Dve hodiny spánku navyše dokážu telu výrazne pomôcť. Odborníci však varujú pred jednou vecou

Cez týždeň spíš málo a cez víkend si to chceš všetko vynahradiť. Neznie to ako úplne zlý nápad. Nová štúdia publikovaná na portáli Wiley však upozorňuje, že príliš dlhé vyspávanie môže rozhodiť tvoje vnútorné hodiny a v pondelok budeš unavenejší ako v piatok.

Pre niekoho však ide o výnimočnú situáciu. Pre iných je nedostatok spánku počas pracovného týždňa jeho bežnou súčasťou. A keď príde sobota, budík sa automaticky vypína.

Dospelým sa vo všeobecnosti odporúča približne sedem až deväť hodín spánku denne. Tínedžeri potrebujú ešte viac. Realita však často vyzerá inak.

Vyspávanie môže pomôcť, ale má jeden háčik

Na tvoj spánok vplývajú dva hlavné mechanizmy. Prvým je podľa štúdie z National Library of Medicine takzvaný spánkový tlak. Čím dlhšie si hore, tým viac ti narastá potreba spánku. Druhým je cirkadiánny rytmus, čo sú vnútorné biologické hodiny, ktoré ovplyvňujú svetlo, tma, teplota, pohyb a potrava.

Problém nastáva vtedy, keď cez víkend výrazne zmeníš režim. Ak počas týždňa vstávaš o šiestej a v sobotu spíš až do desiatej, tvoje telo dostane signál, že potrebuje spať neskôr. Večer preto nemusíš pociťovať únavu v obvyklom čase.

Výsledok môže byť nepríjemný. V nedeľu zaspíš neskoro, v pondelok musíš opäť vstávať skoro a celý cyklus nedostatku spánku sa začína odznova. Odborníci tento jav prirovnávajú k pravidelnému cestovaniu cez časové pásma.

Po zlej noci môže byť spánok navyše presne to, čo telo potrebuje

Víkendové vyspávanie však nemožno označiť za škodlivé vo všetkých prípadoch.

Jedna kórejská štúdia o kontrolovanom nedostatku spánku, publikovaná v Science Direct, ukázala, že už jedna veľmi zlá noc môže ovplyvniť fungovanie organizmu.

Iná štúdia, tiež publikovaná v Science Direct ukázala, že po výraznom obmedzení spánku sa objavili zmeny v počte bielych krviniek, čo môže súvisieť so stresovou reakciou organizmu.

Keď účastníci následne dostali možnosť spať dlhšie, niektoré z týchto zmien sa postupne približovali k pôvodným hodnotám.

Mozog môže za nedostatok spánku „platiť“ ešte dlho

Najmä pri dlhodobom nedostatku spánku zostáva problémom pozornosť a schopnosť rýchlo reagovať. Môžeš mať pocit, že si sa cez víkend vyspal a funguješ normálne. Niektoré schopnosti sa ti však nemusia úplne obnoviť.

Na to si treba dávať pozor najmä pri činnostiach, pri ktorých rozhodujú sekundy, ako napríklad šoférovanie.

Ani víkend preto nemožno považovať za „reset“, ktorý vymaže týždeň zlého spánku.

Zaujímavé sú aj údaje zo skutočného života

Vedci sledovali desaťtisíce ľudí počas viac ako 13 rokov a skúmali súvis medzi dĺžkou spánku a zdravotnými rizikami.

Výsledky tejto štúdie publikovanej na portáli Wiley naznačujú, že pravidelný veľmi krátky spánok môže byť spojený s vyšším rizikom predčasného úmrtia. Taktiež zistili, že ľudia mladší ako 65 rokov, ktorí spávali päť alebo menej hodín denne boli v oveľa vyššom riziku ako tí, ktorí spali primerane.

Zaujímavý bol však jeden detail. Ľudia, ktorí počas víkendu svoj spánok do určitej miery dohnali, tento rozdiel v riziku nevykazovali.

Nejde pritom o dôkaz, že víkendové vyspávanie dokáže zvrátiť všetky zdravotné následky chronického nedostatku spánku. Výskumy prinášajú rôzne výsledky a samotný spánkový režim nie je jediným faktorom, ktorý ovplyvňuje zdravie.

Koľko spánku navyše stačí

Už spomenuté výskumy naznačujú, že približne jedna až dve hodiny spánku navyše cez víkend môžu byť rozumným kompromisom pre ľudí, ktorí počas pracovných dní spia menej.

Takéto množstvo sa v niektorých štúdiách spájalo napríklad s nižším rizikom depresívnych príznakov alebo nižšou mierou zápalu u ľudí, ktorí bežne spia krátko.

To však neznamená, že v sobotu by si mal pravidelne vstávať na obed.

Pokojne si pospi

Ak si počas týždňa jednu noc spal len pár hodín, dve hodiny spánku navyše môžu byť pre tvoje telo užitočné.

Horšie bude, ak sa z toho stane pravidelný režim. Ideálnym riešením preto nie je snažiť sa každý týždeň „splácať“ spánkový dlh, ale udržiavať si priebežne dostatok spánku.