Donald Trump poprial pápežovi uzdravenie. V minulosti mali ostré spory

Americký prezident Donald Trump v noci na dnešok poprial skoré uzdravenie pápežovi Levovi XIV. . Informovali o tom agentúry, píše ČTK. Trump mal s pápežom Levom XIV., ktorý je prvým občanom USA na čele katolíckej cirkvi, v uplynulých mesiacoch spory a ostro ho kritizoval za postoje k vojne proti Iránu.

Hospitalizácia a operácia papeža

Pápež Lev XIV. je od utorka v nemocnici, kde podstúpil operáciu pľúc. V stredu Vatikán uviedol, že sa 71-ročný pápež zotavuje bez komplikácií.

„Chcem mu len popriať všetko dobré, aby sa mu skoro polepšilo,“ povedal Trump novinárom ohľadom pápeža.

Na podporu pápeža, ktorý čelí prvému väčšiemu zdravotnému problému od vlaňajšieho nástupu do čela katolíckej cirkvi, sa zmobilizovali aj veriaci v Chicagu, kde sa pápež narodil, napísala agentúra AP. Chicagský arcibiskup Blase Cupich vyzval veriacich, aby sa za pápežovo zdravie modlili.

Skoršie nezhody a kritika zahraničnej politiky

V apríli Trump uviedol, že nie je veľkým fanúšikom súčasného pápeža. Kritizoval ho okrem iného za postoje k boju proti kriminalite a k zahraničnej politike. Pápež predtým kritizoval vojny a vyhlásil, že vojna nemá Božie požehnanie. Jeho slová prišli krátko po tom, ako Spojené štáty a Izrael začali údery na Irán a Trump hovoril o zničení iránskej civilizácie.

Kráľovský list a operácia pápeža

Britský kráľ Karol III. napísal pápežovi Levovi XIV. súkromný list, v ktorom mu zaželal skoré uzdravenie po operácii, pri ktorej mu odstránili časť pľúc s rakovinovým nádorom. V stredu to podľa agentúry AFP uviedol zdroj z kráľovského dvora, píše TASR.

Pápež podstúpil operáciu v utorok v Gemelliho nemocnici v Ríme. Momentálne sa čaká na výsledky vyšetrení, ktoré ukážu, či sa rakovina rozšírila.
Ako je známe, aj britský panovník sa lieči na bližšie nešpecifikovaný typ rakoviny, ktorú mu diagnostikovali začiatkom roka 2024.

Karol III. je na čele anglikánskej cirkvi, ktorá vznikla v 16. storočí po tom, ako anglický kráľ Henrich VIII. prerušil väzby s Rímom. Rozdiely medzi cirkvami pretrvávajú napríklad v otázke vysväcovania žien za kňažky, ktoré katolícka cirkev neumožňuje. Karol III. sa vlani stal prvým britským panovníkom za 500 rokov, ktorý sa verejne modlil spoločne s pápežom.

Ďalšie reakcie a zdravotný stav

List so želaním skorého uzdravenia pápežovi zaslal aj monacký knieža Albert a kňažná Charlene, ktorí sa s Levom XIV. stretli len pred dvoma týždňami. Vatikán v stredu popoludní oznámil, že pooperačný priebeh je u pápeža bez komplikácií, vstal z lôžka, chodí a prijíma potravu.

Priebeh operácie a diagnóza

Pápeža operovali v utorok v rímskej Gemelliho nemocnici. Lekári mu počas približne 90-minútovej operácie odstránili dolný lalok pravých pľúc. Následné vyšetrenia potvrdili, že 71-ročný pápež má adenokarcinóm pľúc – najčastejší typ rakoviny tohto orgánu. Ďalšie testy majú ukázať, či sa ochorenie rozšírilo a či bude potrebná liečba.

Odborníci z oblasti medicíny uvádzajú, že po odstránení jedného laloka sa zvyšná časť pľúc dokáže postupne prispôsobiť a prevziať jeho funkciu. Zotavenie závisí najmä od veku pacienta, jeho celkového zdravotného stavu a dýchacej kapacity pred operáciou.

Primár oddelenia radiačnej onkológie v jednej z rímskych nemocníc PierCarlo Gentile uviedol, že po podobnom minimálne invazívnom zákroku sa pacient môže postaviť na nohy už do 48 až 72 hodín. Samotné zotavovanie zvyčajne trvá 15 až 20 dní. Po operácii bude pravdepodobne potrebná aj respiračná rehabilitácia.

Odborník na rakovinu pľúc z onkologického centra Lombardi pri Georgetownskej univerzite Stephen Liu zdôraznil, že pre určenie ďalšej liečby je rozhodujúce štádium ochorenia. Lekári musia zistiť veľkosť nádoru, počet ložísk a to, či sú zasiahnuté lymfatické uzliny.

Ak sa rakovina rozšírila, medzi možnosti liečby patrí chemoterapia, imunoterapia v kombinácii s chemoterapiou alebo cielená liečba. Liu, ktorý sa nepodieľa na pápežovej liečbe, dodal, že adenokarcinóm pľúc má spomedzi typov rakoviny pľúc jednu z priaznivejších prognóz.

Otázniky okolo cesty do Južnej Ameriky

Vatikán v pondelok zrušil všetky pápežove audiencie do 20. októbra. O tom, či bude môcť absolvovať plánovanú cestu do Južnej Ameriky, sa zatiaľ nerozhodlo.
Lev XIV. má od 6. do 17. novembra navštíviť Uruguaj, Argentínu a Peru. Program zahŕňa približne 31 000 kilometrov, 12 letov a dva lety vrtuľníkom. V Peru pápeža čaká aj výrazná zmena nadmorskej výšky.

Chirurgovia pacientom po onkologických operáciách často odporúčajú, aby približne tri týždne necestovali lietadlom. Pápež by však mal na zotavenie pred plánovanou cestou dostatok času, rozhodujúci však bude jeho zdravotný stav.

„Ak ide o prvé štádium ochorenia, cestu môže absolvovať. Ak bude potrebná ďalšia liečba, pravdepodobne by som mu cestovanie neodporúčal,“ uviedol Liu.

Transparentnosť Vatikánu v otázke zdravia

O náleze v pľúcach informoval pápež v nedeľu počas poludňajšej modlitby, a to v priamom televíznom prenose. Podľa cirkevného historika Giovanniho Mariu Viana, bývalého šéfredaktora vatikánskeho denníka L’Osservatore Romano, ide o výraznú zmenu oproti tradičnému prístupu Vatikánu.

Vatikán v minulosti zdravotný stav pápežov spravidla podrobne nezverejňoval. Ochorenie Jána XXIII., ktorému v roku 1963 diagnostikovali rakovinu žalúdka, zostalo pred verejnosťou utajené.

Parkinsonovu chorobu Jána Pavla II. verejne potvrdil vysokopostavený predstaviteľ Vatikánu v máji 2003, približne dva roky pred pápežovou smrťou. Jeho zdravotné problémy však boli predmetom verejných diskusií dlhší čas. Aj pápež František, ktorý o svojom zdraví hovoril otvorenejšie, si v posledných mesiacoch života zachovával kontrolu nad zverejňovanými informáciami o svojom stave.

Vian pripisuje tradičnú zdržanlivosť Vatikánu pri informovaní o pápežovom zdraví praktickým aj kultúrnym dôvodom. Zverejnenie zdravotných informácií podľa neho môže súvisieť aj s otázkou autority a stability cirkevnej inštitúcie.