DÔLEŽITÁ ŠTÚDIA: Pľúca Zeme o niekoľko rokov skolabujú. Ak nič neurobíme, dožijeme sa toho aj my

31. decembra 2020 o 15:20

Vďaka výrubom, no aj klimatickým zmenám, pravdepodobne prídeme o Amazonský prales
Stať by sa tak mohlo už v roku 2064, poukazuje nová štúdia

TASR/AP/Victor R. Caivano, Unsplash/Sebastian Goldberg

Vďaka výrubom, no aj klimatickým zmenám, pravdepodobne prídeme o Amazonský prales
Stať by sa tak mohlo už v roku 2064, poukazuje nová štúdia

Na ploche takmer 6 miliónov kilometrov štvorcových sa rozprestiera najväčší dažďový prales na svete. Okrem znižovania znečistenia ovzdušia a regulácie svetových cyklov kyslíka a CO² vytvára aj vlastné zrážky, ktoré udržujú miestne obyvateľstvo s dostatočnými zásobami sladkej vody. Dnes sú však pľúca zeme v ohrození a odborníci varujú pred jeho zánikom.

Kde stála zeleň, bude savana

Podľa Roberta Walkera, profesora geografie na Floridskej univerzite, stojí Amazonský prales na pokraji „bodu zlomu“ v dôsledku klimatických zmien spôsobených ľuďmi, za ktoré nesieme všetci zodpovednosť. Profesor Walker hovorí, že sa Amazon v priebehu nasledujúcich desaťročí zmení z hustého lesa plného vlhkosti na otvorenú savanu, ktorej dominujú horľavé trávy a kríky, vyjadril sa pre Daily Mail.

Dodal, že závislosť miestnych obyvateľov od vlhkosti tvorenej pralesom znamená, že katastrofa v podobe sucha bude o to väčšia, pretože odreže tisícke ľudí od vody, a to nanajvýš o 44 rokov. Rok 2064 predstavuje bod, v ktorom sa stanú suchá príliš časté na to, aby sa z nich les vedel spamätať. V súčasnosti sa jeho regenerácia deje v priebehu štyroch rokov. Suchá pritom oblasť zaznamenala v roku 2005, 2010 a 2015, v roku 2019 oblasť zasiahli masívne požiare.

Požiare, výrub a sucho

„Je nepravdepodobné, že amazonský les zostane odolný voči zmenám v regionálnej hydroklíme,“ tvrdí štúdia uverejnená v periodiku Environment. Najväčšie znepokojenie spočíva v zvyšujúcej sa úmrtnosti stromov na základe sucha vyplývajúcich zo synergií požiarov, odlesňovania a ťažby dreva. „Rozvoj Amazónie teraz naráža na kolízie nielen so záujmami ochrany, ale aj s blahobytom samotných ľudí, ktorí z neho ťažia.“

Odlesňovanie je hlavným environmentálnym problémom, ktorý spôsobuje ničenie lesných biotopov a stratu biologickej diverzity. Veľkým hnacím motorom odlesňovania je zámerné vypaľovanie dažďového pralesa za účelom vytvorenia priestoru pre poľnohospodárske plodiny. K predikciám neprispieva ani fakt, že sa požiare v tejto oblasti zintenzívnili. V auguste roka 2019 hlásil Národný inštitút pre vesmírny výskum v Brazílii viac ako 80 000 požiarov v celej krajine, čo predstavuje medziročný nárast o 77 %.

zdroj: TASR/AP/Victor R. Caivano,

Už dnes je neskoro

Obdobie, v ktorom sa výrazné suchá vracali, poskytovali lesu možnosť zotaviť sa, no aj vďaka vypaľovaniu jeho častí, Amazonský prales nezvláda regeneráciu potrebnú na jeho udržanie. „Les nemôže prežiť, ak potrebuje viac ako štyri roky na to, aby sa zotavil z každoročnej udalosti. V skutočnosti môže južná Amazónia očakávať, že pri súčasnej miere predlžovania obdobia sucha dosiahne bod zlomu niekedy pred rokom 2064,“ hovorí Walter.

Zdroje: Daily Mail, Taylor and Francis online, Nature

Štúdie, prieskumy a analýzy Životné prostredie