Drlička o kultúre pod vedením Martiny Šimkovičovej: „V takomto stave nebola ani za komunistov,“ tvrdí

Po rozhodnutí Ústavného súdu, ktorý zrušil zákaz Mateja Drličku verejne komentovať ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú, sa bývalý šéf SND k šéfke rezortu opäť otvorene vyjadruje. Pre Startitup prehovoril nielen o stave slovenskej kultúry, ale aj o tom, čo podľa neho môže nasledovať po prípadnej zmene vlády.

Kultúra podľa Drličku potrebuje zásadnú zmenu

Na otázku, aký pocit má z toho, že môže opäť hovoriť o Šimkovičovej, odpovedá Drlička slovami: „Je to také ústavné.“ Rozhodnutie súdu podľa neho prinieslo aj pocit zadosťučinenia. „Mám pocit, že Slovensko je stále členom nejakého civilizačného bloku, ktorý si ctí ústavné práva občanov,“ skonštatoval pre Startitup.

Stav kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej hodnotí bývalý riaditeľ SND mimoriadne kriticky. „V takomto stave nebola ani za komunistov,“ tvrdí. Zároveň však odmieta predstavu, že by sa so situáciou nedalo nič robiť.

Podľa Drličku by prvým krokom musel byť koniec súčasnej vlády a ministerky Šimkovičovej. Následne by podľa neho mala nastúpiť kompetentná vláda, ktorá by v spolupráci s odborníkmi a ľuďmi z kultúrneho sektora začala napravovať vzniknuté škody. Odhaduje, že tento proces by mohol trvať približne dva roky. Za cieľ považuje návrat spravodlivosti, transparentnosti a hospodárneho zaobchádzania s verejnými zdrojmi.

Integrita ako kľúčový nástroj

Exriaditeľ SND zároveň tvrdí, že Slovensko v súčasnosti nepatrí medzi krajiny, ktoré by boli vo svete výrazne zaujímavé z kultúrneho hľadiska. Porovnáva ho pritom s Českou republikou, ktorú považuje za jednu z významných kultúrnych krajín Európy. Podľa neho Slovensko pre svoje politické a historické okolnosti vždy ťahalo za kratší koniec.

Za výraznejší medzinárodný signál považuje Drlička skôr politický príklon Slovenska k Rusku. „To, čo svetu skôr bije do očí, je náš príklon k ruskej, respektíve kremelskej politike,“ tvrdí. Ako príklady uvádza blokovanie sankcií či hlasovanie proti prísnejším zásahom voči Putinovej invázii.

Poukazuje aj na politické spojenectvo premiéra Roberta Fica s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. „Myslím si, že Robert Fico ako persona rezonuje výrazne viac a oblasť kultúry je týmto zatienená,“ dodáva.

Drlička zároveň vysvetľuje, prečo chce vo svojej verejnej kritike pokračovať aj napriek súdnym sporom, nenávistným komentárom či osobným dôsledkom. „Chcem sa pozrieť na seba do zrkadla a chcem byť schopný jedného dňa svojim deťom povedať, že som urobil, čo bolo v mojich silách,“ hovorí.

Podľa vlastných slov bol pripravený postaviť sa možno aj proti systému a riskovať pritom svoje pohodlie či osobný život. Otvorene tiež hovorí o tom, že čelí nenávistným komentárom a súdnym sporom, no napriek tomu nechce zostať ticho. „Neprešiel som mlčaním, keď som videl neetické a nezákonné kroky voči mne alebo v rámci krajiny,“ dodáva.

