Elon Musk prišiel s odvážnym plánom: Štát by mal ľuďom vyplácať peniaze aj bez práce

29. júna 2026 o 12:39

Musk varuje pred novou hrozbou pre ekonomiku
Tvoj príjem by v budúcnosti mohol vyzerať inak
Toto sú dôvody, prečo vizionár odmieta plány politikov

Musk prišiel s nápadom všeobecného príjmu

Marek Rodák 29. júna 2026 o 12:39

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Elon Musk otvoril debatu o tom, ako by mal štát reagovať na zmeny v ekonomike, ktoré sú spôsobené razantným nástupom umelej inteligencie. Namiesto toho, aby vláda získavala podiely vo firmách z oblasti AI, navrhuje priame platby občanom cez ministerstvo financií. Nápad s takýmto druhom príjmu nie je nový, ale dáva mu váhu práve Musk. Rozdiel je aj v tom, že jeho návrh sa spája práve s pôsobením umelej inteligencie.

Najbohatší človek na svete tvrdí, že AI a robotika môžu zvýšiť produkciu natoľko, že hlavným rizikom nebude inflácia, ale deflácia, píše The Street.

Musk stavia na univerzálny vysoký príjem

Musk sa k návrhu vyjadril na platforme X v reakcii na diskusiu o tom, či by americká vláda mala získavať majetkové podiely vo veľkých spoločnostiach vyvíjajúcich umelú inteligenciu. Podľa neho by bolo vhodnejšie, keby ministerstvo financií posielalo peniaze priamo ľuďom.

Jeho argument vychádza z predpokladu, že umelá inteligencia a robotika zásadne zvýšia objem dostupných tovarov a služieb. Ak by produkcia rástla rýchlejšie ako množstvo peňazí v ekonomike, ceny by podľa Muska nemuseli rásť. Naopak, mohli by klesať.

Túto predstavu Musk neformuluje prvýkrát. Už v roku 2017 hovoril o univerzálnom základnom príjme ako možnej reakcii na automatizáciu. Neskôr začal používať pojem „univerzálny vysoký príjem“, ktorý spája s budúcou hojnosťou poháňanou umelou inteligenciou.

Súhlasíš s názorom Elona Muska, že by mali ľudia dostávať peniaze priamo od štátu?

Jednoznačne súhlasím

V základných rysoch súhlasím

Mám výhrady

Nie

V jeho pohľade by priame platby neboli sociálnou výnimkou. Mali by nahradiť časť príjmov, ktoré dnes ľudia získavajú najmä prostredníctvom práce. Ak stroje prevezmú väčšiu časť výroby, otázkou podľa tejto logiky nebude iba tvorba bohatstva, ale jeho distribúcia, uvádza Bitcoin News.

Čo je to základný nepodmienený príjem

Základný nepodmienený príjem je model sociálnej politiky, pri ktorom štát alebo iná verejná inštitúcia pravidelne vypláca každému občanovi rovnakú sumu peňazí. Príjem sa poskytuje bez ohľadu na to, či človek pracuje, koľko zarába alebo aký má majetok. Označuje sa ako nepodmienený, pretože nie je viazaný na splnenie osobitných pravidiel, napríklad na hľadanie práce či preukazovanie sociálnej núdze.

Cieľom návrhu je zabezpečiť základnú finančnú istotu a znížiť závislosť ľudí od zložitých dávkových systémov. Podporovatelia tvrdia, že môže pomôcť s automatizáciou práce, chudobou a neistými príjmami. Kritici upozorňujú najmä na vysoké náklady pre verejné financie a riziko, že by mohol oslabiť motiváciu pracovať, uvádza Fortune.

V praxi sa o základnom nepodmienenom príjme diskutuje ako o možnej reakcii na zmeny trhu práce, technologický pokrok a rastúcu príjmovú neistotu.

Washington zvažuje iný model

Muskova predstava sa líši od návrhov, ktoré sa objavujú vo Washingtone. Podľa dodaných podkladov viceprezident J. D. Vance pripustil úvahy o tom, že by štát mohol nadobúdať podiely vo veľkých firmách z oblasti AI. Tento prístup prirovnal k štátnemu investičnému fondu.

Podobným smerom sa uberá aj návrh senátora Bernieho Sandersa. Ten počíta s jednorazovou 50-percentnou daňou z prevodu akcií veľkých spoločností v oblasti AI. Výnosy a akciové podiely by mali smerovať do štátneho fondu, ktorý by vlastnil časť hlasovacích práv v týchto firmách.

Slováci riskujú pokutu až 3 319 eur: V Tatrách platí prísne pravidlo, o ktorom väčšina návštevníkov netuší

Musk tento model odmieta. Uprednostňuje súkromné vlastníctvo technologických spoločností, vrátane svojej firmy xAI. Zisky by sa podľa neho mohli zdaniť a výnosy následne rozdeliť ľuďom formou priamych platieb. Tvrdí, že takýto postup by zachoval motiváciu zakladateľov a obmedzil politizáciu firemných rozhodnutí.

Debata sa preto netýka iba sociálnej politiky. Ide aj o otázku, či má štát získať priamy vplyv v strategických technologických spoločnostiach, alebo má výnosy z ich rastu prerozdeľovať prostredníctvom daňového systému.

Musk tvrdí, že rizikom môže byť aj deflácia

Musk upozorňuje, že v ekonomike riadenej AI môže byť problémom pokles cien. Deflácia síce na prvý pohľad znie priaznivo pre spotrebiteľov, no môže zvyšovať reálnu hodnotu dlhov a brzdiť spotrebu. Ľudia môžu odkladať nákupy, ak očakávajú ďalšie zlacňovanie.

Ekonómovia sú však opatrnejší. Viacerí pripúšťajú, že AI môže znižovať jednotkové náklady a tlmiť rast cien. Neznamená to však automaticky širokú defláciu. Problémom zostáva aj financovanie priamych platieb, najmä pri vysokom verejnom dlhu USA.

Muskova myšlienka priamych platieb reaguje na obavu, že umelá inteligencia zmení vzťah medzi prácou, príjmom a výrobou. Namiesto štátneho vlastníctva AI firiem navrhuje zdaňovanie ziskov a rozdeľovanie výnosov občanom.

Z dodaných podkladov vyplýva, že ide o alternatívu k politickým návrhom, ktoré počítajú so štátnymi podielmi v technologických firmách. Kľúčové otázky zostávajú otvorené: ako rýchlo AI zvýši produktivitu, či skutočne prinesie defláciu a ako by sa priame platby financovali.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy