Dodnes nevieme, kde skončil svoj život. Výnimočný architekt budoval modernú Bratislavu, režim ho odmenil väzením

Friedrich Weinwurm bol kľúčovou postavou na architektonickej scéne. Patril medzi najobdivovanejších architektov v medzivojnovom období. Pri návrhoch dbal na purizmus a veľmi blízky mu bol funkcionalizmus.

Jeho najznámejším dielom na Slovensku sú kúpele Grössling. Významný predstaviteľ avantgardy má na konte mnoho stavieb, najviac ich však navrhol v Bratislave. Tým ju vybudoval do modernej podoby v čase vojny.

Talentovaný Záhorák

Weinwurm sa narodil v Borskom Mikuláši do židovskej rodiny, ktorá hovorila po nemecky. Jeho otec bol majiteľom tehelne. Vo svojej rodnej obci vychodil základnú školu, kde vynikal v nemeckom jazyku a kreslení.

Ďalšie jeho kroky viedli na bratislavské lýceum. Tam však vydržal len rok a rozhodol sa odísť do Temešváru. Po úspešnej maturite si odvážne podal prihlášku na najprestížnejšiu architektonickú školu v Berlíne.

Talent mu veru nechýbal a na Technickú univerzitu ho prijali. Školu napokon vymenil za Drážďany. V tom čase boli centrom nemeckej moderny.

Šťastie v nešťastí počas vojny

Po štúdiu odišiel do Budapešti, kde ako 20-ročný musel narukovať do 1. svetovej vojny. Tam utrpel nehodu, ktorá ale mala šťastný koniec.

Počas boja mu síce hlavu zasiahol úlomok šrapnela a bola nutná trepanácia lebky, no po zotavení stretol svoju celoživotnú lásku Jozefine Wasservogel. Ako manželia sa rozhodli usadiť v Bratislave.

Weinwurmova architektonická kariéra sa práve tam začala vyvíjať dobrým smerom.

Nenápadnosť s nádychom elegancie

Vo svojej tvorbe kládol najväčší dôraz funkčnej, konštrukčnej podstate stavby. Chcel vyjadriť pravdivý a čistý výraz, ktorý vychádzal z purizmu.

Snažil sa vytvárať diela, ktoré nebudú veľkolepé. Väčšinou stavil na nenápadnosť a eleganciu. Mnohé z jeho zákaziek boli určené pre bohatých Židov. V roku 1919 pracoval na nájomnej vile M. Riesnera v našom hlavnom meste.

V roku 1924 sa pustil do spolupráce s famóznym slovenským architektom Ernstom Wiesnerom. Navrhli kancelársku budovu v Žiline, ktorá bola určená pre cementovú firmu sídliacu v Bratislave.

Spolupráca, ktorá vedie k úspechu

Po úspešnej spolupráci s Wiesnerom plánuje ďalšiu – tentokrát s bratislavským architektom, ktorý sa volal Ignác Vécsei. Ich partnerstvo stálo na založení architektonického ateliéru.

Spolu im to išlo naozaj excelentne. Ako prvú zákazku získali nájomnú vilu J. Sonnenfelda, rozprestierajúcu sa v Bratislave.

Fascinujúcou stavbou bol aj rodinný dom Dr. Veröa v Nitre. Patril medzi prvé terasové stavby. Dominantným dielom boli Západoslovenské elektrárne, ktoré mali svoje miesto na Pražskej ulici v Bratislave.

Okrem týchto stavieb majú svoj podiel práce pri vile Dr. Reisnera, Steina, sídle poisťovne Phönix či vile L. Pomáhali aj pri budovaní bytov pre sociálne slabšie rodiny. Takéto bývanie v ich podaní predstavovalo skôr bývanie pre strednú vrstvu.

Vytvorili im nielen samotný byt, ale i spoločné priestory či záhradku. Komplex sa nazýval Unitas a išlo o sedem šesťposchodových bytových domov, ktoré boli rovnaké. Časť priestorov tvorili obchody, knižnica a holičstvo.

Ako prvý prichádza s koncepciou minimálneho bytu

Podľa Henriety Moravčíkovej – teoretičky a historičky architektúry, bol Weinwurm prvý, kto priniesol koncepciu minimálneho bytu a komunitného bývania. Vyjadrila sa tak v rozhovore pre denník Pravda.

Neskôr pracovali na bývaní pre štátnych úradníkov. Obytné domy sa volali Nová Doba a boli presným vyjadrením Weinwumového dizajnu. Pri tejto výstavbe bola po prvýkrát použitá oceľová konštrukcia. Dnes je vzácnou pamiatkou slovenskej architektúry a dodnes je obývaná.

Vila T provokovala okolie

Weinwurm vo svojej tvorbe neustále napredoval. V 30. rokoch dokonca vymyslel patentované oceľové okná, ktoré sa tešili veľkému úspechu. 

Vila T ale dráždila ľavicových radikálov. Rozprestierala nad riekou Dunaj, na Matejkovej ulici 36, a Weinwurm ju navrhol pre Floriána Tománeka – poslanca Národného zhromaždenia, katolíckeho kňaza i aktívneho politika.

zdroj: register-architektury.sk

Pri výstavbe opäť využil myšlienku terasového bývania. Stavba bola zaradená medzi prvé stavby puristickej moderny u nás. Vďaka jedinečnému funkcionalistickému dizajnu získala v roku 1993 titul Národnej kultúrnej pamiatky.

Podujal sa na rekonštrukciu kúpeľov Grössling

Jedna z najznámejších stavieb v Bratislave sú Mestské kúpele Grössling. Ich príbeh začal písať architekt Adalbert Swoboda v roku 1895. Vytvoril z nich pohodové miesto pre rekreáciu a liečbu.

V roku 1929 však bola nutná ich rekonštrukcia. Na tej sa zúčastnili Friedrich Weinwurm a Ignác Vécsei. O rok neskôr sa otvorili brány nového vchodu z Vajanského nábrežia. Budova obsahovala aj niekoľko bytov, sauny a nechýbala šermiarska sála.

Do roku 1994 chátrala. Dnes je už v dobrých rukách a po súdnych sporoch ju získalo hlavné mesto. Plánuje sa jej obnova. Predpokladá sa, že do kúpeľov sa znova vráti život v roku 2022.

Kde svoj život ukončil je veľkou záhadou

Dunajská banka sídliaca pri Rybárskej bráne v Bratislave je posledným veľkým dielom spolupráce Weinwurm a Vécsei. V roku 1938 ich úspešnej kariére odzvonilo. Ich plány im zničil protižidovský zákon a ateliér museli okamžite zatvoriť.

Weinwurm bol a dodnes je pre architektonický priemysel obrovskou inšpiráciou. Po celý život žil v prenajatých bytoch a jeho texty sa nachádzali v časopise Nová Bratislava.

Ako Žida ho v tých časoch nečakal ľahký osud. Bol vzatý do väzby v Ilave, odkiaľ po pár týždňoch odišiel. Skrýval sa u známych a potom zmizol bez stopy. Niektorí píšu, že utiekol do Budapešti, iní ho zas videli v Košiciach.

Jednoducho zmizol a nikto ani len netuší, kde a kedy ukončil svoj život. Napriek tomu po sebe ale zanechal obdivuhodné diela.

Text sme zrevidovali, upravili, doplnili o nové informácie a vydali nanovo. Článok bol pôvodne publikovaný 6. decembra 2020.