Za dôležitú hodnotu pritom považuje integritu. „Integrita je mimoriadne dôležitá,“ zdôrazňuje. „Nikdy nerozhodovali veľké skupiny, ale malé skupiny ľudí s integritou,“ tvrdí Drlička. Práve títo ľudia podľa neho dokázali povedať: „Nás si nekúpite, s týmto nesúhlasíme a povieme to nahlas.“

V prípade Machalu nepredbieha

Drlička sa vyjadruje aj k Lukášovi Machalovi a jeho odchodu z niektorých pozícií. Začiatok zmeny podľa neho zatiaľ nemožno automaticky označiť za pozitívny posun. Tvrdí, že Machala síce ustúpil z časti verejného priestoru, no zostáva v Rade STVR na platenej pozícii. „Ľudia ako Lukáš Machala neodchádzajú zo scény. Oni sa na chvíľočku stiahnu do tieňa a budú čakať kým ich opäť nejaká populistická strana nevytiahne späť do akcie. Takže nebol by som teraz príliš radostný,“ skonštatoval.

Pri ďalšom vývoji preto čaká, čo prinesie pôsobenie súčasnej vlády. Súčasné zmeny označuje skôr za „damage control“. Podľa jeho interpretácie sa vláda môže snažiť vytvoriť dojem, že za problematické kroky v kultúre niesol zodpovednosť predovšetkým Machala. Či takýto vývoj prinesie skutočnú zmenu, podľa Drličku ukáže až ďalšie obdobie.

Ústavný súd zrušil zákaz po takmer roku

O čom vlastne celý spor bol? Matej Drlička môže od minulého týždňa opäť verejne hovoriť o ministerke kultúry Martine Šimkovičovej. Ústavný súd SR totiž 7. septembra 2026 zrušil neodkladné opatrenie Krajského súdu v Bratislave, ktoré bývalému riaditeľovi Slovenského národného divadla zakazovalo verejne komentovať šéfku rezortu. Podľa Ústavného súdu krajský súd zasiahol do Drličkovho práva na súdnu ochranu, spravodlivé súdne konanie a slobodu prejavu.

Rozhodnutie však celý spor nekončí, pretože ústavný súd neposudzoval, či boli Drličkove výroky o Šimkovičovej oprávnené. Zameral sa na samotný zákaz jeho verejného vyjadrovania. Konanie o jeho výrokoch preto pokračuje na všeobecných súdoch.

Po rozhodnutí Ústavného súdu sa Drlička k ministerke okamžite vyjadril. „Kráľ(ovná) je nahá. Všetci to vieme, všetci to vidíme. A teraz to už opäť môžem aj povedať,“ uviedol. Šimkovičovú zároveň obvinil, že „systematicky rozkladá, vulgarizuje a devalvuje celý kultúrny sektor“. Ide o jeho hodnotenie, nie o záver Ústavného súdu.

Zákaz prišiel po žalobe

Prípad sa začal vyostrovať v roku 2025. Šimkovičová podala na Drličku žalobu a žiadala od neho ospravedlnenie a 50-tisíc eur ako náhradu nemajetkovej ujmy. Spor súvisel s jeho ostrými verejnými vyjadreniami na adresu ministerky. Drlička ju okrem iného označil za neonacistku a prirovnával ju ku gestapu. Ministerka jeho výroky odmietla a tvrdila, že nejde iba o hodnotiace úsudky, ale o tvrdenia, za ktoré má niesť zodpovednosť.

Mestský súd Bratislava IV návrh na neodkladné opatrenie dvakrát zamietol. Krajský súd v Bratislave však následne rozhodol opačne a Drličkovi zakázal verejne sa vyjadrovať o Šimkovičovej. Zákaz začal platiť 6. decembra 2025 a týkal sa médií, blogov aj sociálnych sietí. Drlička vtedy rozhodnutie komentoval slovami: „Krajský súd Bratislava ma 6. 12. vypne. Ja, Matej Drlička, občan Slovenskej republiky, fakticky nebudem môcť vysloviť ani len meno ministerky kultúry vo verejnom priestore.“

Zároveň oznámil, že sa rozhodnutiu formálne podriadi, no podnikne právne kroky na jeho zvrátenie. Jeho právny zástupca označil rozsah zákazu za širokospektrálny. Drlička následne podal ústavnú sťažnosť. O niekoľko mesiacov neskôr Ústavný súd rozhodol, že zákaz zasiahol do jeho základných práv.