Dvojsečný meč kapsaicínu: Prebúdza črevá a pomáha schudnúť, vysoké dávky môžu spôsobiť rakovinu žalúdka

Pálivé jedlá sú súčasťou kuchyne takmer všade na svete. Ale čo sa deje v tvojom tele, keď si dáš poriadne ostré korenie? Vedci sa nedávno zamerali na kapsaicín – látku, ktorá robí papriky pálivé. Zistili fascinujúce veci o tom, ako ovplyvňuje tvoje črevné baktérie a celkové zdravie.

Kapsaicín nie je len jednoduchá príchuť. Je to komplexná chemická zlúčenina, ktorá dokáže prepísať celý ekosystém tvojich čriev. Účinky kapsaicínu závisia od množstva, pohlavia a tvojej jedinečnej biológie.

Informuje o tom web News-Medical a štúdia uverejnená na portáli MDPI.

Cesta kapsaicínu cez tvoje telo

Keď zahryzneš do pálivej papriky, kapsaicín sa dostane do tvojho tráviaceho traktu. Tam sa vstrebáva pasívnou difúziou – pomerne rýchlo a efektívne. V pokusoch na zvieratách sa vstrebalo až 95 percent látky. Problém je, že kapsaicín sa rovnako rýchlo aj rozkladá.

Tvoja pečeň hneď začne pracovať na metabolizme kapsaicínu. Enzýmy cytochrómu P450 ho premieňajú na dve hlavné látky – 17-hydroxykapsaicín a 16-hydroxykapsaicín. Tento proces funguje ako detoxikácia. Pôvodný kapsaicín je pálivý, ale jeho metabolity už nie sú také agresívne.

Existuje však ešte jeden metabolický produkt – 16,17-dehydrokapsaicín. Táto látka si zachováva schopnosť aktivovať TRPV1 receptory, ktoré sú zodpovedné za pocit pálenia. Znamená to, že niektoré metabolity môžu byť dokonca dráždivejšie ako pôvodný kapsaicín.

Črevné baktérie však majú vlastné plány s kapsaicínom. Dokážu ho transformovať úplne inými cestami – odstraňujú hydroxyskupiny, pridávajú konjugáty alebo ho štiepia. Tieto procesy prebehajú súčasne s pečeňovým metabolizmom alebo dokonca pred ním.

Ako kapsaicín mení tvoje črevné baktérie

Vedci objavili dva kľúčové mechanizmy, ako kapsaicín ovplyvňuje črevnú mikroflóru. Prvý spôsob je pozitívny – zvyšuje počet baktérií, ktoré produkujú krátke mastné kyseliny. Tieto látky, ako propionát, acetát a butyrát, majú protizápalové účinky.

Krátke mastné kyseliny dokážu blokovať histón deacetylázy v črevných bunkách. To znižuje tvorbu zápalových cytokínov. Výsledok? Menej zápalu v celom tele. Štúdie na myšiach ukázali, že kapsaicín podporuje rast baktérií ako Faecalibacterium, ktoré sú známe svojimi zdravými účinkami.

Druhý mechanizmus je takisto prospešný. Kapsaicín znižuje počet gram-negatívnych baktérií, ktoré produkujú lipopolysacharidy (LPS). Tieto látky sú súčasťou bakteriálnej steny a môžu spustiť zápalové reakcie cez toll-like receptor 4.

Ale pozor na dávku. Pri vysokých koncentráciách (nad 80 mg/kg u myší) kapsaicín poškodzuje črevnú sliznicu. Navyše, účinky sa líšia podľa pohlavia. To, čo pomôže mužom, nemusí mať rovnaký efekt u žien.

Zaujímavý je prípad baktérie Akkermansia muciniphila. Pri nízkych dávkach kapsaicín aktivuje TRPV1 receptory, čo vedie k zvýšenej produkcii mucínu a rastu tejto prospešnej baktérie. Pri vysokých dávkach sa však efekt obracia.

Kapsaicín ako liek aj jed

Kapsaicín má rozsiahle účinky na tvoje gény a bielkoviny. Štúdie potvrdili jeho protizápalové, antioxidačné a protirakovinové vlastnosti. Dokáže inhibovať tvorbu tukových buniek a zvyšovať energetický metabolizmus.

V boji proti obezite kapsaicín aktivuje uncoupling proteíny, ktoré zvyšujú termogenézu. To znamená, že tvoje telo spáli viac kalórií na výrobu tepla. Tento efekt funguje aj nezávisle od TRPV1 receptorov – cez zmeny v črevných baktériách.

Protirakovinové účinky kapsaicínu sú impozantné. Dokáže inhibovať lyzín-špecifickú demetylázu 1A, enzým ktorý je nadmerne aktívny pri mnohých typoch rakoviny. Kapsaicín tiež indukuje apoptózu rakovinových buniek cez STAT3/TRIB3 signálne dráhy.

Ale tu prichádza temná stránka. Pri dlhodobom užívaní vysokých dávok kapsaicín môže podporiť rast nádorov žalúdka. Tento efekt súvisí so zvýšenou produkciou serotonínu sprostredkovanou črevnými baktériami. Kapsaicín je skutočne dvojsečná zbraň.

Budúcnosť výskumu pálivých látok

Kapsaicín dokáže prechádzať cez hematoencefalickú bariéru a ovplyvňovať mozog. Hromadí sa v oblastiach bohatých na tuky, ako sú striatum a cerebellum. Tam moduluje neurotransmitery ako dopamín a acetylcholín.

Štúdie na myšiach ukázali, že kapsaicín môže zmierniť neurodegeneráciu znížením hladín amyloid-beta proteínov. To otvára možnosti pre liečbu Alzheimerovej choroby.

Najdôležitejšie otázky však zostávajú nezodpovedané. Ako dlho pretrvávajú zmeny v črevných baktériách? Aké sú presné mechanizmy mikrobiálnej biotransformácie? Aké sú riziká pri rôznych kontextoch užívania?

Vedci potrebujú ďalšie štúdie na objasnenie týchto mechanizmov. Len tak bude možné využiť kapsaicín ako bezpečný diétny doplnok alebo terapeutický prostriedok. Zatiaľ platí pravidlo – všetko s mierou. Aj to najlepšie korenie.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti