Ekologická katastrofa na Dunaji: Splašky a ropné látky tiekli z lodí rovno do rieky

Splašky a ropné látky tiekli z piatich slovenských lodí rovno do Dunaja. Informovala o tom Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP). V prípade dvoch zahraničných plavidiel inšpektori porušenie zákona nepreukázali.

SIŽP v spolupráci s Dopravným úradom, poriečnou políciou a colnou správou počas spoločnej medzinárodnej operácie kontrolovali prístaviská a plavidlá na Dunaji. „Na každom jednom kontrolovanom plavidle zo Slovenska sme zistili pochybenia. Predovšetkým to bolo vypúšťanie splaškových odpadových vôd a nesprávne zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami,“ priblížila.

Inšpektori sa zamerali na plavebnú bezpečnosť, nelegálnu prepravu zakázaných materiálov a tovarov, ochranu životného prostredia a nelegálnu migráciu.

Ekologická katastrofa na Malom Dunaji

Iba začiatkom septembra informoval portál tvnoviny.sk o ekologickej katastrofe na Malom Dunaji pri Bratislave. V kalnej a zapáchajúcej vode tam uhynuli tisíce rýb.

Prípadom sa ihneď začala zaoberať SIŽP, ktorá označila za možného vinníka čistiareň odpadových vôd, kedy počas silnej búrky údajne do rieky unikli splašky. Vodári zodpovednosť ale odmietali.

Nastáva posledné superdivadlo roka. Nezabudni sa pozrieť na oblohu

Inšpekcia na Malom Dunaji evidovala viac ako 4 200 kusov uhynutých rýb, čo je približne šesť ton. Nejde ale o prvú takúto ekologickú katastrofu. Aj v máji minulého roka bola situácia podobná.

Pokuta až 165-tisíc eur

Inšpektori už identifikovali možného vinníka. Rovnako ako v predchádzajúcom roku si myslia, že za problémom môže byť čistiareň odpadových vôd v blízkej Vrakuni.

Kvôli dlhým vlnám horúčav a následným prudkým dažďom čistiareň pravdepodobne nebola schopná efektívne spracovať všetku odpadovú vodu, takže časť z nej skončila v rieke.

zdroj: TASR/Michal Svítok

Inšpekcia argumentuje, že upozorňovala Bratislavskú vodárenskú spoločnosť (BVS), ktorá má čistiareň v správe, na jej nedostatočnú kapacitu, avšak spoločnosť nereagovala.

BVS však popiera, že by do Malého Dunaja vypúšťali nečistoty. Podľa nich je bežné, že počas silných dažďov nedokážu spracovať všetku vodu.

BVS tiež tvrdí, že zväčšenie kapacity by vyžadovalo veľké financie, čo je neuskutočniteľné.

Prípad, kde došlo k úhynu rýb, ešte stále prešetrujú inšpektori, ktorí spolupracujú s políciou. Pokuta môže dosiahnuť až 165-tisíc eur.

Červená rieka

Dunaj však nie je jedinou znečistenou riekou na Slovensku. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR naďalej rokuje s dotknutými rezortmi o riešení znečistenia rieky Slaná. Pre TASR to uviedol hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák.

„Medzi možné opatrenia prichádzajú do úvahy napríklad plánovaná čiastočná injektáž bane či vybudovanie čistiarne odpadových vôd. Ďalšie kroky však budú závisieť od dohody medzi dotknutými stranami,“ povedal Ferenčák. Finančný dosah opatrení podľa neho posúdi Útvar hodnoty za peniaze.

zdroj: TASR/Milan Kapusta

Lokalitu naďalej monitorujú geológovia, vodohospodári aj Rudné bane. „Doterajšie výsledky kontaminácie ťažkými kovmi sa dramaticky nemenia a výsledky nepreukázali znečistenie podzemných ani pitných vôd spôsobené vytekaním banských vôd zo sideritovej bane,“ priblížil Ferenčák.

Rieka Slaná sa dočervena sfarbila v polovici februára 2022 v dôsledku vytekania banských vôd zo železorudnej bane v areáli bývalého banského podniku Siderit v obci Nižná Slaná. Výsledky prvotných rozborov vody v rieke preukázali prekročenú hodnotu železa, mangánu, síranov či výskyt arzénu.

Vlani v júni zrealizovali v bani práce s cieľom prispieť k zníženiu vytekania silne mineralizovaných vôd do rieky. Pre okresy Rožňava, Revúca a Rimavská Sobota, cez ktoré Slaná preteká, platí vládou vyhlásená mimoriadna situácia.

Problémy s kvalitou ovzdušia

Okrem znečistenia vody je ďalším environmentálnym zdravotným rizikom aj znečistenie ovzdušia, ktoré je zodpovedné za viac ako šesť miliónov predčasných úmrtí na celom svete. Informovalo o tom Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR pri príležitosti Medzinárodného dňa čistého ovzdušia a modrej oblohy, ktorý pripadá na 7. septembra.

Slovensko je lídrom v rakovine hrubého čreva, situácia sa zhoršuje. Odborníci odhaľujú príčiny

Tohtoročným heslom kampane je „Spoločne za čisté ovzdušie“. Cieľom je podľa MŽP zlepšiť životné podmienky pre obyvateľov a minimalizovať negatívne účinky znečistenia ovzdušia na zdravie a životné prostredie.

„Ministerstvo životného prostredia si uvedomuje, že Slovensko čelí problémom s kvalitou ovzdušia, preto vyvíja maximálne úsilie na odvrátenie tohto negatívneho javu,“ uviedol odbor komunikácie.

Poukazuje napríklad na zákon o ochrane ovzdušia, informatívne meranie znečistenia ovzdušia z dopravy v okolí škôl či projekt Populair, ktorý má za cieľ šíriť osvetu o kvalite ovzdušia.

„Na zlepšenie ovzdušia niekedy stačí len mierne pozmeniť správanie a návyky jednotlivcov, aby sa dosiahli želané výsledky. Dnešný deň pripomína, že čistý vzduch a modrá obloha sú základnými právami každého obyvateľa a je na nás všetkých, aby sme pracovali spoločne na dosiahnutí tohto cieľa a zanechali budúcim generáciám prostredie, ktoré je zdravé, udržateľné a plné života,“ skonštatoval envirorezort.