Elixír zdravia alebo „príliš veľká popularita“: Toľko vitamínu D denne skutočne potrebuješ (ODBORNÍK)

Vitamín D, často označovaný ako „slnečný vitamín“, je vitamín rozpustný v tukoch, ktorý je nevyhnutný na mnohé fyziologické procesy vrátane vstrebávania vápnika, zdravia kostí, funkcie imunitného systému a regulácie zápalu. Jeho jedinečný pôvod a syntéza ho odlišujú od ostatných vitamínov, pretože ľudské telo ho dokáže produkovať endogénne, keď je pokožka vystavená ultrafialovému B (UVB) žiareniu zo slnečného svetla.

Okrem endogénnej syntézy v koži môžeme vitamín D získať aj z potravy. Medzi bohaté zdroje patria tučné ryby – losos, makrela či sardinky, rybí olej, vaječné žĺtky a obohatené mliečne výrobky. Avšak stravou je často náročné zabezpečiť dostatočný príjem vitamínu D, najmä v zimných mesiacoch, preto sa v niektorých prípadoch odporúča jeho suplementácia.

Prvé poznatky o priaznivom vplyve slnečného žiarenia na zdravie kostí siahajú do 19. storočia, keď poľský lekár Jędrzej Śniadecki pozoroval nižší výskyt rachitídy (krivice) u detí žijúcich na vidieku v porovnaní s deťmi z mestských oblastí. Neskôr v 20. storočí boli identifikované rôzne formy vitamínu D a objasnený jeho význam pre ľudské zdravie.

V 20. rokoch 20. storočia biochemik Elmer McCollum z Johns Hopkins University identifikoval látku v oleji z tresčej pečene, ktorá mala antirachitické vlastnosti. Nazval ju vitamín D, keďže išlo o štvrtý objavený vitamín.

Nemecký chemik Adolf Windaus získal v roku 1928 Nobelovu cenu za chémiu za výskum štruktúry sterolov a ich vzťahu k vitamínom, čo zahŕňalo aj objasnenie mechanizmu vzniku vitamínu D.

Až na prelome 20. a 21. storočia sa začali objavovať rôzne štúdie, ktoré naznačovali, že vitamín D nie je dobrý len pre našu kostru. Ukázali, že pomáha chrániť pred vážnymi ochoreniami, ktoré trápia všetky vekové kategórie, a tak ho začali považovať za možný „elixír života“.

Ide skutočne o elixír života?

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking