Epsteinove spisy odhalili viac, ako malo byť zverejnené. Ministerstvo urobilo chybu a obete za to platia vysokú cenu

Spisy Jeffreyho Epsteina obsahujú dokumenty, ktoré nemali uzrieť svetlo sveta. Americké ministerstvo spravodlivosti (DOJ) čelí novej vlne kritiky po tom, čo analýza CNN odhalila vážne pochybenia pri zverejňovaní takzvaných Epsteinových spisov. V rozsiahlej databáze dokumentov, fotografií a videí, ktoré boli sprístupnené verejnosti na základe zákona o transparentnosti prijatého Kongresom, sa totiž nachádzali desiatky materiálov, ktoré mali byť podľa zákona začiernené alebo vôbec nemali byť nezverejnené, uvádza CNN. 

Podľa analýzy zostalo na webovej stránke ministerstva takmer mesiac viac ako desať problematických snímok bez riadnej anonymizácie. Išlo napríklad o fotografiu, na ktorej mladé dievča bozkáva Jeffreyho Epsteina na líce, pričom tvár dieťaťa nebola zakrytá. Okrem toho sa medzi súbormi nachádzali aj pasy, vodičské preukazy a ďalšie dokumenty obsahujúce adresy, dátumy narodenia či iné osobné údaje viacerých osôb. A to vrátane tých, ktoré neboli nikdy obvinené zo žiadneho trestného činu.

Epstein straší aj po smrti

CNN pri analýze spolupracovala s izraelskou technologickou firmou Visual Layer, ktorá pomocou umelej inteligencie prehľadala približne 100 000 fotografií zo zverejneného balíka materiálov. Výsledky ukázali aj desiatky explicitných snímok zobrazujúcich nahé mladé osoby na pláži. Niektoré z týchto fotografií boli neskôr odstránené alebo znovu nahrané so správnym začiernením, no určitý čas boli dostupné bez ochrany identity zobrazených osôb.

Ministerstvo spravodlivosti po otázkach zo strany CNN reagovalo rýchlo a problematické súbory nahradilo upravenými verziami. Hovorca rezortu uviedol, že tím pracuje „nepretržite“ na riešení obáv obetí, doplňovaní redakcií osobných údajov a odstraňovaní materiálov s*xuálnej povahy, ktoré mali byť podľa zákona chránené.

Podľa India Today zákon prijatý minulý rok umožňuje začierniť alebo nezverejniť materiály zobrazujúce uálne zneužívanie detí alebo obsah, ktorý by predstavoval „neoprávnený zásah do súkromia“, najmä v prípade obetí. Napriek tomu sa medzi zverejnenými dokumentmi objavili aj videá so zreteľnými tvárami žien, dokumenty obsahujúce meno jednej z obetí či dokonca materiály, pri ktorých bolo možné citlivé pasáže odkryť jednoduchým kopírovaním textu.

Vtedajší námestník generálneho prokurátora Todd Blanche pri januárovom zverejnení podľa dokumentu amerického Ministerstva spravodlivosti tvrdil, že došlo k „rozsiahlej úprave obrázkov a videí“ a že boli začiernené všetky ženy zobrazené na snímkach s výnimkou už odsúdenej spolupracovníčky Ghislaine Maxwellovej. Zistenia CNN však naznačujú, že realita bola trocha iná.

Obhajcovia práv obetí varujú pred rizikom opätovnej traumatizácie. Jedna z preživších, ktorej meno sa pôvodne objavilo bez začiernenia, už skôr uviedla, že situácia ju „bolí pri srdci“ a „prenasleduje do hĺbky duše“. Podľa odborníkov môže samotné vedomie, že citlivé fotografie kolujú na internete, vyvolať u obetí posttraumatické reakcie. „Uvoľnenie takýchto snímok bez súhlasu je opätovným narušením ich hraníc,“ upozornila lekárka Hanni Stoklosa z organizácie HEAL Trafficking.

Problémy vo vypätej dobe

Kontroverzie okolo zverejňovania spisov prichádzajú v čase zvýšeného politického tlaku. Kongres prijal zákon o povinnom sprístupnení všetkých materiálov súvisiacich s Epsteinom do 30 dní. Ministerstvo následne zverejnilo milióny strán dokumentov vrátane viac ako 3,5 milióna súborov v poslednej várke. Blanche tvrdil, že rezort zákon splnil a ďalšie zverejnenia sa neočakávajú.

Kritici však poukazujú na to, že zrýchlený harmonogram mohol prispieť k chybám. Kristina Rose, bývalá riaditeľka Úradu pre obete trestných činov pri ministerstve, zdôraznila, že redakcia citlivých údajov je detailný proces vyžadujúci školenie a čas. Podľa nej neboli v tomto prípade plne dodržané práva obetí na dôstojnosť a ochranu súkromia.

Medzitým sa objavili aj nové informácie o obsahu tajného skladovacieho priestoru, ktorý si Epstein prenajímal dlhé roky. Podľa CNN sa v ňom mali nachádzať počítače, pornografické materiály, adresáre kontaktov, kazety a manuály označované ako „s*x slave“ príručky. Dokumenty naznačujú, že niektoré predmety mohli byť premiestnené z jeho domu ešte pred policajnou raziou v roku 2005. Nie je však jasné, či všetky tieto materiály boli súčasťou federálneho vyšetrovania ani či budú podliehať ďalšiemu zverejneniu.

Celý prípad tak znovu otvára otázky nielen o rozsahu Epsteinovej siete a jej vplyve, ale aj o tom, ako štátne orgány nakladajú s citlivými dôkazmi. Snaha o transparentnosť sa v tomto prípade stretla s rizikom, že verejné sprístupnenie materiálov môže poškodiť práve tých, ktorých mal zákon chrániť.

Slovensko v spisoch

Epsteinove spisy, ktoré sa v posledných týždňoch postupne sprístupňujú a spresňujú, priniesli aj pasáže dotýkajúce sa Slovenska. V materiáloch sa objavujú zmienky o slovenskom prostredí, o meste Prešov a tiež o menách, ktoré sú verejne známe z diplomacie. Zároveň však platí dôležitá poznámka: samotná prítomnosť mena v databáze či e-mailoch ešte nie je dôkazom viny. Dokonca nie je ani potvrdením, že sa udalosť naozaj stala. Dokumenty často ponúkajú len náznaky alebo logistické detaily, ktoré bez kontextu nevyhnutne vyvolávajú otázky.

Jednou z najviac diskutovaných línií je komunikácia o plánovanom stretnutí Miroslava Lajčáka s Jeffreym Epsteinom vo Viedni. Podľa mediálnych výstupov sa v spisoch rieši najmä praktická stránka. Ide o čas, presun po príchode na stanicu a miesto stretnutia, ktorým mala byť rezidencia slovenského veľvyslanca. V textoch sa spomína aj osoba, ktorá mala zabezpečovať vyzdvihnutie a dopravu. To pôsobí skôr ako organizačná úloha než opis obsahu rozhovorov. Obsah samotného stretnutia zostáva nejasný.

Lajčák o Epsteinovi

Kontakty bývalého ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky a odsúdeného s*xuálnyuálneho delikventa už skúmalo viacero médií. A to viedlo aj k odstúpeniu Lajčáka z postu poradcu premiéra Fica. Miroslav Lajčák sa však už ku komunikácii vyjadril s tým, že išlo o „mužské egá“.

V materiáloch sa objaví aj meno Maroša Šefčoviča, pričom ten akýkoľvek kontakt odmieta a tvrdí, že jeho meno mohlo byť uvedené bez jeho vedomia.

zdroj: EFTA01598475-0

Druhá rovina sa týka zmienok o slovenských ženách a kontaktoch, ktoré môžu pôsobiť ako pokusy o nadväzovanie spojení. Pri týchto záznamoch však často chýba informácia, či sa niečo reálne udialo. Konkrétnejšie pôsobí colný dokument o darovaní motocykla Harley-Davidson osobe s prešovskou adresou, v hodnote približne 10 000 dolárov. Aj tu však zostáva otvorené, prečo sa dar uskutočnil a v akom kontexte.

Záver je preto opatrný. A taký aj musí ostať do kompletného vyšetrenia celého prípadu. Spisy prinášajú indície a prepojenia, no definitívne odpovede môžu priniesť až overené fakty a doplnený kontext. Zo spisov nie je možné robiť komplexné závery, pretože množstvo informácií môže byť zle interpretovaných, upozorňujú viaceré zdroje. 

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie