v rodine, ako aj na pracovisku.

„Ženy čelia tlaku zosúladiť kariéru s primárnou starostlivosťou o deti a domácnosť, pričom podpora zo strany partnerov či spoločnosti často zaostáva. Tento nesúlad medzi očakávaniami voči ženám a mužom, ako aj obavy zo spomalenia kariéry či finančnej závislosti, vedú mnohé ženy k odkladaniu alebo prehodnocovaniu rozhodnutia mať deti,“ uvádza Linda Gáliková. 

Svet sa rapídne rozdeľuje. Každá siedma krajina sveta vymiera, Slovensko postupne mizne z mapy

Mladí ľudia bez vlastného bývania

Popri kultúrnych bariérach sú rovnako výraznou brzdou ekonomické podmienky. Nedostupnosť vlastného bývania bráni mladým ľuďom osamostatniť sa, a tým aj uvažovať o vlastnej rodine.

„Za posledných 20 rokov sa priemerná cena nehnuteľností na meter štvorcový zvýšila o 226 %, zatiaľ čo priemerná mzda vzrástla len o 182 %. Ceny bývania tak rástli o 16 % rýchlejšie než príjmy. V kombinácii so splácaním hypoték alebo vysokým nájomným, geopolitickou neistotou a rastúcimi cenami energií a palív klesá motivácia mladých párov zakladať rodiny. Rodičovstvo preto často odkladajú a rozhodujú sa pre menej detí,“ konštatuje Timur Blentič, analytik Finaxu.

Prirodzený úbytok obyvateľstva trvá od roku 2021, čo naznačuje, že existujúce nástroje štátu – daňové úľavy ani rodičovské dávky – situáciu nedokázali zvrátiť. Výdavky na podporu seniorov pritom dlhodobo rastú rýchlejšie ako pomoc mladým rodinám, najmä v oblasti dostupného bývania.

Podľa Blentiča by cielenejšia podpora pri kúpe prvého bývania alebo výraznejšie daňové úľavy naviazané na počet detí mohli priniesť lepšie výsledky ako plošné zvyšovanie dávok. Zároveň však upozorňuje, že ani štedrejšia rodinná politika v zahraničí pokles pôrodnosti spravidla nezastavila.

Nevyhnutnou súčasťou riešenia preto musí byť aj postupné presadzovanie rodovej rovnosti v domácnostiach a individuálne prístupy.

Nízka pôrodnosť je teda výzvou, ktorá si vyžaduje reakciu na dvoch frontoch – systémové zmeny zo strany štátu aj prevzatie osobnej finančnej zodpovednosti jednotlivcov. Práve ich kombinácia bude rozhodujúca pre zvládnutie nadchádzajúcich demografických a ekonomických tlakov.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika